parvitas
přečtené 550
Zápisník pravdy
2020,
Clare Pooley
Vyzerá to ako klišoidný príbeh o “páchaní dobra" medzi osamelými cudzincami, ktorí si vylejú svoje srdce na stránkach denníka. A vyzerá to, že sú úprimní. Zošit bol ponechaný v kaviarni, no putuje cez viaceré ruky a my sa tak dozvedáme o pisateľoch viac a viac. Miestami to vyzeralo, že presne odhadnem, ako sa to skončí, ale pribeh ma v istom okamihu aj prekvapil. Na plný počet hviezdičiek to nie je, ale mám po dočítaní dobrý pocit. Keby to bol film, ako starnúceho umelca by som si predstavovala niekoho ako je Martin Short, jemu by sa tie výstredné obleky brutálne hodili.... celý text
Skryté dary
2021,
Caroline O'Donoghue
Mágia tarotových kariet, ako ich nepoznáte. Plus túžba niečo zmeniť a tak nejako sa podarí aj ublížiť najlepšej kamarátke. Kniha sa mi čítala vlastne rýchlo, ale príbeh na nebavil. Áno, je tu tínedžerské tápanie vo veciach prvej lásky, dokonca sa rieši aj ich identita, sexualita. Ale išlo to mimo mňa. Začalo to skoro ako najnovšie Jumanji (upratovanie pivnice), potom prišla zábava a nakoniec to niekoho vtiahlo do hry a sranda prestala byť srandou. Pardon, do iného sveta. O ktorom sa asi autorka rozpíše v pokračovaní, lebo sa nevie jednoducho vyjadriť a potom opustiť myšlienku. Alebo to ostane len pri magických schopnostiach. Každopádne, je to taký YA román, kde sa hrdinovia cítia neistí, ale ani v závere sa toho veľa nezmení. Mám pocit strateného času. Je ale sranda, že je to tento rok druhý román o tarote, sa mi dostala do rúk a v každej knihe si najprv dotyčný musí upratať svoj život, aby mohol pomáhať.... celý text
Knihovna na Černohůrce
2016,
Scott Hawkins
Chudák Steve, na jedinú ľudskú postavu toho bolo až príliš. Snaží sa byť budhistom, ale dohodnime sa, že ostáva pri tej snahe. Páči sa mi koncept knižnice, naozaj má svoj špeciálny rozmer. A mnoho, mnoho oddelení. Knihovníci, ktorí celý život študujú len ten svoj katalóg, sú naozaj zvláštni. Ich výchova a vzdelávanie boli občas brutálne, no zároveň potrebné. (Hm, poznať cudzie jazyky je naozaj dôležité.) Teraz to opisujem idylicky, ale pripravte sa na šokujúcu zmes násilia a krvi, všade sa povaľujú kusy tiel, náboje a vo vzduchu sa vznáša smrad spáleného mäsa. Niekoľkokrát usmrtení a znovu oživení. To zanecháva stopy. Moc a vedomosti z nich spravili to, kým sú. Ale kým naozaj sú? Realita je naozaj krehká. Knihovna na Černohůrce mi mierne pripomína knihy majstra hororovej fantázie. Clive Baker (a jeho séria Knihy krve) má svoje prvenstvo v surovom naturalizme a v šokujúcom temnom násilí, ale Scott Hawkons ho nasleduje ako tieň. (Števko King píše rozprávky oproti nemu.) Mágia je živelná a nepodobná ničomu, čo si predstavujete, postavy šialené a mocné, no súcit a ľudskosť v nich ani veľmi nehľadajte. Je to román o smrti a aj o výchove boha. Všetko do seba zapadá na milimeter presne, ako keď sa pevne zatvoria dvierka na železnom býkovi a môže sa začať s upaľovaním. Ja som si čítanie užila, nenápadná obálka a nič nehovoriaci názov a vnútri hotová apokalypsa.... celý text
Kolejmoří
2013,
China Miéville
