SalvorHardin
komentáře u knih
Den Trifidů
John Wyndham (p)
Jeden z najznámejších postapokalyptických románov. Kniha inšpirovala mnohé ďalšie romány a nespočetné filmy s touto tematikou, napr. aj film O 28 dní. Koniec koncov, je to jedna z prvých kníh (1951) s tematikou konca modernej civilizácie, ktorá skončila vďaka ľudským smrtonosným vynálezom. Trifidi sú jedovaté, mäsožravé a pohybujúce sa rastliny schopné istého druhu komunikácie. Sú najpravdepodobnejšie výtvorom sovietskych bioinžinierov. Globálny fenomén trifidov je dôsledkom nešťastnej náhody, kedy sa semená trifidov dostali do atmosféry a rozprášili sa po celom svete, keď havarovalo lietadlo, ktoré ich prepravovalo. No stanú sa smrteľným nebezpečenstvom, keď ľudstvo osleplo. Zelené svetlo zaplavilo oblohu a ľudia na druhý deň nemali zrak. Preteky vo zbrojení počas studenej vojny naberali na obrátkach a zrazu nám nad hlavami visela hromada spiacej hrôzy, čakajúca na svoj signál k prebudeniu. Bohvie čo v tých raketách všetko je… Štepné látky, radioaktívny prach, baktérie, vírusy… Čo ak jeden typ bol špeciálne skonštruovaný pre uvoľnenie radiácie so zhubnými účinkami na náš zrak?
Konec civilizace
Aldous Huxley
Huxley je strašidelný práve tým, že namiesto hrubého násilia dáva ľuďom to, čo chcú – byť mladí a krásni a nezamýšľať sa nad nudnou a otravnou politikou – v zdravom tele zhnitý duch. A nezabúdajme na to, že genetické inžinierstvo je technicky možné už teraz. A preto buďme ostražití, aby sme sa raz nezobudili do sveta, kde to neskončilo len pri odstraňovaní chorôb a chorobných predispozícií, ale kde sa štát odhodlá geneticky upraviť a vychovať „dokonalých občanov“ – poslušné a slintajúce ovce v nezmyselnom kolotoči neslobody, ktorú si už ani neuvedomujú.
Duna
Frank Herbert
Kniha, ktorá silno inšpirovala režiséra Georga Lucasa pri písaní Hviezdnych vojen, a ktorá je považovaná za jedno z najepickejších diel fantastiky 20. storočia. Science-fantasy, ktorej sa nič nevyrovná. Kniha o veľmi ďalekej budúcnosti ľudstva, ktoré obsadilo galaxiu. Svet Duny je svet vesmírneho feudalizmu. Na čele galaktického impéria stojí padišáh imperátor. Najvyšší lénny pán. Ten dal do léna rodu Atreides najvzácnejšiu planétu v známom vesmíre – Arrakis, púštnu planétu prezývanú aj Duna. O tento nehostinný kúsok piesku majú záujem všetci. Jedine tu rastie totiž melanž, korenie, ktoré predlžuje život a rozširuje psychické schopnosti. A je vysoko návykové. Imperátor však nedal Dunu vojvodovi Atreides za jeho zásluhy, ale preto, aby sa ho zbavil v komplexnom a komplikovanom úklade v úklade ďalšieho úkladu. Táto kniha je vysoko konšpiračná. Rod Atreides na Arrakise musí čeliť invázii znepriateleného rodu Harkonnenovcov a utajených imperátorových vojsk. Vojvodova Leto Atreides zomiera a jeho syn Paul s matkou utekajú do púšte, kde hľadajú útočisko u Fremenov, tajuplného domorodého púštneho obyvateľstva. Paul však nie je obyčajné dieťa, povráva sa, že by mohol byť Kwisatz Haderach – ten, kto dokáže nahliadnuť do neznáma – muž, ktorý mysľou preklenie priestor a čas. Pre Fremenov by mohol byť ich Lisán Al-Gharib – „Hlas z vonkajšieho sveta“ – ich spasiteľ, „darca vody“, ktorý vyslobodí Fremenov spod útlaku Impéria a bude vodcom fremenského džihádu po impériu a Dunu premení na oázu. Duna je sci-fi. Duna je fantasy. Duna je rozprávka. Duna je sociálna kritika. Duna je meditácia. A kladie silný dôraz na ekológiu. Ekológom je vonkoncom aj táto kniha venovaná. Kto nečítal Dunu, akoby nikdy nečítal sci-fi.
