Hellrampage komentáře u knih

Dítě proroctví je prvý diel z trilógie, ktorý napísala americká spisovateľka Lynn Flewelling. Obálka sa mi vyložene hnusila. Než román je kniha skôr takým prológom, úvodom, takže od ďalších dvoch kníh očakávam väčší posun, viac akcie, napätia, atp. Autorka v knihe opisuje život Tobina, chlapca, ktorý ešte zo začiatku vôbec netuší, že sa v ňom skrýva dievča. Román sa číta dobre, no pre niekoho by pomalosť deja mohol byť mínus. Rozhodne som zvedavý na pokračovanie, ako sa príbeh ďalej vyvinie. 70%

"Tobin si připadal lehký, jako by se jeho tělo chystalo odlétnout ve větru jako chmýří pampelišky."

1 22.01.2017

Ak pri čítaní tohto komentára vidíte rozmazane, nové okuliare Ubik opravia váš zrak a vy sa budete cítiť ako znovuzrodený. Ak je používaný podľa návodu, je bezpečný. Neprekračujte doporučené dávkovanie!

Konečne som mal možnosť stretnúť sa s legendárnou knihou od Dicka - Ubikom. Prvá polovica knihy je pokojná, autor väčšinou opisuje, zoznamuje čitateľa s postavami, aj keď väčšina postáv sa v knihe len tak mihne - najdôležitejšími sú Runciter, jeho manželka Ella, Chip, Pat (jej špeciálna vlastnosť je výborná a na zamyslenie sa o jej fungovaní!) a v poslednom rade aj Jory. Zo začiatku môže kniha nudiť, rozbehne sa až od druhej polovice, kedy čitateľa kontrolovatelne drtí a nenecháva ho vydýchnuť - budete spolu s Chipom premýšľať a keď autor príde s nejakou novou myšlienkou, budete si dávať dokopy celý položivot, ako vôbec funguje. Druhá polovica knihy je aj preto zaujímavejšia, pretože nebudete vedieť, čo sa stane ďalej - a to dáva čitateľnosti diela obrovskú výhodu - nie je tu žiadny hlavný hrdina, ktorý nemôže zomrieť.

Dostalo ma, ako autor obratne narába s časovou tématikou, kedy čitateľovi prepisuje jednotlivé veci z roku 1992, do roku 1939 - vidno, že ten rok bol autorove detstvo, a tak s radosťou opisoval niektoré (mafiánske) autíčka z tridsiatych rokov a rôzne dvojplošníky alebo skúšobné lietadlá z čias prvej svetovej. Osobne sa mi tento prechod čítal lepšie než futuristická budúcnosť v prvej polovici. A spomínané posledné dve strany moju logiku prevrátili o 180°.

5 22.01.2017

Táákže. V tejto sci-fi poviedkovej zbierke od rôznych slovenských autorov máme celkovo 33 poviedok, či už krátkych alebo dlhých, lepších alebo horších, no v tomto prípade prevládajú tie horšie. Osobne sa mi najviac páčili poviedky "Porozprávam ti, stará mama", "Made /in/ moiselle", "Nádherné biele labute", "V sanatóriu", "Smetisko" a posledná sci-fi poviedka. Ostatné naozaj nestoja ani za prečítanie, je tu veľa brakových a nečitateľných poviedok, kedy mi robil problém niektoré poviedky aj dočítať. Kniha je z roku 1988, čo sa prejavilo aj na čitateľnosti knihy - možno aj vďaka autorom, ktorí túto zbierku zostavili. Nemám rád pomlčky pred a za priamou rečou, v slovenských knihách sa mi takýto štýl písania hnusil a tu som to mal v každej poviedke, takže výsledné hodnotenia sú také aké sú. Aj keď niektoré nápady sú veľmi dobré, nikdy nie sú dotiahnuté do úspešného konca a vám sa zdá, ako keby sa chceli opičiť po slávnych sci-fi klasikov. Musím hodnotiť veľmi nízko, pretože som nemal taký pôžitok z čítania, aby som dal aspoň priemerné hodnotenie.

1 22.01.2017

Aj keď Barker napísal hororový román Coldheart Canyon až v roku 2001, kniha má silnú atmosféru, ako keby ju písal v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Bola to moja prvá kniha od Barkera a môžem napísať, že autor sa čitateľa snaží už od začiatku šokovať - a celá jeho kniha tak pôsobí. Rozhodne si neberie žiadne servítky, kniha je plná sexuálnych, násilných, či iných nechutných scén. Celý príbeh sa točí okolo tzn. "Továrne na sny" menom Coldheart Canyon, kde sa po nešťastnej operácii odoberie hlavný hrdiny knihy - Todd Pickett a zažije tam zvláštne veci. Príbeh je pekne stupňovaný a na rozdiel od Kinga, ktorý šetrí takýmito rôznymi zvrátenými scénkami a necháva si všetko na koniec, Barker je iný - topí čitateľa v nechutnostiach a čitateľ chce pravdaže viac. Naozaj by ma niektoré násilnosti alebo nechutnosti ani v najhoršej nočnej more nenapadli - v tomto je Barker pred Kingom. Obálka knihy, aj keď sa mi osobne nepáčila, dodávala knihe väčšiu atmosféru hollywoodskeho sveta. Okrem toho sa mi aj páčilo, čo o knihe napísali taký King alebo Tarantino.

Quamquam in fundis inferiorum sumus, oculos angelorum tenebimus. (Ačkoli jsme v ůtrobách pekla, můžeme mít oči andělů.)

