parvitas přečtené 550

Šťastie má osem chápadiel 2023, Shelby Van Pelt

Toto potrebujeme. Viac chápania. Viac chápadiel. Osmonoha do každej rodiny! Alebo teda radšej nie, keďže nežijú moc dlho, nech svoj život strávia v mori... ale podstatu chápeme. Toto je tak feel good kniha, na akú som čakala celý rok. Tento rok síce nie je dlhý (je ešte len február), ale Marcellus mi v ňom chýbal, aj keď som o tom doteraz nevedela. Príbeh osmonoha, ktorý odrátava dni v zajatí a jeho pohľad na ľudí bol skutočne osviežujúci. Príbeh dôchodkyne, ktorá si privyrába upratovaním. Ocot a citróny, vážení. A do tretice príbeh smoliara, ktorý nikdy nič nedotiahne do konca, ale hľadá svojho otca. Maturitné prstene a ročenky konečne majú svoj dôvod existencie a nie sú len finančným zárobkom pre zlatníkov či fotografov. Zamilovala som si všetkých troch, najviac asi toho s tromi srdciami... je tak... srdečnejší. :) Knihu odporúčam a nechávam si ju. Ešte idem hľadať iné chobotnicoidné knihy, aj keď neverím, že budú takto láskavé.... celý text

Severka 2023, Nina Špitálníková

Byť obžalovanou a svojou sudkyňou zároveň. Byť zavretou na slobode. Rozhodnúť o sebe nemohla, ani kde a komu sa narodí, ako bude vychovaná, kde bude nútená žiť, či akej ideológii veriť. Mať moc sa dá aj nad tými slobodnými. Severka mi zlomila srdce. Jej rodina patrila medzi tie vysokopostavené v Severnej Kórei, mali vždy niečo na raňajky, veľký byt a všemožné výhody. Otec papaláš, dieťa poplatné režimu, ktoré s ľahkosťou udáva nielen jeho, ale aj kamarátku Neuvedomuje si tú cenu. Jeden život za poukážku do kaviarne. Ocitnúť sa proti svojej vôli ako emigrantka a nemôcť sa vrátiť je to jej najhoršia nočná mora. Cez deň ako-tak funguje, predstiera, no v noci ju to všetko dobehne. Rodina. Život. Režim. Výčitky. Len hviezdy sú rovnaké Nemôžem ju súdiť, viem len súcitiť.... celý text

Klíčotepci 2023, Robert Jackson Bennett

Tak - a je dobojované. Zrevala som sa hneď niekoľkokrát, dokonca aj doslov čítam s gučou v hrdle. Neviem prečo to na mňa tak silno zapôsobilo. Kvôli obetovaniu? Osamelosti? Láske? Rodine? Spomienkam? Nie vždy potrebujeme magické a technické zázraky, niekedy stačí mať pri sebe len niekoho, koho milujeme a nech je to akékoľvek klišé, tvorí to celý svet. Manželku. Deti. Milovaného. Celá spoločnosť, celý ich svet sa mení. Od udalostí v prvom a druhom diele prešlo niekoľko rokov a vojna zasiahla každý kút, kontinenty, ostrovy aj moria. Sancia a jej partia sa musí vydať na samovražednú misiu, kde sa stretnú s neskutočne silnými protivníkmi. Dôjde na známe matematické “winnetuovopravidlo - nepriateľ môjho nepriateľa je môj ehm, no nie úplne priateľ, skôr spojenec, aj keď to tak na začiatku nevyzerá. A potom dôjde na ohýbanie reality, doslovné využitie fyzikálnych zákonov, pretváranie skutočnosti a skribovanie (nech si jedna vec myslí, že je to inak), manipuláciu času (* tu mám jednu otázku na tých, to už čítali) a zotročovanie myslí a využívanie nemožností až na krajnú mieru. Lietanie? Áno, odfajnuté. Ponorka? Tiež. Lietajúce mestá, dvere do inej reality, alebo k tvorcovi sveta, prepojené mysle ľudí aj to všetko. Check. Čo ma dostalo a udivovalo zas a znovu, bolo zdieľanie emócií, súcitu, vedomostí a tak podobne symbióza za vyššie dobro spoločnosti, ktoré mení civilizáciu na niečo viac. Ak mi aj spočiatku robilo problém porozumieť združeniu osôb (kadenciám Bienveni, Disegni, Ludi), neskôr som ich brala ako jedno. Ak toto nie je new weird po novom, tak potom neviem, čo iné by to mohlo byť. Klíčotepci sú perfektným mega vyvrcholením predchádzajúcich udalostí, a keď hovorím mega, naozaj tu nič nie je malé. Mierka sa rozrástla z jednej štvrti, z mesta až na celý svet. Za mňa, oplatí sa to čítať aj bez prestávky, všetko sa krásne vysvetlilo a prepojilo (doslova, je tu návrat na známe miesta). - * A teraz tá mini technická otázka. Hierofant v zajatí pri mučení prežil akoby niekoľkodesaťtisíc rokov, ktoré neskôr využil. Teda sa dá využiť minulý čas, ale v skutočnosti neprežitý, tak ako to, že Sancii sa potom uberá prirodzený čas a starne rýchlejšie? Jej sa uberá budúci, či súčasný čas? On sa tým pádom oslabil, tiež, zostarol? Ale aj tak je teda jedno, ktorý čas sa vezme? Minulý, či budúci? Fiktívny? Hm... celý text

