Mimir komentáře u knih

Veľmi podarená interpretácia snáď najbežnejšej neurózy- úzkosti. Autorka sa neponáhľa rýchlo predložiť definíciu komplexnej emocionálnej odozvy, ale pomaličky, krok za krokom úzkosť čitateľovi predstavuje. Veľmi zaujímavé sa zdajú hlavne aspekty úzkosti: napätie, neistota, hodnoty v ohrození, bezmocnosť etc. Psychoanalytickú časť Jungiánskej symboliky som preskočil, pretože ju podľa môjho uváženia predložil už "mysteriózny Jung". Záver: "Je dôležité, aby sme prestali utekať pred svojimi úzkosťami, Je potrebné, aby sme sa trpezlivo snažili prísť na to, akým novým skúsenostiam, úzkosť bráni. Hlavné je opustiť presvedčenie, že musíme úzkosť stoj čo stoj odvrátiť."

3 03.10.2018

Kempenský je poslušným synom dobovej scholastiky a sotva si viem predstaviť obdobné dielo bez prísnej askézy a vnímania skôr dôrazu na poslušnosť voči božskej autorite (Starý zákon), než apel na lásku k blížnemu (Nový zákon). Tak, či onak, v dielku nájde aj ateista či nihilista mnohé zaujímavé myšlienky, ktoré imperatívnym nádychom pripomínajú stoikov, teda aspoň mne.

"Pokoj si žiada každý, ale nie každý sa stará o to, čo je k pravému pokoju potrebné."

3 29.09.2018

Klasický, rafinovaný Sokrates. Ión zistil, že o Homérovi nič nevie a je len nadšeným fanúšikom. Hippias, učený sofista, v celom Grécku najmúdrejší, rezignoval pri definícii krásy a nakoniec Faidros zakončený Sokratovou modlitbou: "Milý Pane a ostatní bohovia tohto miesta, dajte mi, aby som sa stal vnútorne krásnym a môj zovňajšok nech je s mojím vnútrom v priateľskom súlade. Za boháča nech považujem múdreho a zlata nech mám toľko, koľko by uniesol len človek skromný."

Martin Buber nie je jednoduchý a na uchopenie prúdu myšlienok, ktoré predkladá je potrebná duchaplná pozornosť čitateľa. Myslím, že ekvivalentom názvu by mohla byť Metafyzika vzťahu Ja k všetkým stupňom, teda k Ty, a k On, Ona, Ono. "Všetok skutočný život je stretnutím" píše. Mám pocit, že vidí neodmysliteľný význam stretnutí Ja + Ja, Ja + Ty vo vytváraní ľudskej identity. Vyzdvihuje tak zmysel spoznávania seba sebou:..."nie je samota bránou? Neotvára sa občas v tichej samote netušené zrenie?" ako aj dôležitosť kontaktu s druhým.

3 03.09.2018

Kniha je v porovnaní napr. s rigoróznym ľudským mozgom od MUDr. Koukolíka alebo MD. Ramachandrama vhodná aj pre úplných laikov, pretože nevyžaduje žiadnu teoretickú platformu vedomostí. Jednoduchosť je obohatená zaujímavými výskumnými zisteniami, čím autor predišiel fádnosti. Odporúčam čitateľom, ktorý sa začínajú s fenoménom ľudského mozgu len zoznamovať!

3 05.08.2018

Výborná kniha, ktorá odráža poctivú a dlhodobú výskumnú prácu Paula Ekmana. Pre lepší zážitok z knihy, odporúčam nechať očakávania na nízkej úrovni, pretože našimi očakávaniami už často predčasne predurčujeme dojem a po prečítaní tejto nebudete obratom vedieť odhaliť klamstvo či podobné konšpiratívne schopnosti - sám autor na to upozorňuje. Snáď najviac sa mi páčilo:

"Emócie menia, ako vidíme svet a ako interpretujeme správanie ostatných. Nepokúšame sa spochybniť, prečo určitú emóciu cítime, naopak - pokúšame sa ju potvrdiť. Hodnotíme udalosti okolo seba v súlade s prežívanou emóciou, a tak si ju zdôvodňujeme a udržujeme."