Páči sa mi prepájanie prvkov a svetov tak, ako to autor vymyslel. Nechápem, kde na to chodí, je úžasný! Železnice a lode? Vidím v tom prvky podobnosti s Bielou veľrybou, Dunou a čojaviemčím ešte ale je to celé tak originálne, že sa to vlastne ani nedá porovnávať. Wau! Čistá akcia, samozrejme ostáva tu triedny boj (to, že China je zarytý socialista a štipku anarchista, vieme aj z jeho predchádzajúcich kníh). Keďže som po trilógii o Novom Krobuzone nič podobné už nenašla, teším sa z Kolejmoří. Táto kniha je návrat k osvedčeným podivnostiam, new weird sa vracia a je to jazda!... celý text
Dcéra Sparty
2022,
Claire M. Andrews
Na knihu som sa tešila, lebo milujem príbehy odohrávajúce sa v antickom prostredí s gréckou mytológiou. A ženským hrdinkám vždy fandím. (No táto sa zdá byť byť prekvapená z vlastnej krásy a príťazlivosti... ok, ale až toľkokrát? A keď už je na výprave týkajúcej sa záchrany celého sveta, naozaj k tomu treba primiešať romantiku?) Bohovia, ktorí slabnú, keď sa v nich neverí, je motív nekonečnekrát obohraný. Lokálpatriotizmus, resp. sebaobetovanie sa pre vyššie dobro a záchranu milovanej vlasti, kde ťa aj tak nikdy nebudú brať ako plnohodnotného člena, je tiež silná vec, ale zase sa to opakuje. V knihe Dcéra Sparty je to celé v červeno-zlatom odtieni. Silná ženská hrdinka s nie úplne pozemským pôvodom vyhrá nad mužmi, nad bohmi, nad príšerami, nad niektorými sa aj zľutuje, a tak sa občas zaviažu, že jej prídu na pomoc, keď to bude potrebovať. Asi v druhom dieli, keď vyjde. Toľko k deju. Veď akčné je to dostatočne, krátke tiež, takže mi prečítanie trvalo len nejaké slabé dve hodinky... ale nejako som si to neužila, dej bol predvídateľný, lebo aj nepriatelia boli tí klasickí, čo by ste predpokladali... Deje sa jej toľko vecí, že jedna by sa aj zbláznila (premeny milovaných na zvieratá, spolupráca s bohom lásky, vyhrážky, úteky, bitky a výhry), proste Dafné si nemá kedy ani vydýchnuť... koná neuveriteľne impulzívne, nespolupracuje, aj keď sa to neuveriteľne často zdôrazňuje, aké je to potrebné... No just nie. Jednoducho všetko kĺže len po povrchu. Niektoré veci sú nekonzistentné - dokonca aj taká obyčajná vec, ako putovanie je raz božsky jednoduché, inokedy im trvá týždne, liečenie a kúzlenie detto. Tak nízko položenú latku (leží v prachu na zemi, vlastne sa len okrajom dotýka sandálov), čo sa týka gréckej mytológie, som už dávno nevidela. Žiadne poučenie, alebo hlbší význam, keď sa jej niečo podarilo, keď dosiahla nejaký míľnik. Akoby som čítala tínedžerskú fanfikciu, kde sa autorka nedrží predlohy, lebo sa jej nechce a len matne okolo nej lavíruje. A áno, aby to dávalo zmysel, ešte si to okomentuje a ospravedlní aj v predhovore. Nie, nevadí mi, že nechala umrieť postavy inak ako je v klasických gréckych bájach a povestiach (Tézeus, Sfinga, Minotaurus), ale vadí mi nulový vývoj hlavných postáv (Dafné a Apolón majú iný príbeh v predlohe) a áno, je tu aj vlk... klasický YA zaláskovaný trojuholník, len bez upírov a vlkolakov, aj keď teda trochu nadprirodzena a bĺch tu je. Okrem spaľujúcich pohľadov sa tu koná len samá akcia a preskakovanie v deji, vláčenie sa krížom cez mapu (inak, tá aj so slovníkom sú fajn bonusmi tejto knihy). Niektoré veci sú nedoriešené (Tébsky mor), iné len naznačené (rodičia), niekde sa preskočí celá časť, ostane len putovanie a horúce dotyky. Nie, neslintajte, naozaj ide len o dotyky a horúcu pokožku. Občas aj krv a ichor. Vlastne, miestami som mala pocit, akoby som hrala Assassin's Creed Odyssey - čo