Alienor diskuze

Tuším sa navzájom nechápeme. Chcela som len vyjadriť, že z tejto diskusie mám pocit, že sa do nej ľuďom veľmi nechce, preto nemám nič proti, keď jednoducho nebude. Ak niekto bude chcieť o pol roka pridať nejaký názor, rada si ho prečítam, či už tu alebo v diskusii pri knihe.

Ja na diskusii netrvám, nieže by som nebola zvedavá na ďalšie názory, ale nemyslím, že má zmysel ľudí "nútiť" do reakcií.

Netreba uzatvárať, aspoň si máme čo všímať pri druhom čítaní.

Ja to tak necítim, vnímam to ako niečo cudzie, niečo proti duchu knihy.

Asi potreboval, ale podľa mňa ho nebol schopný. Ak by bol, zachránil by si život, loď aj posádku. Ale on sa celý čas rútil rovnou čiarou do záhuby, myslím si, že to aj vedel alebo aspoň tušil a neuhol, neodradilo ho to. Interpretovať Achabovu posadnutosť ako duševnú chorobu je sice logické, ale vôbec mi to neladí so spôsobom, ako je Veľryba napísaná, je to príliš moderné vysvetlenie.

Nebol ten s veľrybou Jonáš?

Pre mňa je ideálne 25, ale kľudne znesiem aj tých 27.

Odkedy som knihu prečítala, podstatne viac sa bavím pri Kůstkovi. Príjemný bonus.

Áno, ale to nie je komiks. Tie obrázky nekreslil Melville ako integrálnu súčasť diela. Majú len dopĺňať atmosféru.

Veď to v tej kapitole (a aj inde v texte) popísal celkom jasne. Načo ešte obrázok?

Ja mám v kapitole Cetologie obrázok na začiatku (nad nadpisom) a na konci.

Mne tiež, až na niektoré pasáže. Napríklad tam nejaký yorkshirský farmár vyspevuje české odrhovačky. To ma vie teda naštvať porovnateľne s tou záhoračtinou. Inak, záhoráčtina bola použitá aj v slovenskom preklade Herriota ako yorkshirské nárečie, no nedalo sa to čítať.

Tak to je fakt strašné, ale tak to býva aj v českých prekladoch. Naposledy som trpela u Herriota, kvôli počešteným reáliám. Asi závisí od prekladateľa.

Práveže nové slovenské mi koľkokrát prídu čudné. Divný slovosled, občas nepochopené alebo nevysvetlené reálie... Stále mám pocit, že kedysi si na tých prekladoch ľudia dávali viac záležať.
Ja som sa toho slovenského prekladu Bielej veľryby dosť bála, lebo to prekladal pán Kořínek a po tom, čo urobil s Pánom prsteňov som k tomu pristupovala opatrne. Ale Veľryba sa mu vydarila, nepociťovala som tam nič nepatričné ani rozčuľujúce.

Práveže ani nie, len sa mi napodiv lepšie čítalo po slovensky, možno kvôli trochu súčasnejšiemu prekladu a slovenské vydanie malo aj poznámky vzadu, ktoré dosť prispeli k pochopeniu textu.

Pridala som sa potichučky k vám a knihu už mám prečítanú. Čítala som ale slovenskú verziu z roku 1987 a porovnávala ju s českou z roku 1947 s Kentovými ilustráciami, ktoré mi prídu veľmi výstižné, akoby patrili k príbehu. Tú českú verziu som kúpila práve kvôli nim.

Mne sa to páči.

Skús https://www.databazeknih.cz/autori/frantisek-kozmon-79164. Ale pohodové to asi nebude.
A niečo v štýle Dána: https://www.databazeknih.cz/autori/vaclav-neuer-87526.

Ja som rada, keď poznám koniec dopredu, presne pre tie isté dôvody. Lepšie sa sústredím na text.

Neručím za to, že sa vám budú páčiť, ale určite treba skúsiť prečítať aspoň tie najznámejšie. Takže by som to formulovala asi takto: Martin možno nie je preceňovaný autor, ale Píseň ledu a ohně je určite preceňované dielo. Aspoň podľa mňa.
Čo sa týka Brandona Sandersona, čítala som zatiaľ dve knihy, je to čtivé, ale trochu naivné a neuspokojivo zakončené. Ale mienim si prečítať aj Archiv Bouřné záře, aby som si urobila lepší obraz.