Barbara neumiera 2023, Alina Bronsky

Barbara neumiera. Walter, Barbarin manžel, to neustále tvrdí. Že ona neumiera. Veď len si musí oddýchnuť. Preto leží v posteli. A neje. A tak sa z mrzutého dedka, ktorý sa nechával svojou manželkou celý život obskakovať, stáva trochu akčnejší dedko. Ale protivný ostáva stále. Tak postupne prostredníctvom systému pokus-omyl začína zisťovať, načo slúži kuchyňa a ako sa pripravuje káva i rôzne jedlá. Pranie a upratovanie je trochu iný level, tam potrebuje už reálnu osobu na výpomoc, facebookovská skupina o varení nestačí. Dojímalo ma, ako jej chce plniť priania, len to nejde hneď. Despota, čo rodinu svojim spôsobom miloval a ničil zároveň, ktorý bol tak neúprosne politicky nekorektný a zároveň sa snažil zbaviť sa nálepky prisťahovalca, že chcel byť nemeckejší od Nemca. Je tak arogantne nesympatický, že to až pekné nie je. Či sa zmení? Veľmi ma udivovala schopnosť jeho okolia mu tie jeho reči a správanie tolerovať. Ale postupne, vplyvom okolností a núdze, sa začal viac snažiť. Stal sa ľudskejším. Jeho krehká žena mu bola vzorom, či už vo varení a pečení, ale aj v starostlivosti o iných. O jej dobročinných a iných aktivitách nemal ani poňatia a zrazu zisťuje, že je obľúbená, ľuďom na nej záleží. Základom všetkého zostáva komunikácia a najmä to, čo je nevypovedané. Autorka sa dotkla mnohých tém - popieranie reality, neschopnosť zmieriť sa s nevyhnutným, rasizmus, emigrácia, choroba a zomieranie blízkeho, vzťah rodičia-deti. Prekvapenie v závere silno zatlačilo na city. (Návšteva v ústave ukazuje mnohé veci v inej perspektíve.) A tak teraz po dočítaní rozmýšľam, či sa mi kniha páči natoľko, aby som si ju prečítala ešte raz. Lebo je rozporuplná. Aj vtipná svojim spôsobom, aj smutná zároveň. Nie je prvoplánovo dojímavá, ani láskavá. Fakt som Waltera neznášala, ale jeho prerod ma fascinoval. Asi by mi ho malo byť ľúto, keď ostal bezmocný a zúfalý a celý svet, ktorý doteraz bez problémov fungoval, sa mu zrútil. No dokáže pár mesiacov vynahradiť skoro polstoročie nezáujmu? Deti, žena, susedia, priatelia pána Schmidta boli vhodným podkladom na zveličenie jeho negatívnych vlastností, ale keď nakoniec prišlo aj na ukázanie tých pozitívnych, skrátka, dojalo ma to. Nie je to Muž menom Ove, ani Ještě jeden den s panem Julem. Ale oplatí sa prečítať.... celý text

Patrím do tvojho sveta 2023, Abby Jimenez

Toto bolo naozaj veľmi pekné čítanie. Ďakujem za odporúčanie. Je to také pohladenie... Naozaj boli obaja hrdinovia z úplne odlišných svetov (nielen bydliskom, zamestnaním, sociálnou vrstvou, ale aj priateľmi a blízkymi, ktorí ich obklopovali...) absolútne to nevyzeralo, že sa vôbec nejakým spôsobom podarí preklenúť rozdiely. Spočiatku to vyzeralo na typickú sladkú hallmarkovskú tematiku, ale postupne sa ukázali aj iné témy (psychické násilie, hranice, vzťahy s rodičmi a očakávania...). Hlavná hrdinka nemala doriešených kopu svojich problémov, pričom o pár rokov mladší partner mi prišiel omnoho vyspelejší. Jeho zázemie a opora bola neskutočná a nato, akú mal hroznú matku, pripadal mi aj tak omnoho zodpovednejší. A keď si pripočítam magické mesto, ktoré bolo až živé... zamilovala som sa... no, ale aby som len nechválila, aj tu mi trošku vadili niektoré preložené výrazy, ale knihu už pri sebe nemám, neviem to dohľadať, tak to nechávam tak. Knihu odporúčam a od autorky si rada prečítam aj niečo iné. Keďže dnes je ten Valentín a Medzinárodný deň darovania kníh zároveň, toto je vhodný darček na oba sviatky. A keď nič iné, páni, aspoň tu nájdete návod, ako správne odfotiť a poslať láske svojho, ehm, intímny obrázok. Nemáte za čo. :)... celý text