misia, to nová lokácia, postup v hre deji a následné získanie ocenenia od spolupútnika Apolóna/oslobodenie múz = získanie bodov a skúseností... Dokonca aj bonusy sú akoby z nejakej hry - či už ide o zázračné vyliečenie smrteľných zranená, samomysliaca ochrana (midasov dotyk), zbrane s neskutočným potenciálom. Ale aby som len nekritizovala. Najviac z celej knihy sa mi páčila Kréta a jej vládca. Tak má vyzerať pravý tyranský panovník. Aj keď bol tiež vlastne len takou jednostranne vykreslenou postavou, pripadal mi asi najľudskejšie a hlavne v tom svojom presvedčení zotrval. Prečítajte si, ak chcete, ale ak nie, tak nie. Neprídete o veľa.... celý text
Flotila zatracených
2023,
J.S. Dewes
Svižný dej, na každej druhej stránke nejaká akcia, prekvapenie, alebo úplná bomba. Dokonca aj tá z hviezdy bola mega. Najviac sa mi páčila interakcia s mimozemšťanmi, plus nejaké novinky z minulosti hlavných postáv. Dostala som presne to, čo som od knihy očakávala a som spokojná.... celý text
Africký démon
1999,
Andrew Hall
odpad!
Doslova a do písmena je to zlátanina, ktorú nebudem odporúčať. Príbeh je chaotický, postavy sa objavujú a miznú, niekedy uprostred vety, do toho to má mať nejaké hororové pozadie, ale ani zďaleko to nedáva zmysel. Africké sošky, démon, ktorý sa snaží páchať dobro, aby sa oslobodil, plno mŕtvol, plus rôzne halucinoidné výjavy... A áno, stále je to trochu šmrncnuté africkými detailami, víziami z domorodej dediny, rituálmi a ukradnutými magickými predmetmi. No ako niekto spomenul, kniha je zlepenina a pripadá mi ako béčkové horory z 90-tych rokov, kde sú hlavnými hrdinmi stredoškoláci s vlastnými autami, ktorí sa vždy zapletú priamo do diania, vyvolávajú duchov a démonov, popritom riešia úlohy, vlasy, šaty, chlapcov a ako vyriešiť vraždy. Našťastie som si ju len požičala ako eknihu z knižnice. Donútila som sa ju dočítať, ale nikomu to neodporúčam.... celý text
Záhada Sfingy
2021,
Josiah Bancroft
Bola to fantastická jazda! Nechápem, kde autor nabral toľko nápadov. Jednotka bola fantastická a dvojka jej tesne šliape na päty. Tu je už menej šokujúcich vecí, viac sa venuje charakterovým črtám, ambíciám a celkovo osudom jednotlivých postáv. Samozrejme, nestráca zo zreteľa svoj cieľ - nájsť a zachrániť svoju milovanú ženu v spleti poschodí Babylonskej veže. No... ale ako zločinec, má len obmedzené možnosti. Ak milujete steampunk, vzducholode, pirátov, pyramídy, umenie, či bizarné otroctvo, alebo podivné bytosti, ktoré akoby vybehli z ostrova dr. Moreaua, prídete si na svoje. Ja som veľmi spokojná a budem sa nesmierne tešiť na pokračovania. P.S. Teraz čítam, že sa neplánujú vydať v češtine ďalšie časti?! No to nebudem mať takú dobrú angličtinu na dočítanie, to mi je fakt ľúto... :(... celý text
Vianočná koleda
2023,
Charles Dickens
Nové vydanie s ilustráciami od autorky Lisa Aisato je neskutočne krásne. Milujem jej farebnosť, jej videnie sveta, jej jemne zahmlené obrázky, fantáziu. Známy príbeh, ktorý s deťmi veľmi dobre poznáme a radi si vždy pozrieme aj sfilmované, či už hrané, alebo animované. Na knihy až také šťastie nemáme, aj keď som sa ich snažila ukazovať všetkým trom dcéram, no postupne sme vydania, ktoré sme doma mali, posunuli ďalej, lebo si ich deti nezamilovali. (Áno, aj tú milú knižku z Verbária, a aj to vydanie, čo vyzerá ako encyklopédia.) Toto je iné, proste vianočnejšie. Jednoducho nádherné... zbožňujem túto knihu už len pre jej ilustrácie. Príbeh je tiež nadčasový a vždy si v ňom niečo nájdeme. Odpustenie, nádej, láskavosť... budúcnosť, kde nájdeme všetkého dostatok, najmä času stráveného spolu. Aj o tom sú Vianoce.... celý text