Osobne pociťujem pôžitok pri čítaní antických mysliteľov, obzvlášť v pasážach, kedy autor opisuje ako ten ktorý filozof odpovedá, či reaguje na niekoho iného. Eg. Tháles reagoval na svoju matku, ktorá ho tlačila do ženby slovami: Ešte to nie je vhodné. Obaja zostareli a ona opäť naliehala. Odpovedal jej: Už to nie je vhodné. Keď sa ho spýtali, prečo nemá deti, odpovedal: Z lásky k deťom. Takúto spontánnu múdrosť nachádzame takmer pri každom uvedenom životopise.

3 13.05.2018

Myslím, že v tomto prípade platí pravidlo - "čím niečo lepšie poznáš, tým ťažšie sa Ti vysvetľuje, prečo je to tak." Sagan nie je kognitívny vedec a preto je kniha krásne zrozumiteľná a moc toho nepostráda v porovnaní s dnešnými zisteniami (na margo prekonaných resp. "úsmevných" epizód v knihe, ktoré nie sú časté a mnohé sú aj dnes - 40 rokov a posteriori elementárnou platformou mnohých výskumov - Lashley, Penfield, Rosenzweik, Gazzanigga et c.). Kniha sa zaslúžene hrdí Pulitzerovou cenou.

3 17.04.2018

Oponu začal odkrývať Darwin, pokračoval Schopenhauer a po ňom Freud. Racionalizácia ilúzie, iluminácia romantizmu. Láska na pranieri metafyziky priznala svoje zákonitosti a Schopenhauer z role inkvizítora dosiahol doznanie.

3 15.04.2018

Sémantika, sémantika a znova sémantika par excellence. Sémantický gymnasta Ludwig Wittgenstein mal schopnosť vidieť to, čo máme pred očami, povedané rečou Goetheho.

3 09.04.2018

Z edície osudy slávnych sa asi najviac podaril Muž z Vinci a Sokrates, najmenej Divertimento - alebo životopis Mozzarta. Tomanovci podobne ako František Jílek ukázali, že ak sa chceme dozvedieť viac o veľkých osobnostiach spoločnosti, nemusíme s predsudkami siahať najskôr po zahraničnej tvorbe.

3 07.04.2018

Kniha od človeka, vo veci histórie Slovenského národa zbehlého a univerzitne erudovaného môže prisľubovať potenciál pravdy. Asi som nenašiel vetu, alebo výrok, ktorý by sme mohli označiť za citlivý, aby nebol podložený dôkazovým materiálom. Niekedy to je až rušivé, ale rozumiem autorovmu zámeru našľapovať opatrne. A téma Jozefa Tisa je žiaľ, pre postkomunistické Slovensko stále citlivá. Výborne sa mi tu hodí výrok: nevedomosť neospravedlňuje, a preto sa pýtam sám seba, ako je možné po predložení takýchto materiálov vôbec brať v úvahu Jozef Tisa ako nacistického kolaboranta alebo človeka zodpovedného za židovské deportácie, na druhú stranu kniha vierohodne navodzuje pochybnosti o charaktere Eduarda Beneša, či Alexandra Macha a Vojtecha Tuku. Napriek tomu, pravdu nemá nikto nikdy celú a je nemúdre sa to o sebe domnievať, záverom dodávam, že brať dnes Tisa na pranier považujem za akúsi zakomplexovanosť a ašpirácia očisty jeho pôsobenia sa zrazí s absolútnym nezáujmom nastupujúcej generácie.