Piloti 2023, Brandon Sanderson

Sansa sa zmenila len navonok, no stále na nej závisí osud všetkých ľudí Vďaka náhode a skvelému maskovaciemu systému môže predstierať, že nie je pozemšťanka a zúčastniť sa tak pri výbere novej flotily ich väzniteľov. Stále je priamočiara, miestami koná zbrklo, počúva svoje inštinkty a nie iných, a skrátka nemá vždy ten správny odhad na ľudí, dokonca ani na mimozemšťanov. Napriek všetkému sa jej neslutočne darí, toľko náhod a odhalených tajomstiev, ktoré čakali tie desaťročia len na ňu K dokonalej ilúzii jej samozrejme pomáha vysokointeligentná loď a umelá inteligencia v jednom - M-Bot. Popri všetkej medziplanetárnej a medzidruhovej politike, sa tu bojuje aj priamo a neľútostne. Dokonca sa dočkáme stretu s vyššou formou života, ktorá tie úbohé tvory, čo ničila, vlastne ani nikdy nepovažovala za inteligentné. Vlastne sa to celé smerovanie dalo tak trochu aj odhadnúť. Ale pri tejto knihe som si fajne oddýchla a to je hlavné. Spomalenie v prvej časti knihy, opisy nového sveta a rás ma neskutočne bavili, akcia v druhej polovici zase nedala vydýchnuť a spolu to vytvorilo dobrý príbeh. A ak niekoho zaujíma záhadná Smrťoslimačica, aj o nej bude reč.... celý text

D aneb Příběh dvou světů 2023, Michel Faber

Svet bez písmena D by bol divné miesto. Alebo veľmi ivné. Autor sa inšpiroval nielen Charlesom Dickensom a C. S. Lewisom, ale aj inými autormi (James Thurber - rozprávka Báječné O a Charles Ludwig Dogson/Lewis Carroll - Alica v krajine zázrakov), výsledkom je milé dielko, plné literárnych odkazov, ktoré si užijú aj dospelí, nie iba deti. Dvorný prekladateľ Fabera, Viktor Janiš, odviedol ako vždy absolútne skvelú prácu a ja som si čítanie a jazykové hračky užívala. (Hleďte na její moč!) Postaviť sa zlu s humorom sa vždy oplatí. Aj keď bojovať proti manažmentu v Ponurom dome sa nedá a krádežou pier neurýchlite vybavenie dokladov, hlavná hrdinka má istý dar a sprevádzajúceho psa/sfingu. Kým jej putovanie po druhom svete, kde pátra po písmenách, ktoré sa vytratili nielen z reči a z textov (dokonca začínajú chýbať aj predmety z reality), je fantastickou a dobrodružnou cestou tam a zase späť, no pobyt v tom našom, reálnom je pomerne trpký. Pocit odlišnosti, ktorý Dhikilo odmalička má, sa týka nielen jej vzhľadu, pleti, mena, ale aj rodiny. Narodila sa v krajine, ktorá oficiálne neexistuje a všetci si ju mýlia so Somálskom. Je teraz milovaná, adoptovaná a žije v Anglicku, ktorý považuje za svoj domov, no ľudia okolo nej, dokonca i priateľky v škole, sa neobťažujú naučiť sa jej meno správne vyslovovať... nie je to ani skrytý rasizmus, len taká smutná ľahostajnosť. V druhom svete som podobný smútok cítila pri bytostiach, ktoré fyzicky nemôžu vyslovovať prísmeno D. Ani rozprávkový svet nie je ideálny. Keďže Alicine príbehy až tak rada nemám, Narnia tiež nie je mojou srdcovkou a nikdy nebola, páčili sa mi len tie narážky na Dickensa. Kniha je však príjemným rozptýlením, prečítala som si ju len na posedenie pri káve a dávam jej 3,5*, no vracať sa k nej nebudem.... celý text

Chrobák slečny Bensonovej 2021, Rachel Joyce

Netradičná výprava veľmi nepravdepodobných postáv v honbe za istým nepreskúmaným zlatým chrobáčikom. Aj by to mohol byť cestopis, lebo kým sa dostanú na konkrétne miesto, je to celkom dobrodružstvo. Zvyšok príbehu sa potom odohráva na jednom mieste uprostred divočiny, skadiaľ vyrážajú a pátrajú. V podstate je to príbeh naplnený túžbou nájsť si svoje určenie, osud a vlastne aj uznanie Nakoniec sa im oplatilo putovať, lebo obe ženy tam nájdu nielen priateľstvo, ale aj rodinu. Miestami vtipné, občas dojemné, no aj trápne ale nakoniec podarené, a trochu aj napínavé. Napriek istej pomalosti v deji, alebo možno práve preto, som si pri knihe oddýchla.... celý text