Růže pro Algernon
Daniel Keyes
Klasický román americkej a svetovej literatúry a na mnohých školách patrí k povinnému čítaniu. Je to však v prvom rade nezabudnuteľný a silný príbeh nielen o inteligenčnom kvociente, faktoch a poznávaní, ale aj o emočnej inteligencii, o empatii, o pochopení, o hľadaní seba samého, o sile a tragédii ľudského ducha, o krehkosti spoločenských vzťahoch a láske – rodičovskej, partnerskej a láske k blížnemu svojmu.
Nepřemožitelný
Stanisław Lem
Lem je majster spisovatel a svoje majstrovstvo dokazuje aj v tomto romane. Znovu otvara temu priepasti nasho poznania, nasho miesta vo vesmire a nemoznosti komunikacie s inou mimozemskou civilizaciou. Tu sa snazia nasi protagonisti pochopit nepochopitelne - odkial sa na spustosenej planete vzali nanoroboty?
Nepremozitelny je snad Lemov najkacnejsi roman, co vsak neubera neubera na sile jeho filozofickych konceptov. A znovu demonstruje svoju vedecku erudovanost a cez vedecke poznatky extrapolovane do buducnosti vytvara uveritelny sci-fi pribeh.
Kniha rozhodne patri medzi jeho top diela spolu s Fiaskom, Edenom a Solaris.
Ak mate radi hard sci-fi postavene na tvrdych vedeckych faktoch a uveritelnych futurologickych spekulaciach s hlbsimi filozofickymi konceptami, Lem je ta spravna volba.
Cizinec v cizí zemi
Robert A. Heinlein
Kniha, ktorá potvrdila Heinleinov neskutočný rozprávačský talent a zapísala ho do siene slávy nielen sci-fi, ale aj povojnovej modernej americkej literatúry. No… a stala sa aj bibliou hipisákov, z čoho autor nemal vôbec veľkú radosť… Humorný a smutný, vtipný a filozofický, a hlavne strhujúci príbeh o veľkosti človeka. Oslavný epos a zdrvujúca kritika spoločnosti. To všetko a ešte mnoho viac je Cudzinec.
Valentine Michael Smith je človek, ktorý bol vychovávaný na Marse Marťanmi, potom, čo tam stroskotala prvá prieskumná kozmická loď s ľudskou posádkou Envoy. Po štvrťstoročí, po tom, čo na Zemi skončila vojna, je na Mars vyslaná ďalšia výprava. Objavia vrak Envoy, objavia Marťanov a objavia jediného stroskotanca, ktorý prežil. A ten dosiaľ nikdy žiadneho človeka nevidel. Už ako dospelý muž sa Michael vracia späť na Zem a hneď vyvolá mediálne zemetrasenie a všetky noviny a obrazovky sú plné Muža z Marsu. Michael sa ocitá v úplne cudzom svete a tvrdo bojuje sám so sebou, aby pochopil ľudí, ich život, ich podstatu, ich predsudky, radosti a bolesti. Michael je zrkadlom ľudskej „duše“. No stretáva sa s častým nepochopením, keď sa snaží vysvetliť svoje pocity, marťanskú filozofiu a narazí na fanatický odpor, keď sa pokúsi naučiť ľudí fundamentálne základy svojej viery – grokovanie, zdieľanie vody a lásku.