3 26.03.2018

Spomínam si na knižku od Thomasa Lewisa - Myšlienky neskoro v noci. V tej knižke je kapitola s názvom - Prečo s Montaignem nie je nuda. Autor píše: "Navykol som si prehýbať horný roh každej stránky, na ktorej bolo napísané niečo pozoruhodné. Moja pamäť nie je najvýkonnejšia a takéto pomôcky si žiada. Dnes, po ôsmych rokoch, je zhrnutá asi polovica horných rohov stránok, takže kniha na stole situovaná vypadá dvakrát tak tlstá a môj záujem o Montaigneho je ešte väčší: čo je asi na tých neprehnutých stránkach, ktoré som čítal, čo by sa tam dalo ešte objaviť?"

3 26.03.2018

Anselm Grun dokonale pochopil anatomický pomer, ktorý dnes mnohí nechápu a to síce: 2 uši a len jedny ústa.

3 25.03.2018

Musím sa priznať, že počas cesty touto knihou ma sprevádzal Pascal plný hnevu. Za ten hnev "mohol" Montaigne, ďalej Pyrhovci, ateisti, stoici a všetci, ktorých Pascal v tomto diele bral na pranier. Nejednu myšlienku som si musel pre jej originalitu vypísať, ale viac som si ich vypísal z Montaigneho Esejí. Rozhodne tu ale nehovorím o strate času. Pascalov duch je v knihe tiež prítomný a teda zážitok je zaručený.

3 15.03.2018

No teda, pre mňa boj na etapy, ktorý niekoľko krát skončil rezignovaným odložením, opätovným túžobným pokukovaním a nakoniec "jakž-tákž" dobojovaním. Varovanie pre "hltačov" biografií hneď v úvode! Toto v žiadnom prípade nie je typická faktografická biografia Tomáša Akvinského. Dlho som premýšľal, ako nazvať toto dielko a myslím, že "úvaha o úvahe o Tomášovi Akvinskom" je celkom presné. Úvaha je to však hutná, originálna, étericky zabiehavá a podnetná. Pre lepšie strávenie tejto "čestertonovky" odporúčam predkrm v podobe ľahkej porcie faktografie z Tomášovho života - napríklad Mircea Eliade (Náboženské predstavy časť III.) alebo Indro Montanelli. Tých zopár faktov, ktoré sa o Tomášovi dozviete Vám veľmi osožne pri čítaní tohto dielka pomôže, pretože sa ukážu ako oporné body a smerníky pri autorovom myšlienkovom košatení, tak náročnom na pozornosť a ducha. Autor je totiž náročný dozorca, ktorý nemilosrdne trestá odklon od textu stratou pointy. Nie raz, prichytil som sa, že blúdim v labyrinte slov bez významu či súvisu, ale uväznil som sa doň sám. Chce to naozaj pokoj a sústredenosť, ak chce čitateľ vychutnávať plným dúžkami.

2 10.02.2024

Cousinsov-á osobná kazuistika v dnešných hekticko turbulentných dňoch plných hnevu, stresu, bezmocnosti a frustrácie opäť ožíva. Napriek veku obsahuje dobou nelimitované zamyslenie psychosomatickej otázky o dopade pozitívnych emócií na kvalitu života, a pri tom si autor všíma úplne "každodenný" postreh: Ak negatívne emócie navodzujú v tele nepriaznivé zmeny, nemohli by emócie pozitívne vyvolávať zmeny prospešné? Zásadná otázka teda znie: je možné, aby láska, nádej, viera, smiech, dôvera a vôľa žiť mali svoju terapeutickú hodnotu? (sú tieto sily terapeutickej hodnoty v tvojom živote prítomné?) V tomto je autor nadčasový a rezonujúci. Obzvlášť práve v období, kedy farmakoterapia drví akúkoľvek konkurenciu v otázke liečby človeka. Tlaku z posledných síl odoláva ešte psychoterapia, ktorá stále bojuje o svoje právo mobilizovať v pacientovi potenciál uzdravenia, ale lekári sú dôkladne vychovávaní samotnými pacientmi k tomu, aby dodržiavali rituál predpisovania liekov. Odporúčanie na komplexnejší (v duchu myšlienky W. Oslera - dobrý lekár lieči chorobu, výborný pacienta) pohľad na problém/chorobu (A nemôže to mať súvis s Vašim psychickým prežívaním?) vníma pacient od múdreho lekára ako znevažovanie vážnosti svojej zdravotnej komplikácie. Tu mi prichádza na myseľ starý dobrý Pasternákov dr. Živago: "Tvoje zdravie nutne utrpí, pokiaľ budeš deň za dňom hovoriť opak toho, čo cítiš, ak sa poddáš tomu, čo sa ti nepáči a budeš sa tešiť z toho, čo ti neprináša nič než nešťastie."