Diabolský plod 2021, Tom Hillenbrand

Nenáročná krimi, pri ktorej som celkom vyhladla. Nečakala som akčňárnu, takže ma celkom prekvapilo, ako sa to ku koncu rozbehlo. Inak, hneď by som šla do podobnej reštiky, ako opisujú, práve preto, že sa tam varia len domáce jedlá a je to niekde na konci dolného mesta, zastrčené, hlavne bez turistov. Keďže mám dovolenku, knihu som prečítala na dve posedenia (v podstate pri obede a pri káve po ňom). Táto kniha inšpiruje si dať niečo pod zub, alebo si naliať pohár dobrého vína. Je to taký malý sprievodca kulinárskym svetom a tak trochu aj Luxemburgskom. Uvítala som aj slovníček, poznámky pod čiarou a v závere dva chutné recepty. O oceňovaní reštaurácií hviezdičkami toho veľa neviem, ale bolo to celkom zaujímavé zistenie. A podobne prekvapivé bola aj informácia o glutamane, dochucovadlách, či syntetických potravinách. A keď došlo na spomínané ovocie, o ktorom je táto kniha, bolo to skvelé! Majiteľ reštaurácie je ju nútený na chvíľu zavrieť, keď mu zomrie na prahu jeden z hostí. Jeho neplánované amatérske vyšetrovanie bolo lepšie, ako by sa to podarilo polícii, pretože nedodržiaval zákony. Ale aj o dosť chaotické a nakoniec mal viac šťastia, ako by sa zdalo. Určite siahnem aj po pokračovaniach.... celý text

Půlnoční nebe 2021, Lily Brooks-Dalton

Autorka svoje rozprávanie delí medzi dve prostredia; astronauti vracajúci sa z vesmírnej expedície od Jupitera k Zemi a osamelý vedec za polárnym kruhom starajúci sa o zabudnuté dieťa. Všetci sú svojím spôsobom uzavretí, nie sú v kontakte s rodinou a globálna katastrofa sa ich dotýka len postupne. Je to taká nejednoznačná strata... nikdy neviete, čo ste mali, kým ste to nestratili. Všetci sú v prázdnote, v chlade, bez možnosti komunikácie. A v podstate je nedôležité, čo sa stalo na Zemi, lebo dôležitá je iba realita, táto konkrétna súčasnosť, s ktorou sa treba vysporiadať a zmieriť. Román o skúmaní vlastnej osamelosti a izolácie, kde aj ticho má svoj zvuk. Aká je cena za skutočné dosiahnutie vrcholu svojej kariéry a nemať to potom s kým zdieľať? Najprv mi niektoré veci prišli trochu nelogické... Napríklad, že si austronautka zobrala len jednu fotku svojej milovanej dcérky, keď išla na dva roky do vesmíru. Alebo tiež, že starec sa šiel presunúť z dobre zásobenej stanice na druhú. Vysvetlenie potreby komunikácie bolo jednoznačne nádejné... rovnako aj postava Iris, no stále to vidím ako veľmi nepravdepodobné. Napriek tomu, ak mám označiť nejakú postapo knihu za príjemnú a pokojnú, je to táto. Odporúčam aj film, mala som z neho úplne rovnaký pocit ako z knihy, tentoraz sú si diela rovnocenné.... celý text

Smrtící vzdělání 2021, Naomi Novik

Škola, kde to žije, pardon, kde sa umiera. Nadanie na mágiu je jedna vec, ale schopnosť prežiť útoky príšer, je vec druhá. A práve to sa v tejto neobvyklej škole mladí učia. A ak sa im to nepodarí, následky sú fatálne, čosi ich zožerie zaživa. Vysvetľujúce časti o škole, ktorá žiakov vyučuje (a trestá) sama, bez učiteľov, boli za behu, kedy sa hlavná hrdinka snažila nestať niečou potravou. El, hlavnej hrdinke, sarkastickej ousiderke, prorokovali stať sa najväčším temným mágom, no ona sa úspešne svojmu osudu vyhýba. Akcia striedala akciu a ja som sa ani minútu nenudila. Napriek všetkému rýchlu dianiu bola táto kniha akýmsi úvodom do celej série, takže kto nemá rád chaos a vhodenie priamo do centra deja, nech sa do nej ani nepúšťa. Vysvetľovanie je len tak mimochodom, pravidlá v študentských ročníkoch sú nemenné a skúšky smrtiace. Vlastne, ktokoľvek si nedáva absolútny pozor hoci aj v jedálni, vo vlastnej izbe alebo chodí niekam do študovní, alebo kúpeľne sám, sa zahráva so životom (a démoni s ním). Určite si prečítam aj pokračovanie.... celý text