My
Jevgenij Ivanovič Zamjatin
Musím uznať, že z tej hromady všelijakých dystópií, ktoré boli napísané, je román My od Jevgenija Zamjatina pre mňa ten najzaujímavejší. S najstrašnejším prorokovaním dokonale dehumanizovanej spoločnosti. O ktorej človek začína miestami až pochybovať, či je možné ju vôbec ešte označiť za „ľudskú“, keďže tu absentuje akákoľvek empatia. Ľudia nemajú mená, majú len svoje čísla, nie sú občanmi, ale číslami, sú len bezvýznamným kolieskom v súkolí veľkého mechanizmu, jediného mechanizmu, Jednotného štátu.
Zamjatin nenechá tuhnúť krv v žilách ani tak mestom zo skla, kde nikto nič pred nikým neskryje ani zborom Strážcov neustále nenápadne číhajúcich v dave – ani krajným kolektivizmom – ani veľkým Dobrodincom, ktorý stojí nad všetkým, je pánom tvorstva, vládcom, kráľom, číslom čísel, spojivom, tmelom, nitom integrovanej spoločnosti. Zamjatin desí, pretože väčšina ľudí s tým súhlasí. Kde Orwell potreboval myšlienkovú políciu a pomyselnú čižmu, čo dupe ľudstvu po tvári, Zamjatin nepotrebuje nič také. Ľudia sa rodia s dokonale vymytými mozgami. Dokonalá indoktrinácia. Perfektná propaganda. Zlikvidovaná individuálna morálka. Človek, aj keď je vo vnútrom konflikte, či udať, alebo neudať svoju veľkú lásku, ktorá je ale príliš individualistická, na chvíľu síce zaváha, ale potom bez mihnutia brvy odsúdi svoju milovanú na smrť. A činí tak úplne dobrovoľne. Je to totalitný režim par excellance. Režim, v ktorom vám stačí aj celkom štíhly bezpečnostný aparát, keďže každý jeden občan je zároveň dokonale submisívny a zároveň strážnym psom jediného a jedine možného spoločenského systému. Totalita bez totality, keďže nič iné než totalita nejestvuje – kde sa zmazáva rozdiel medzi štátom a občanom, jednotlivcom a masou.
1984
George Orwell (p)
ájdeme tu toľko desivých námetov, že by nám na dlhé storočia mali byť varovaním, že vždy sa tu nájde niekto, komu by takýto systém vyhovoval. Vonkoncom o podobný systém sa pár ľudí aj pokúsilo. Napr. Nacistické Nemecko, Stalinov Sovietsky zväz a v súčasnosti Severná Kórea. Štát, ktorý chce mať totálnu kontrolu. Ktorý vidí všetko a vie všetko. Veľký brat ťa pozoruje. Systém, ktorý sa snaží eliminovať nielen súkromie človeka, ale aj súkromie jeho mysle. Systém, ktorý je neomylný a je jedinou realitou. Nie je alternatíva. Vojna je mier. Sloboda je otroctvo. Nevedomosť je sila. Nič iné ako tento systém neexistuje. Žiadna iná moc neexistuje. Preto môže byť dva a dva päť.
Minulosť rovnako ako podstata človeka sa dá meniť. Je tvarovateľná. A v rukách Štátu.
Hyperion
Dan Simmons
Eklektické majsterdielo sci-fi. Jasná štruktúra a pestrý dej knihy sú prispôsobené oddeleným dejovým líniám hlavných hrdinov, ktorí putujú na palube templárskej vesmírnej stromolodi na planétu Hyperion a cestu si krátia rozprávaním svojich životných príbehov, aby zistili, prečo boli práve oni vybraní na túto poslednú zúfalú púť za hrôzostrašným Škorpiónom. Od ich cesty môže závisieť osud ľudskej spoločnosti.
Cez jednotlivé príbehy protagonistov sa nám elegantne pred očami odvíja fungovanie vesmíru, v ktorom je dej zasadený.