Rosnička
2017,
František Kozmon
Toto bola moja prvá kniha od autora a je dosť možné, že sa pozriem aj na ďalšie. Rosnička, čiže moderátorka počasia ako obeť, jej fešák ako možný vrah - a to všetko na dovolenke - začiatok bol sľubný. Oceňujem aj preklad chorvátskych fráz priamo v texte. Aj keď mám pocit, že celá kniha bola nejako moc urozprávaná. Teraz asi odradím tých slintajúcich, nie je to erotický román, aj keď sex tu bol spomínaný častejšie ako káva. Denník, resp. blog napísaný profesionálkou bol potrebný na identifikaciu podozrivých a literárne sa mi páčil asi najviac z celej knihy, asi preto, že bol krátky a výstižný. Inak, v Chorvátsku furt išli niekam do reštaurácie, kaviarne, do hotela, na jachtu a na políciu. Pri mori sa zdržial len ten jeden chudák obvinený, aj to nemal moc na výber. :) Dve Slovenky, čo prišli zadržanému kolegovi pomôcť, mi postupne začali neskutočne liezť na nervy, ich potreba vyniknúť, každá v inom smere no veľké kamošky z nich neboli. Mačkofilná chorvátska policatka tiež bola trochu divná. Btw, len malá poznámka, že pri takej silnej alergii na mačky, neviem či by som to na mieste vôbec udýchala a nie čakať s liekmi až na ďalší deň. Ale ok. Obhajca nevyzeral vôbec sympaticky, vlastne som si tam nenašla osobu, ktorej by som držala palce. Majiteľ jachty je absolútne nepresvedčivý a naivita mu nesvedčí, to fakt si myslel, že všetky jeho “zamestnankyne pracujú dobrovoľne, keď sa neštíti oblbovať krásky šampanským mixnutým s omamujúcimi drogami? Väčšie klišé asi ani nie je S knihou som sa teda akosi trápila od konca leta, dočítala som ju až včera. Pre mňa to teda jednohubka nebola, napriek dialógom, čo zvyknú text urýchliť. Páčilo sa mi, že krimi prípadov bolo nakoniec viac. Úplné zadosťučinenie, keď sa aj vyriešili. A naznačená politika v rámci policajného útvaru je to také slovenské. Oceňujem, že si autor našiel konzultantov. Dávam 3,5*.... celý text
Zpěv straky
2022,
Dana Beranová
Pripomínala mi inú knihu o liečiteľke - o Vimke - od Alexandry Pavelkovej. Víle, ktorá prisahala, že bude pomáhať bez ohľadu na to, kto je zranený. Ok, no tu je to bosorka... Hlavná hrdinka sa konečne vymanila spod matkinej navlády, a keďže zložila pri prijímaní vedomostí nezvyčajne silnú prísahu, pomáha raneným a biednym. Samozrejme, niekdy vie viac, ako obyčajní ľudia tušia. Neprišla o všetky schopnosti, len sú pomerne obmedzené. Inak mi Henika svojou akčnosťou pripomínala trochu poviedkovú Celaenu Sardothien, tá sa tiež s ničím nepárala a šla rovno na vec. Idem-riešim. So Zaklínačom to nemá spoločné prvky, tam by som súvis nevidela. Prekliate dieťa je v každej druhej fantasy... Okrem poslušnej kobyly, ale táto tu neznáša mužov. Čiže je celkom jedinečná. Zrušenie rádov vzdelancov a liečiteľov istým kráľom, ktorý sa rozhodol vládnuť absolutisticky, nie je tiež nič nezvyčajné. Sama si vybrala svoje poslanie, zároveň chce pomôcť kamoške čarodejnici, resp. učnici, ktorá je zakliata na straku. Kamufláž so začiernenými krídlami by neoklamalo ani dieťa, ale čarodejnice áno? Hm, dobre. Trochu mi to chýba taký ten ľudský element kazivosti. Všetko do seba jednoducho zapadá, akoby to bolo vopred pripravené, príbehy v poviedkach idú hladko. No keby som si nezapísala, o čom kniha bola, asi by som ju pomaly ale isto vypustila z hlavy. Nie je to výrazne zapamätateľný príbeh, ale prečítala som ho za deň, čítal sa mi naozaj dobre. Dám však šancu aj pokračovanianiu, ak bude. 3,5*... celý text