Čepel tajemství 2023, Tricia Levenseller

Priemerná jednohubka. Ak hľadáte knihu s hrdinkou, čo trpí sociálnou úzkostnou poruchou (sociofóbiou) - nech sa páči, je tu Ziva, magická kováčka. Okrem toho, že vie tvarovať železo a nabiť vykovaný predmet kúzelnou mocou, s ľudmi sa nerada rozpráva. Jej sestra je však o to výrečnejšia a pomáha jej so socializáciou, ale istým spôsobom je Ziva na nej až nezdravo závislá. A keď sa konečne zaľúbi, dotyčný jej plachosť berie ako niečo, čo je preňho istou výzvou? Takáto dravosť je pre mňa skôr odpudzujúca, ale dobre, papier znesie veľa, ich vzťah istým spôsobom napreduje a aj sa prehlbuje. Celé dobrodružstvo spočíva v jednom priamočiarom úteku pred zlou postavou, ktorá chce ovládnuť svet prostredníctvom Zivinho nadania. Chcela som sa dozvedieť viac o mágií a osobách, ktoré ju ovládajú, o genocíde, čo postihla ich predkov a tak podobne. No postava učenca, ktorý tieto veci zisťuje, väčšinu deja len prevláča knihy, zapisuje, suší navlhnuté strany a znovu prepisuje... Btw, všimol si niekto jeho šepkanie (zaklínadiel)? Je možné, že v pokračovaní to bude to isté, len v bledomodrom, keďže vzťahy štyroch postáv sú prepletené a znovu sú na ceste...... celý text

Bones and All 2022, Camille DeAngelis

Láska ide cez žalúdok. Aspoň u hlavnej hrdinky. Je výnimočne dobrá v pojedaní ľudí. Doslova ich zhltne zasurova. Jej mama to vydržala len po istý čas (nie jesť ľudí, ale vychovávať dieťa, ktoré žerie ľudí), potom ju nakoniec opúšťa. No Maren chce iba niekoho ľúbiť A tak putuje, schováva svoju inakosť, no jej potreby však nakoniec vyjdú najavo. Ale pritom sa toľko snaží Zhodou náhod stretne podobný typ ako je ona sama - a je na zožratie! To je tá romantická línia lebo aj on sa kvôli nej premôže a zje niečo, čo ona nezvládne. Ak sa na Maren nebudem pozerať ako na kanibalku, ale ako na démona, ktorý spotrebuje do desiatich minút svoju obeť až ostanú len kosti (plus zuby/vlasy/nechty/chrupavky) a zakrvavené oblečenie, tak sa na nej 50 kíl naviac nijako neprejaví. (Toto chcete na Vianoce! Knihu. A tiež nepribrať, keď zjete neplánovane viac, akoby ste mali.) Ani tie vysvetľovačky o pôvode a rodine žrútov ma nedojali, ale sebaobetovanie áno. Aj keď to nie je až tak romantické ako upíri. Možno preto to nebude taký bestseller. A teraz úprimne, máte chuť na na niekoho?... celý text

