wielka komentáře u knih
Zo zaciatku pre mna jemne chaoticke, ale po par stranach ma tato knizka pohltila. Ano, bolo to miestami obohrate, ale velmi ludsky, prijemne a vtipne opisany vztah medzi postavami sposobil, ze sa kniha nedala odlozit. Mne sa to velmi pacilo.
Jooj, sladke, vtipne, prijemne... presne takto ma takato knizka vyzerat
Cerne lzi ma zaujali, pri Divke z 6E som bola celkom v rozpakoch, co si vlastne o knihe mysliet. Hrichy Hollywoodu boli ok. Ale co si chcem mysliet o Smlouve na lasku, to vlastne vobec neviem. Je to v podstate uplne, ale uplne jednoducha zapletka, ktora sa da popisat zopar vetami, natahovana na 300 stran...
Trochu predvidatelne, ale dobre. Nejasam uplne nadsenim, ale ani nemam co vytknut.
Napad nie je zly. Ale to, co s nim autorka urobila, uz take oslnive nie je. Pacilo sa mi prostredie akademickeho sveta, osobitost vysoko inteligentnych ludi, ale ich spravanie bolo skratka pubertiacke a tym aj tazko uveritelne. Niektore slova ne/prelozene do slovenciny boli fakt zvlastne a mam dojem, ze sa tam ani nehodili. Nie je to zla kniha, len zvlastne napisana.
Takze takto, autorka dokaze napisat aj lepsi kusok. Dalo sa to precitat, chybali tomu grady a cele to bolo jedno klise.
Autorka je dobra rozpravacka a tak to bolo aj v tejto knihe. Pribeh bol dobre postaveny, postavy dostatocne vykreslene, pribehu nechybalo stupnovanie. Bolo par miest, kde sa dej trochu vliekol, ale ako celok hodnotim knihu velmi dobre.
Celkom prijemna oddychovka s nie prave casto sa vyskytujucim druhom ran z minulosti, s ktorymi sa postavy musia vyrovnat. Postavy boli sympaticke, dej ubiehal, mne sa to pacilo. Mozno mi chybalo trochu viac toho kriminalneho, ale tak to je u mna bezne :-)
Velmi prijemny pribeh, ale akoby som uz taky citala. Postavy vsak boli sympaticke, ich vzajomna komunikacia niekedy aj vtipna, vsetko v pohode. A dakujem za korekturu ;-)
Priznam sa, ze Luna a Knight mi asi do tretiny knihy isli mierne na nervy, pretoze ich spravanie bolo take zvlastne - ani k sebe, ani od seba. Potom sa to zmenilo a fandila som im, fandila som tej ich spolupatricnosti, ci skor tomu, ako Knight Lunu ochranoval, aj ked bol na nu nahnevany. Joj, bolo tu vsetko. Autorka nas previedla roznymi emociami. Skoda, ze Rosie a Dean sa museli rozlucit - toto bolo pre mna asi najsilnejsie.
Seria Bozsky, ci Vasnivy sposobila, ze si na nieco z tychto knih pamatam. Z ich samostatnych knih si nepamatam nic. Neviem, preco autorky zmenili svoj styl... mozno chceli pisat serioznejsie? Neviem. V kazdom pripade Rovnica lasky je napadita, aj by som napisala, ze prinasa nieco nove, resp. novu temu, ale velmi podobna bola v Pravidlach dohadzovacov. Nie je to zla kniha, ale nieco tomu chyba. Potesilo by ma, keby bola pisala z pohladu obidvoch hlavnych hrdinov v ja-forme, pretoze fakt by som chcela vediet, co sa tomu vaznemu Amerikanovi odohravalo v hlave :-)
Nebolo to zle, bola taka ozajstna jednohubka. Postavy boli sympaticke.... ale autorka to vie aj lepsie.
Ako sama autorka v zavere uvadza, chcela napisat nieco ine. A bolo to ine, ako sme u nej zvyknuti. Nebol to zly pribeh, ale tie "jej" sa mi pacia viac.
Seria o Kathryn je trochu ina ako seria s Lincolnom. Autor ako keby pisal inym stylom, ale nic to nemeni na tom, ze aj v tychto knihach prichadza k prekvapivym zvratom, ktore citatel neocakava. Kniha ma bavila, postavu Kathryn mam rada, paci sa mi jej nadanie v kineziologii. A aby som nezabudla, v tejto knihe ma Deaver prekvapil tou romantickou liniou, ktora bola viac rozpisana, lebo vacsinou sa zmieni len tak okrajovo. A este viac ma prekvapil koniec tejto linie :-)
Nazov knihy ma zaujal hned v case, ako vysla. Dostala som sa k nej vsak az teraz. Cakala som, ze kniha bude ina, ako zvycajne citam. Rozpravacsky talent sa autorovi neda upriet. Aj tema ludi poznacenych minulostou ci traumami bola celkom zaujimava. Ale aby sa na tak malom priestore zislo tolko sociopatov, to uz bolo na mna prilis. Mattia mal evidentne poruchu autistickeho spektra, tak ten jeho odstup od ludi som dokazala pochopit. Alice ma vsak vytacala od zaciatku az do konca. Zakomplexovana chuderka vyhovarajuca sa na svoju nehodu, ktora sice asi aj chcela, ale aj tak nic nezmenila. Cudovala som sa, ze sa vobec odvazila znicit film z Violinej svadby. Preco nesla na terapiu? Pre mna vela veci nepochopitelnych... Poznam viacero traumatizovanych ludi po nehode, dokonca po pokuse o samovrazdu a snazia sa, su integrovani, spolocensky zijuci, sportujuci. Takze mam pocit, ze Alice sa vlastne na tu svoju nehodu z detstva skryvala, aby nemusela... nic.
Po predoslej autorkinej knihe som asi nebola prilis nadsena, lebo som si povedala, ze Lea citat nebudem. Po dlhsom case som vsak siahla po jej dalsich knihach a z nich som teda nadsena zostala. Tak som sa vratila k Leovi a zistila, ze keby som ju neprecitala, nic by sa nestalo. Celkovo namet nie je zly, povedala by som, ze celkom zaujimavy, ale ten styl pisania v tejto knihe na mna posobil mierne infantilne, ci pubertalne. Ja viem, je to fikcia, ale to "mam za sebou tazku minulost, nevyhnutne s dosledkom na psychiku, napriek tomu hups na Jakea hned po zoznameni", to je skratka pre mna neuveritelne. Nastastie vsak mame dalsie Miine knihy, vsak?
Top! Jedna z najlepsich knih v tejto kategorii, ako aj cela seria. Nemohla som sa od nej odtrhnut, bavili ma postavy, bavili ma tie ich hlasky, zapletka, skratka vsetko. Super.
Mozno niekedy klise, mozno znama tematika, ale zaujimave, miestami napinave, prudko citatelne. Ano, temou trochu podobne serii Mafiosa, ale nic mi v tejto knihe neprekazalo. Pacila sa mi.
A mne sa to pacilo. Sice obohrana zapletka zakazanej lasky k brachovmu naj kamosovi, ale postavy sa mi pacili a bavilo ma to.