2 28.01.2024

"Fugger strávil prvú polovicu života zarábaním peňazí. Druhú polovicu strávil bojom o to, aby o ne neprišiel." Myšlienka ktorá veľmi vystihuje život hlavného hrdinu a súčasne akúsi dejovú štruktúru knihy. Doznievajúci stredovek, kedy po Európe pobehovali Da Vinci, Thomas More, Erasmus Rotterdamský, Martin Luther a ďalší velikáni svojej doby, pozornosť pútala kníhtlač, zámorské objavy a Turci, len sotva kde spomenie akéhosi Jacoba Fuggera, bankára z Augsburgu. Jacob Fugger bol však bezpochyby šedou eminenciou nie len rozbiehajúceho sa kapitalizmu, ale svojím skrytým no citeľným vplyvom zasahoval do politického diania, mocenských hier, geografických prieťahov a dokonca veci duchovných. Prostredníctvom svojich florénov hýbal kormidlom dejín často krát kam chcel a nie kam vietor fúkal, pochopiteľne najčastejšie k vlastnému prospechu. Rozhodne stojí za prečítanie!

2 12.10.2023

Opäť jeden z kontemplatívnych unikátov Guardiniho tvorby. Myšlienky a postrehy, ktoré autor predkladá v tejto útlej brožúrke smerujú k myšlienke sebaprijatia - jazykom "jungiánskym" integrácie svojho tieňa, ktorému ešte nik neunikol. Guardini uvažuje v tomto ohľade podobne a navrhuje nepachtiť sa za túžbou byť niekým iným, než som. Práve naopak, kľúčový okamih v dosiahnutiu celistvosti človeka vidí v prijatí a doznaní sa seba pred sebou.

2 20.12.2022

Stepančíkovo je zdanlivo vytŕčajúce z bežných kontúr tak typických pre väčšinu Dostojevského diel - podivuhodných postáv, depresívnych monológov, či iných psychologických prvkov. No na vskutku len zdanlivo. Od okamihu ako sa nám "veľkolepo" uvedie Foma Fomič, máme jasno, kto bude v tomto dielku predmetom našej zvedavosti a pozornosti. Fomič nie je zástavárnik z Nežnej, ani Raskoľnikov zo Zločinu, je to iný typ osobnosti, ktorú autor predstavuje a využíva k tomu, aby dostatočne vykreslil "chytrého príživníka". Foma Fomič ako pijavica, ktorá sa kŕmi na dobrote plukovníka a senilite jeho matky, obratne využíva každú príležitosť k poníženiu a pokoreniu svojho pána, čím dosahuje výčitky, ktoré si dobrák plukovník následne robí. Do výborne rozohranej partie vstupujú však noví hráči a udalosti, ktoré avšak "vznešený charakter" Fomič nakoniec tiež obráti vo svoj prospech. Sloboda od Fomiča prichádza až Božím dopustením na svojho verného a poslušného služobníka, no ten i po smrti teší sa pamätníku, na ktorom stojí opis cnostného a mravného človeka, akému len sotva iný by sa dokázal v dobrote jeho srdca priblížiť. Groteska končí zaujímavou myšlienkou: "Pod koľkými oslavnými náhrobkami ležia asi Fomové Fomičové."

2 21.11.2021