Štvrté krídlo (Limitované vydanie s oriezkou) 2023, Rebecca Yarros

Príbeh je pozliepaný asi zo všetkých popolárnych young adult a new adult románov a sérií posledných 15-20 rokov. Akurát to má naviac nálepku fantasy. Pre mňa sú draci jediným dôvodom, prečo som to dočítala a na nich sa páčilo vlastne všetko. Vlastne, ani pri nich nie je autorka stopercentne originálna. (Ruku hore, kto už čítal ako sa cvičili drakeni z Pernu, alebo sa nechal/a vyvoliť Eon, že?) Sexuálne scény sú priemerné, chémia medzi postavami graduje len vtedy, keď sú draci nadržaní. (Inak, má to podobnú štruktúru ako Maasovej masovky - série Dvory a Tróny.) Tešila som sa na nové prostredie. No postupné budovanie sveta tu v podstate ani neexistuje, jediné informácie vám odrecituje hlavná hrdinka ako jej spôsob sústredenia sa (či ukľudnenia) popri cvičení. (Aj ja milujem dejiny, ale určite si neopakujem pritom priebeh obliehania Bastily, či čo.) Asi autorka nevedela, ako to čo najprimitívnejšie zakomponovať do deja, takže bifľovanie a opakovanie dejín sa jej hodilo veľmi, vzhľadom na zameranie postavy. Anotáciu ste asi čítali, ale ak nie, viete, že hlavná postava sa na príkaz matky veliteľky musí hlásiť medzi dračích jazdcov. Svoje milované knihy a štúdium v knižnici musí prenechať iným. Navyše je hendikepovaná, veľmi nízka, bledá a krehká (ľahko sa zraní, zlomí si kosti a podobne), takže to vyzerá, že nemá šancu ani len spraviť prijímačky a mala by zomrieť už pri nelogickom prechode do bodovy. Napriek tomu prežíva nielen tréningy, či pokusy o vraždu a iné odstránenie, ale dostane sa aj k drakom. Záverečný cliffhanger som odhadla už v prvej polovici a bol absolútne predvídateľný, no čo ma prekvapilo, že táto séria má mať (až) 5 dielov!? Ďakujem, neprosím. Vedľajšie postavy sú... no proste klasické vedľajšie, aby vynikli hlavné, no niektoré sú aj postrádateľne vedľajšie. A pre tých, čo vo všetkom vidia spoilery, vážení, v tejto knihe sa umiera už pri vstupe do budovy a potom aj neskutočne veľakrát a to, že sa to dialo len tak mimochodom bezmennému davu, zvykajte si, že v knihách im občas dajú aj meno. Myslím, že väčšina nadšených čitateľov nevidí iné motívy, čo autorka v tejto knihe použila. Nemajú načítané staršie knihy, takže to nepoznajú a tak je Štvrté krídlo pre nich niečo nové a originálne. Ak ste čítali akúkoľvek romantickú knihu a akúkoľvek knihu o drakoch, tie spoločné body nájdete. Vlastne, nemusela by byť ani o drakoch, stačí školské či iné tréningové prostredie (tu je to konkrétne ako zo súťaže z Ninja Factor), dobrý-zlý kamarát a zlý-dobrý nepriateľ, ktorý je tak sexi, až chcete, aby ste zomreli hneď pod ním. Niekoľkoorgazmové sexuálne scény predajú knihu ako 18+, ale je to to, čo naozaj nutne potrebujete? Napr. niekoľkokrát zopakovaný opis úžasného Xadenovho tela, na ktoré chce Violet vyliezť ako na strom. Parafrázujem tie zlé prirovnania a rozhovory typu: - Tvoja dýka sa mi zarýva do chrbta. - To nie je moja dýka. (Bod pre Chrabromil za to, že autorka nezabudla na výškový handikap hlavnej postavy.) Ja som po dychu nelapala ako Violet, ani som si nemyslela, že je dotyčný taký skvelý. Vlastne, jediné vrstvy, ktoré táto postava má, sú vstvy oblečenia, žiadne zdĺhavé odkrývanie osobnosti ako šupiek z cibule nečakajte (aj Shrek je v tomto niekoľkonásobne lepší). Myslím, že v súčasnosti už umelá inteligencia vie pekne pospájať epuby a vytvoriť text, kde využije tie top momenty z každého, a predpokladám, že nejako (len bez AI) to spravila aj táto autorka. Môj názor -nečakajte žiadne majstrovské dielo fantasy literatúry. Je to len bežná masovka, kde sa dospelé postavy nesprávajú až tak dospelo. Tie naozaj skvelé knihy pri prvom vydaní nemajú popísané ódy samy na seba už na obale knihy. :)... celý text

Babička© 2023, Ivana Gibová

Pri tejto knihe som sa nahlas smiala a potom aj plakala. Prerevala som doslova balíček vreckoviek, lebo to bolo bolestivé čítanie. Také, naše 80-te a 90-te roky. Úplne som tie papučkové scény videla. Od škôlky až po dospelosť. Aj spisovne, aj po východniarsky s prízvukom, aj s vybývaným bytom s istým zápachom, lapačmi prachu, či prestavanou vilou na podnikateľské baroko a šteklením uja Ľuboška a neskôr aj jemu podobnému. Fakt nemám rada zneužívanie a neznášam to ani v knihách, neviem preto dať plný počet hviezdičiek, ale na rozdiel od kníh Les v dome, či Nič, je v nej na konci nádej. (Necítila som sa po dočítaní ako niekoľkokrát použitá a vypratá handrička.) Babička Ivany Gibovej nie tá láskavá a milá ako od Boženy Němcove. Je to despotická a tvrdou rukou vládnuca žena, čo nemilosrdne komanduje svoju rodinu, dcéru, zaťa a vnúčatá... až kým nezostarne a pokorne na vás nebude pozerať, nebude vás poznať, no a vy nebudete mať to srdce ju nechať len tak zasratú a neprebalenú. Ak niektorá kniha ide na dreň, je to táto. Aj mi zlomila srdce, aj mi ho zahojila. Najprv som si myslela, že to bude niečo podobné ako Ja, malkáč, s humorom sa aj ťažké témy lepšie znášajú, no autorka ide ďalej, opisuje nielen povrchové škrabnutia, tu sú kolená rozbité niekoľkokrát a ponecháva hlboké jazvy. Rýpať sa pod chrastou. Rodina. Smutná je táto Babička.... celý text