Adept
2021,
Adam Przechrzta
Alternatívnej histórii nikdy nepoviem nie, a keď je navyše šmrncnutá fantasy, je to ešte lepšie. Chvíľami to bolo napínavé, hlavný hrdina, lekárnik Olaf Rudnicki, sa pokúša vrátiť z odčlenenej oblasti, ktorá sa zmenila pôsobením mágie, aj s dôležitými ingredienciami. Cestou von z enklávy stretáva vojenskú skupinu a spoločne si pomôžu. Rovnaké centrá ohraničené striebornými prútmi sú nielen vo Varšave, ale aj v Petrohrade a v Moskve a nie sú vôbec bezpečné. Napadnutie príšerami bolo očakávané a patrične akčné, ale zmenilo ich to. Postupne sa v príbehu k slovu dostáva politika, cárske Rusko a snaha o nezávislosť poľských separatistov, plus stretnutie s cárskou rodinou (alchymista/lekárnik jednorazovo konkuruje Rasputinovi v liečbe mladého cároviča ), toto všetko už lepšie určuje ukotvenie príbehu v dejinách - začiatok 20. storočia. Lekárnik a dôstojník spolupracujú aj naďalej, už aj sa spriatelili, vlastne sú azda aj vzdialenými príbuznými. Najzaujímavejšou osobou v príbehu je podľa mňa kňažná, ktorá oboch podporuje a diriguje. Neznáša moderné výdobytky, okrem telefónu, ten patrične využíva na to, aby príbuzných postavila do pozoru. Do Varšavy prenikajú démoni z enklávy a situácia začína byť vážna. Anastázia, zachránená žena z enklávy, je niečím viac, ako sa zdá na prvý pohľad. Je mimoriadne schopná a lekárnikovi a jeho známym pomáha v magických záležitistiach. Zaujala ma scéna z knižnice, keď sa museli naučiť magický znak, slovo moci (neodvrátiť zrak, aj keď to bolí - tak funguje učenie aj normálne ). Pretože sa blíži veľká vojna a pôjde o budúcnosť sveta. Okrem klasickej politiky, zákulisných bojov, či súbojov zo cti, sa tu vo veľkom riešia aj finančné záležitosti, členstvá a postupy v hierarchii, členské organizácie, ale aj kulty a získavanie dôležiteho materiálu k čarovaniu. Hlavný hrdina je skôr vlečený dejom, než aby ho tvoril, je nútený rýchlo sa prispôsobovať. Nevidím výrazné zmeny v povahe, ale získal sebadôveru a moc. Každopádne, je to len prvý diel, ktorý ukázal tamojší svet, tak som zvedavá, ako sa to ďalej vyvinie.... celý text
Prísaha: Príbehy o Vimke
2006,
Alexandra Pavelková
Prečítaná v čase, keď som zúfalo hľadala niečo na štýl zaklínača. No, rovnaké to nebolo, ale dobré. Musím si to prečítať znovu. Som zvedavá, či sa mi aj po rokoch bude páčiť...... celý text
Místodržící
2022,
Adam Przechrzta