Hyperion je strhujúci a zároveň melancholický, veľkovýpravný a zároveň komorný, šialený a zároveň smrteľne vážny, vášnivý a emocionálne vypätí, dobrodružný a konšpiračne politický.
Hyperion má podobnú štruktúru ako Chaucerove Canterburské poviedky, jednotlivé postavy rozprávaním svojich príbehov posúvajú dej dopredu a taktiež odkazuje na epické básne básnika Johna Keatsa.
Hyperion je však práve kvôli svojej štruktúre, rembrandtovskej temnosvitnej atmosfére a príbehom pútnikov taká imaginatívna a silná kniha, ktorá čitateľa plne pohltí. Kniha jasne predostiera hlavné žánre sci-fi, či je to duchovný dobrodružno-objaviteľský príbeh kňaza, military sci-fi v príbehu vojaka, katastrofický, mysteriózny a poetický príbeh básnika, tragický a zároveň hard sci-fi príbeh o otcovi, čo sa snaží zachrániť svoju dcérku v príbehu učenca, čistý kyberpunk ako vystrihnutý z Neuromancera v príbehu detektíva a príbeh o politike a láske, zrade a pomste so silným ekologickým odkazom v príbehu konzula. A to ani zďaleka nie je všetko.
Podmanivý príbeh s nezabudnuteľnou atmosférou demonštrujúci rôzne žánre vedeckej fantastiky.
Mechanický pomeranč
Anthony Burgess
Temný kaleidoskopický príbeh z panoptika dystopického Londýna blízkej budúcnosti. Príbeh o generačných stretoch, o dospievaní, o brutálnom násilí, o to desivejšom vo svojej bezdôvodnosti. Príbeh o roztrieštenej spoločnosti. Príbeh o tichom zavádzaní totality pod plášťom boja proti kriminalite. Jedna z najoriginálnejších dystopických kníh. Mechanický pomaranč je napísaný v prvej osobe sugestívnym slangovým jazykom, čo prekypuje novotvarmi. Spoločensko-kritická, alegorická a pochmúrna vízia, ktorá vás zhodí zo stoličky aj v súčasnosti. Kniha bola v roku 1971 veľmi úspešne sfilmovaná Stanleym Kubrickom.
Kallocain
Karin Boye
(SPOILER) O svetovládu na Zemi bojujú dva znepriatelené bloky a to Svetový štát a Univerzálny štát. Tieto dva štáty sú odkazmi na nacistickú Tretiu ríšu a Stalinov Sovietsky zväz. Dej sa odohráva vo Svetovom štáte, kde hlavná postava Leo Kall, zamestnanec experimentálnej sekcie jedného väčšieho laboratória pre organické jedy a narkotiká v Chemickom meste č. 4 vynájde ultimátne sérum pravdy – kallocain.
Každý spoluvoják má presne tie isté tri uniformy vo svojom šatníku ako vy. Bývanie je štandardizované – ak ste sám, máte nárok na jednoizbový byt – ak ste rodina, tak dvojizbový. Nedostatkom miesta si však hlavu lámať nemusíte, keďže deti od siedmych rokov sú vychovávané v detských táboroch.
Do steny každého bytu sú zabudované policajné oko a policajné ucho, ktoré sú rovnako účinné v tme ako za svetla.
Svetový štát má však dva vážne problémy – demografickú krízu a nespoločenský protištátny individualizmus, či nechuť ku kolektivite, ktoré sa šíria ako epidémia. Detí sa rodí stále menej a falošných udaní exponenciálne pribúda. A ešte k tomu vo vzduchu visí ďalšia vojna v nekonečnom konflikte s Univerzálnym štátom.