Rozprávka 2023, Stephen King

Tak v prvom rade rozprávač je skvelý, uveriteľný a nesmierne plnohodnotne vykreslený, no samotná rozprávka (príbeh) už trochu menej. Najviac mi vadilo opakovanie. Nepodceňujte čitateľa, pán King, a nechajte mu len náznaky o príbehoch a motívoch, nemusíte ich dopodrobna menovať a vysvetľovať, dovoľte čitateľovi, nech sa potrápi s indíciami a nepodávajte mu všetko na zlatom podnose. Nie, nie, pán Kráľ tu nielenže povie niekoľkokrát názov rozprávky, či meno zloducha, ale aj ako to celé skončí.... V úvodných častiach, kde sa Charlie stretáva s mrzútskym susedom a jeho oddaným psom (starému zranenému pánovi pomôže práve verná sučka Radar - štekaním volá o pomoc - a chlapec to neignoruje), som si knihu naozaj užila. Krásny vzťah pána a jeho psa, nájdenie priateľstva medzi dvomi osobami, ktoré by to vôbec nečakali, obetavosť a láskavosť, dôvera a rešpekt. Ale aj tajomný dom na pokraji chátrania a najmä záhradná búda, z ktorej idú desivé zvuky a niečo sa dobýja von! Táto časť bola skvelá, rovnako som si užívala aj porovnávanie mágie. Čo vyzerá ako zázrak v jednom svete, je prirodzené v druhom a naopak. Nasleduje druhá časť, kde Charlie objavuje druhý svet, a tu som čakala podobne intenzívne pocity, ale bol to taký miš-maš Nekonečného príbehu, Alici v krajine zázrakov, či rozprávok Charlesa Peraulta, bratov Grimmovcov, alebo Čarodejníka z krajiny Oz. To, že King tak trochu vykráda sám seba (chlapec v paralelnom svete -Talizman) alebo podobnosť s pištoľníkom ako zo série Čierna veža je ok, to by som ešte brala. Vraj chcel napísať pokračovanie Čiernej veže a tu sa mu to celkom podarilo. Narážky na Lovercrafta a jeho bytosti Cthulhu som si užívala asi najviac, no priama konfrontácia ma neskutočne sklamala, rovnako ako záver. Bol všetko, len nie grandiózny. Ale tak narážok a vykrádačiek (alebo inšpirácií inými dielami) bolo viacero - Kroniky Amberu, alebo niečo ako gladiátorské Hry o život. No zakliata princezná a vlastne aj celé šedivé kráľovstvo, rola princa, na ktorého sa postupne hlavný hrdina tlakom mení. Bolo tu naozaj asi všetko - Jungovo poňatie sveta mýtov, snov a folklóru ako cesta k pochopeniu ľudskej mysle, či návrat monarchov (a to nielen motýľov). Miestami priamočiare, potom zase opisné, nastane aj kruté vyraďovanie postáv, či pár dojímavých momentov plných pohody... myslím, že rozprávka sa môže páčiť väčšine čitateľov. Za mňa 3,5* z 5.... celý text

Ako zastaviť čas 2018, Matt Haig

V pamäti mám ešte skvelý dojem z podobne nesmrteľnej knihy cestovaní v čase, resp. o niekoľkostoročnom človeku - Neviditeľný život Addie LaRueovej. Dilemy, osamelosť a smútok, či nájdenie nečakanej lásky majú spoločné, no zároveň sú úplne inakšie poňaté. Tu hlavný hrdina nie je nesmrteľný, ani neobetuje dušu, jednoducho len starne veľmi pomaly a to ho dostáva do nebezpečenstva. Zároveň je celý čas v akejsi neprestajnej depresii, nenachádza radosť, či zmysel života, vďaka ktorej sa teší novému dňu. Áno, chápem, že trúchli za láskou svojho života... ale utápať sa v žiali až 400 rokov? Preboha, mala som chuť ním zatriasť. A ako chce nájsť svoju dcéru, čo sa viac nesnaží?! A aj spolok, do ktorého vstúpil, toto ho fakt nezaujímalo viac, kto a čo sú tam za ľudia, lebo bol vďačný iba že mu tak nezištne pomáhali zmeniť identitu? No dobre, nie úplne nezištne, niečo za to chceli a tá služba nebola vždy ľahká. No nebolo to iba nemtavým hrdinom, ale aj nemastným-neslaným záverom, vďaka čomu knihe nedám plný počet hviezdičiek. Ale keď Tom Hazard začal spomínať na známe osobnosti v minulosti, na Shakespeara, Cooka a podobne, tak som si ho predstavila konečne ako muža, čo žije (a nie iba prežíva, nehazarduje). Áno, ako učiteľ dejepisu bol skvelý, no ako človek, čo má utajiť svoju dlhovekosť nie. Pár nelogickostí by sa našlo, napr. ho vôbec nenapadlo, že by využil zamaskovanie sa... parochne existovali už odkedy dospel, aj farbenie vlasov, či umelé fúzy, keďže mu tie jeho rastú pomaly?! Takže mu to trvalo niekoľko storočí, kým si uvedomil, že sú chvíle, ktoré sa nevrátia, a že niekedy sa treba zamerať na prítomnosť a užiť si to teraz a tu, lebo čas bude vždy plynúť ďalej. A život si treba užiť, tak ako podenky, naplno. Každý deň. Čo sa mi na knihe páčilo, boli myšlienky, ale keďže som si ich nezapísala, tak len parafrázujem, no vytrhnuté z kontextu sú na pováženie... ľudia, ktorých milujeme, nikdy neumrú... ako starší sa nebudeme báť hovoriť pravdu... keď nie je čo stratiť, netreba sa báť zmien a ani ich vítať.... celý text