Svoju úroveň si zachováva aj druhý diel série. Dvojky zvyčajne bývajú slabšie, ale tu to tak nie je. Tešila som sa na čítanie, na alternatívny svet, kde Poliaci bojujú o nezávislosť a pritom sú medzi dvoma mlynskými kameňmi (cárskym Ruskom a Nemeckým cisárstvom), prvá svetová vojna so vzducholoďami a hromadným umieraním po stovkách a tisícoch... Olaf je znovu v centre diania, aj keď to nemal v úmysle. Opisy cára sú pravdepodobne celkom výstižné (slaboch v rozhodovaní, keď išlo o podstatné vojenské záležitosti). No ja som sa najviac tešila na pátranie po materii prime a slovách moci v enklávach... A že teda tie bytosti v nej boli omnoho desivejšie, ako v prvej časti. Takisto im boli hranice stráženého územia tesné a tak začínajú s ľuďmi vyjednávať. Samarin tu má tiež svoju úlohu a spolu s Olafom im ide mnohokrát o život. Ako predtým.No pritom strácajú priateľov. Táto časť bola lepšia, brutálnejšia a akčnejšia. 4,5*... celý text
Syn podsvetia
2023,
Vladimíra Šebová
Syn podsvetia ma bavil omnoho viac ako Dcéra zimy. Známy svet slovanských božstiev a bájnych bytostí ostáva, príjemným bonusom je mix postáv a ich spoločný cieľ. Vlastne, dobrodružné výpravy sú vždy skvelá forma, ako postupne do príbehu vniesť rôznorodosť, akciu a zmenu. Humoru mohlo byť trochu viac, lebo niektoré časti si ho priam pýtali. Človek, alkonosta, lešij, rusalka a besomar sa trmácajú do pekla v snahe doviesť tatkovi jeho vzdorujúceho syna, čo sa nechcel stať následníkom No, kto už chce vládnuť podsvetiu, že? (Ambiciózna Morena nech sa nehlási, aj tak je prvá v rade.) Ako to už býva, občas spolupracujú, občas sa bránia, niekedy vysvetľujú, spomínajú, či bojujú s démonmi spomienok, ale aj s tými skutočnými. Mačka, čo si chodí, kam chce, stratené kľúče (aj so zámočníctvom) a roztancované kvietky (že niekto pil kvitnúci čaj?), domový škriatok, ktorý všetkých nachová a nič za to nepýta a drak, ktorého čestne porazíte v kartách. Je toho samozrejme viac, okrem motívu rodiny, strateného srdca (to bolo naozaj prudko romantické, len sa mi ku koncu v hlave ozývalo Elsiným hlasom “Let It Gooooo), postupného rozkladu sveta, keď sa naruší rovnováha, (aj keď príbehovo o strome nikto neprekoná knihu Tobiáš Lolness) by som sa chcela podobnou atmosférou nadchýnať aj ďalej. Ak hľadáte podobné knihy, slovanský folklór a legendy nájdete v knihách od Andrzeja Sapkowského, no podobne o slovanských motívoch píšu aj Karherine Arden, Naomi Novik a Zuzana Kuglerová. Užite si čítanie!... celý text
V okamihu
2021,
Suzanne Redfearn
Rodinný výlet, kde sa do mikrobusu natlačili dve rodiny, priatelia, pes a náhodný stopár. Knihu som čítala v lete, ale mrazilo pri nej statočne. Knihu som prežívala spolu s Finn, rozprávačkou, ktorá umrie takmer hneď v úvode pri autonehode. Nie, nie ja to spoiler, je to čistý fakt, ktorý vám prezradí už anotácia. Auto padá z cesty hlboko do lesa, okolo zúri snehová búrka, sú tu zranení a šokovaní, bez možnosti zavolať záchranu. Neviem, ako by som reagovala v takej situácii, nikto to nevie o sebe povedať s určitosťou. Len hraničné situácie ukážu charakter ľudí, ich súcit, bezcitnosť či egocentrizmus. Myslela som si, že neskôr ich bude fackovať hanba, že si vstúpia do svedomia, ale nie... na to by nejaké museli mať. Úplne ma pohltili nasledujúce stránky, nielen samotná nehoda, ale aj to, čo sa dialo po nej. Že autorka spracovávala nejakú svoju traumu z detstva (viď záverečná poznámka) je jedna vec, ale položte si otázku, ako by ste sa zachovali vy? Úprimne, uprednostníte svoje dieťa pred cudzím? Ozve sa vo vás čisto len pud sebazáchovy, či aj empatia k dieťaťu, ktoré nikto nechráni, aj keď vám bolo zverené? Dojímavé čítanie, kde odhalíte hranice morálnych zábran. Jednoznačne odporúčam!... celý text