A tu príde jeden nadaný chemik s prelomovým objavom. S kallocainom. Dokonalým veritaserom – sérom pravdy. Človek v kallocainovom opojený vyzradí bez problémov svoje najprimitívnejšie, najvnútornejšie, najintímnejšie tajomstvá a – všetko si to pamätá – je aj počas raušu aj po ňom pri plnom vedomí, čo u slabších pováh môže viesť k nezvratnému podkopaniu sebavedomia, nezmazateľnému studu, pocitu nesmiernej hanby, k neznesiteľnej ľahkosti bytia, ktorá končí samovraždou. Predstavte si, že by ste takto natreli svojich najbližších a najmilovanejších…
Bezpečnostnému aparátu Štátu sa dostáva do rúk mocný nástroj, s ktorým sa môže naštartovať nezastaviteľná mašinéria s nedozernými následkami.
„V budúcnosti žiadny zločinec nebude môcť zapierať. Ani naše najintímnejšie myšlienky už nebudú patriť len nám. (…) Nepatrí snáď spoluvoják Štátu celý? Komu by teda mali patriť jeho myšlienky a pocity, ak nie Štátu? Doteraz sa len nedali kontrolovať – ale teraz je konečne príslušný prostriedok na svete. (…) Kallocain nám dáva možnosť kontrolovať, čo sa deje v mysliach. (…) Takto sa dá odsúdiť ktokoľvek.“
Boyeovej antiutópia opisuje nielen moderné totalitné goebelsovské praktiky propagandy, ale načrtá aj hrôzostrašný svätý grál akéhokoľvek diktátorského systému: zničenie súkromia – kontrolu myšlienok. A ešte k tomu je táto kniha dobovým svedectvom, ako ľudia vnímali vtedajší skutočne zimomravý svet medzi dvoma totalitami: Stalinistickým Sovietskym zväzom a Nacistickým Nemeckom.
Nahý oběd
William Seward Burroughs
Pre tych, ktori sa pytaju, "na cem autoru jel, kdyz to psal": hlavne oxykodon. Okrem ineho.
Nadace
Isaac Asimov
V sérii o Nadácii si futurologickým spôsobom prezriete vzostup a pád civilizácie – Asimov sa pri vymýšľaní Galaktickej ríše inšpiroval históriou Rímskej ríše. Nadácia je napínavá a epická, cinematická a spoločensko-kritická, poučná a vzrušujúca, napriek dobovým nedostatkom. Je to prvá sci-fi sága a stále patrí spolu s Dunou od Franka Herberta medzi vôbec najlepšie sci-fi ságy, ktoré boli kedy napísané.
Neuromancer
William Gibson
Základné dielo kyberpunku, kultový román z osemdesiatych rokov 20.stor., ktorý priviedol sci-fi a literatúru do doby počítačov, internetu, virtuálnej reality a umelej inteligencie. Svet blízkej budúcnosti, v ktorom má nebo farbu televízie prepnutej na prázdny kanál. Znečistené vody. Zasvinené ovzdušie. Svetlo neónov, hologramov a bilbordov epilepticky trblieta skrz smogový opar. Všetko je spolu prepojené. Mesto vedľa mesta. Globálny vriaci kotol. Pretechnizovaný labyrint. Gigantické korporácie súperiace o moc, vplyv a informácie v celosvetovom blázinci. Pochmúrna a tragikomická vízia vývoja ľudstva, ktoré sa hmýri v mrakodrapovom mravenisku, na ktoré padá kyslý dážď. Svet transhumanity – v ktorom ľudia využívajú moderné technológie na to, aby zlepšovali svoje telá a myseľ. Čo je človek? To, čo dokáže zo seba spraviť. Doslova. Román o hackeroch, sexy zlodejkách, tajuplných organizáciách a umelej inteligencii, ktorá sa snaží osamostatniť. Šialená jazda, nezabudnuteľný zážitok, jedna z najoriginálnejších vízií osemdesiatych rokov a kniha, ktorá inšpirovala ľudí po celom svete a dnes predstavuje nielen neodeliteľnú súčasť sci-fi a literatúry, ale aj modernej popkultúry.