Veľmi tajný spolok svojráznych čarodejníc 2023, Sangu Mandanna

Na prvý pohľad je to veľmi milý a láskavý príbeh. Navyše ma kniha zaujala aj farebnou oriezkou. Na druhý už menej Body dole dávam za nadávky. Nejde o klasické dočerta a ježišikriste, ale padli aj tvrdšie slová ako kurva, chuj, pojeb ma podľa mňa sú tu navyše a neplnia funkciu. Nepopisujú tým jednu osobu, takto tvrdo hovoria viaceré postavy a len pri jednej to beriem ako na mieste (keď je čarodejnica trochu mimo a navrhuje posteľnú aktivitu). Romantická línia je tu, aby sa vyliečili dve zlomené duše, bolo to dojímavé ale sexuálna scéna je prikrátka a teda podľa mňa na 18+ aj málo pikantná. Ale tak nie sú to Bridgertonovci Protiklady sú napr. v podobe citovania Jane Austenovej a vyznaní náklonnosti to bolo rozkošné. Asi by som knihu prirovnala ku knihám ako je Dom na Azúrovom pobreží (T.J. Klune) mixnutému s Čarovnou záhradou (S.A. Allen), aj tou rodinnou spolupatričnosťou, večerami, izolovanosťou, deťmi, s prepojením prírodou, s mágiou všeobecne a prípravou elixírov, čajov a kúzelných nápojov. Čítanie som si užívala, no tie nadávky ma vždy nepríjemne zarazili - a aj po dočítaní mám z toho akúsi pachuť, na viac ako 3,5* to nevidím... celý text

Hľadá sa Audrey 2016, Sophie Kinsella (p)

Už si nepamätám, kedy som to dočítala. Ale Audrey mi bolo riadne ľúto. Niečo sa jej stalo. Šikanovali ju a vďaka tomu sa dostala do vážnych depresií a začala trpieť panikou. Zostala doma, lebo jej v škole nepomáhali, dokonca z agresoriek spravili obete... Kniha je o tom, ako sa postupne z toho dostáva... ako sa začne postupne pozerať ľuďom do očí, ako to všetko zvláda ona, aj je rodina. Čiže riadne vážna téma. Vtipné chvíle boli, keď si jej mama myslela, že bráško trpí závislosťou na počítačových hrách. Scéna s vyhodeným počítačom je top. A potom druhá, keď k nim domov prichádza bratov kamarát a komunikuje s Audrey, lebo nevie, že ona to nedokáže. Lístkové vyznanie je také krásne... Romantiku však nijako extra nečakajte. Je to YA, ale takým inakším spôsobom. Trochu mi vadil často spomínaný Starbucks, ako synonymum americkej kaviarne, takže to chápem ako neskrytú reklamu. A nie som z toho paf. Opäť by som to ohodnotila tak na 3,5 až 4 hviezdy. Náročná téma, ale fajn zvládnutá.... celý text

Strieborná cesta 2020, Stina Jackson

Cestou na prvú brigádu sa stratí dievča z autobusovej zastávky. Po troch rokoch od jej zmiznutia ju jej otec Lelle ešte stále hľadá. Počas dlhých letných nocí prehľadáva oblasť okolo Striebornej cesty, je to jediný cieľ, ktorý ho ženie vpred, nič iné nedáva zmysel... Nedokáže sa zapojiť znovu do života, je rozvedený, osamelý. Nastojčivo dáva polícii tipy na podozrivých, pátra po dcére na vlastnú päsť a ničí ho to. Táto časť Švédska je plná lesov, močiarov, komárov, plná podivínov a sobov. Vyslúžilí veteráni, samotári, lovci, drogoví díleri, fanatici pripravujúci sa na apokalypsu, či zberateľ porna... Pri čítaní som mala pocit, akoby ma niekto zabalil do vlhkej deky dúfajúc, že ma zohreje, no cítila som len postupujúci chlad a plesnivý smrad... Znepokojivý psychotriller. Druhou postavou, okolo ktorej sa točí dej, je Meja. Bývajú u matkinho priateľa a dúfajú, že sa už nebudú musieť sťahovať, že budú mať dostatok jedla a strechu nad hlavou. Meja túži po stabilite, po niekom, kto sa o ňu bude starať, chce doštudovať, no má len psychicky chorú mamu, ktorá sa prispôsobuje svojim milencom a o dcéru sa takmer nezaujíma. Že sa pretnú osudy Lelleho a Meji, je viac než isté. Ona je žiačka, on jej učiteľ. A navyše sa podobá na jeho stratenú dcéru... Veľmi rada čítam v lete mrazivé knihy. Táto sa odohráva v lete, no ako postupuje dej, menia sa aj ročné obdobia. Teda svoju dávku zimomriavok som dostala. Je tu bravúrne vykreslená situácia a psychológia oboch hlavných postáv, neviete, koho podozrievať skôr, alebo (o)koho sa báť.... celý text