Jiří Papoušek

Nové komentáře u autorových knih

Hovory o ekologii

„Otázky sú kladené veľmi dobre a odpovede sú obsažné. Po obsahovej stránke s každým zo siedmych českých osobností zaujímajúcich sa o ekológiu v niečom súhlasím. Najviac som sa stotožňoval s Hanou Librovou a Václavom Mezřickým, ktorých triezvy pesimizmus mi u ostatných veľmi chýbal. Naivný optimizmus nezdieľam a odmietam sám seba klamať víziami ozdravovanej prírody, keď tá v skutočnosti zaniká pod masami ľudí, zatiaľ čo svetoví vodcovia sedia v zasadačkách a objednávajú štúdie o sociálnej energii, recyklovaní a hybridných automobiloch. Hoci ekologická výchova a reformy by boli vhodné, rozhovory idú v duchu frázy „otázkou není to, kolik lidí bude, ale jací budou ...“ Oni všetci rozprávajú o ekológii v podstate výlučne len zo sociálneho uhlu pohľadu. Dokonca aj Mezřický spája pojem ekológia so „záchranou ľudstva“, akoby na svete nič okrem ľudí nebolo, a vyhlásil, že „dávať zvieratám práva je absurdné, lebo zvieratá sa nevedia obhájiť pred súdom“. Nadobúdal som pocit, že sociálnym ekológom nejde o prírodu pre ňu samotnú, ale iba pre jej využiteľnosť v prospech ľudstva, a o jej ochranu kvôli zdraviu ľudí. Iba Librová a trochu aj Patočka v rozhovore spomenú ekologické problematiky aj z etického a environmentálneho uhlu pohľadu, ktorý je najdôležitejší. Človek si pri čítaní týchto rozhovorov uvedomí ten rozdiel medzi politickými ekofilozofmi a environmentálnymi aktivistami v teréne. „Osoba, která jenom trochu nahlédla do biologie a ekologie, si nemůže říci, že ochránci přírody svůj alarm přehánějí, že se životní prostředí zlepšuje, jak tvrdí ti, kteří na stav přírody usuzují měřením oxidů síry nebo popílku v atmosféře...“ (Librová)“... celý text
— whack

Přejít na knížky autora