Marťanská kronika
Ray Bradbury (p)
Stručné a výstižné majstrovské dielo klasickej školy. Kniha pekne zachycuje ducha rozbiehajúcej sa Studenej vojny, kedy ľudstvu reálne hrozilo, že sa vyhodí do vzduchu jadrovými zbraňami.
Príbeh služobníčky
Margaret Atwood
Klérofašistický totalitný režimu vládne v USA. Prišiel k moci vďaka dômyselne narafičenému štátnemu prevratu, pri ktorom bol spáchaný atentát na prezidenta. Pozastavila sa platnosť Ústavy a vyhlásilo sa stanné právo, ktoré nikdy neskončilo. Vina sa premyslene hodila na islamských teroristov, s ktorými sa novovznikajúci režim krvavo vysporiadal. Za formujúcim sa režimom sa skrývajú presbyteriánski náboženskí fanatici, ktorí chcú návrat k tradičným hodnotám a tieto „tradičné hodnoty“ budú presadzovať stoj čo stoj, za každú cenu, bez ohľadu na ľudské obete.
Blade Runner – Sní androidi o elektrických ovečkách?
Philip K. Dick
Čo to znamená byť človekom? Čo sa stane, keď budeme schopní postaviť robotov, ktorí budú nielen fyziologicky podobný nám, ale budú mať aj umelú inteligenciu? Čo sa stane, keď budú mať spomienky? Keď budú mať sny? Keď sa budú chcieť dozvedieť kto sú, odkiaľ pochádzajú, kam smerujú? Philip K. Dick predkladá celkom jednoduchú a o to geniálnejšiu odpoveď.
Tragikomický dystopický svet, v ktorom jadrová vojna vyhubila väčšinu živočíšnych druhov a časť ľudstva sa presťahovala na Mars. Svet, v ktorom veľké technologické korporácie stavajú nielen umelé zvieratá pre ľudí (lebo väčšina zvierat vymrela), ale aj umelých ľudí, androidov, takých dokonalých, že sú na nerozoznanie od skutočných ľudí, a ktorých posielajú ako pomocníkov osamelým kolonizátorom Marsu. Majú spomienky, vedia snívať a – túžia po slobode. Na Zemi sú prísne zakázaní. Ak však nejakí utečú a emigrujú na Zem, je tu špeciálna policajná jednotka, ktorá ich má vyhľadať a zlikvidovať – poslať na odpočinok. Rick Deckard má za úkol ich poslať na odpočinok hneď niekoľko naraz. A do jednej sa dokonca zamiluje.
Muž z vysokého zámku
Philip K. Dick
Alternatívna história. Ako by podľa Dicka vyzeral svet, v ktorom druhú svetovú vojnu vyhrali Nemecko a Japonsko?
Spojené štáty rozdelené dvoma okupačnými mocnosťami. V japonskom San Franciscu a celom západnom pobreží sa vo veľkom predáva kniha, ktorá sa provokatívne odohráva vo fiktívnom svete, v ktorom druhú svetovú vojnu vyhrali Spojenci a porazili Japonsko a Nemecko. Znie to naozaj fantasticky. Ale nenechajte sa zmýliť. Všetko sa odohráva okolo ústredných postáv, ktoré sa svojim vlastnými silami snažia v podstate konať dobro. Kontrastná kniha o vnútorných konfliktoch, o dobre a zle, o podstate zla vo svete, s koncom, ktorý napokon ani až tak neprekvapuje. A predsa to môže byť tým posledným prekvapením.. Čo je realita? Čo je skutočnosť? Uhoľ pohľadu?
Ilustrovaný muž
Ray Bradbury (p)
Bradburyho poviedkarske majsterdielo. Neskutocna cesta k hraniciam ludskej predstavivosti. Ilustrovany muz nesie svoje desive pribehy vytetovane na svojej kozi a vy ako citatel neviete odvratit zrak. Bradbury je zasluzene prezyvany basnik vesmiru.