,Myslíte si, že psi nepřijdou do nebe? Říkám vám, že tam budou dlouho před námi.´

1 22.01.2017

Je koniec - záverečný diel trilógie První zákon ma prekvapil svojou rozsiahlosťou - tzn. nie dĺžkou knihy, skôr koľko sa toho v jednej časti stalo -, ale predovšetkým postavami, kde a ako skončili - West a Ardee (z nich som bol najviac zdrtený...), Jezal a Logen (to sa dalo očakávať), Glokta a Bayaz (dve postavy, ktoré hrajú na obe strany). Ani jedna jediná postava nie je priamo biela alebo čierna, všetky sú čiernobiele, čiže robia ako dobré, tak aj zlé veci. Dej je opäť voľný, aj keď tu máme niekoľko udalostí, do ktorých sa naše postavy rútia - rôzne obliehania, bitky proti Kráľovstvu a Gurchulu alebo Bethodovi a voľba nového kráľa. Množstvo vecí je predvídateľných, no pri niektorých vám spadne sánka a budete si hovoriť "NIE!". Keď Logena pochytí berserk, na jednej strane sa budete tešiť na krvavý masaker, no na druhej báť, koho zo svojich "nechtiac" sejme. Ak v minulých dieloch autor odstránil jednu / dve postavy, tu ich bude podstatne viac, určite si medzi bandou severanov nájdete toho svojho obľúbenca, za ktorým budete smútiť. Zamrzelo ma, že Ferro tu dostala menej priestoru, no aspoň, že sa na konci ukázalo (alebo sa sám ukázal), kto ťahá za všetky nitky (čo bolo taktiež predvídatelné). V knihe som nenarazil na jediné hluché alebo nudné miesto, kde by som zíval nudou - kniha je plná akcii, intrík, bojov a veľmi dobrých dialógov - postavy niekam smerujú, vyvíjajú sa, takže keď sa človek obzrie na začiatok prvej knihy a porovná si vývoj jednotlivých postáv na konci tretej, je to veľký rozdiel (pri niektorých ani nie). Kniha podľa mňa bola dokonale dlhá, aj keď som bol smutný, že už končí, bol som nasýtený a otvorený koniec hovorí za všetko - môžeme sa tešiť na pokračovanie!

Ako bol Bayaz skúpy na mágiu v prvých dvoch dieloch, tu sa rozčertil a keď už, tak poriadne. Z niektorých momentoch (boj v Tvorcovej veži alebo záverečný spell v použití so "Sémě"), mi behal mráz po chrbte. Oveľa viac som si začal uvedomovať symboly, ktoré Abercrombie do svojej knihy zakomponoval a poukazuje na dnešný ľahko zmanipulovatelný svet plný korupcii, bratríčkovania, intrík a tak ďalej a tak ďalej.

______________________________

"Jako malý kluk jsem byl tak měkkosrdcatý, až to bylo směšné. Věřte mi, že jsem se rozplakal i při pohledu na mouchu, která se chytila do pavoučí síte. Neustálá bolest mě z toho vyléčila."
"Oba dva tak velmi mladí a velmi krásní, se vším tím svým štěstím a bohatstvím a vladařskými životy před sebou. Hurá! Sláva jim! To scvrklé lejno, co mám místo srdce, se může radostí rozskočit!" - Glokta

"Člověk nikdy nemá dost nožů, říkaval můj otec. Pokud všechny nemíří na vás a nemají je v ruce lidi, co vás zrovna nenávidí" - Logen

"Na ploché travnaté ploše byl stejně nenápadný jako lejno na čerstvě napadaném sněhu." (Dow)
"Připadal si jenom jako galionová figura na přídi. Pěkný, pozlacený, úchvatný, ale naprosto neužitečný kus dřeva. Až na to, že figura může alespoň plout na přídi lodi." (Jezal)

4 21.01.2017

Prvá moja kniha od Knaaka a prvá moja kniha v knižnici, ktorú som si sám, za vlastné peniaze kúpil, takže nemôžem hodnotiť inak než plným počtom - kúpená dokonca z českého obchodu. Hru Diablo II som hral, prešiel, takže svet Diabla mám rád, aj keď s pribúdajúcim časom a prečítanými knihami by som jej už dnes plný počet nedal.

1 21.01.2017

Až budou viset začína presne tam, kde skončil prvý diel. Ak ste prvý diel úspešne prečítali, tak viete, že kniha má niekoľko dejových liniek a veľmi dobre spracované postavy - každá je iná, ľahko zapamätateľná a farebná. Glokta ide chrániť mesto, Bayaz spolu s Jezalom, Logenom, Ferro, Quaiom a Chodcom idú na neznámu nebezpečnú cestu a partička barbarov... nechcem príliš veľa spoilerovať, ale musím povedať, že si táto kniha absolútne hodnotenie zaslúži. Je radosť pozerať sa na to, ako sa medzi jednotlivými hrdinami menia city a pocity, každý má svoju vlastnú hlavu a myslí si o tom druhom svoje. Hlavne pochody Gloktu sú znovu super. A ešte sa nám aj hrdinovia menia - niektorí horšie, iní lepšie. Vážne si ich musíte zamilovať, aj keď nechcete - a potom ak nejaká postava zomrie, pôjde späť do hliny a vy sa nebudete hanbiť, keď budete smutný a naštvaný. To je na knihe to najsilnejšie - ani nie príbeh, ale postavy, s ktorými budete vžitý, budete cítiť každú jednu ranu, ktorú schytajú a budete si s nimi hovoriť: "Ješte žiju!". Nemôžem si pomôcť to tu nenapísať, ale Glokta mi pripomína Polreicha, s tým jeho "Proč to já sakra dělám?".

"Trpělivost je mistrem moci. Hory také nepřejdeš za jediný den. V takových věcech je třeba být realistický."
"Ty tomuhle říkáš déšť? To je jenom mrholení. Slunce nemůže svítit pořád. Musíš být realista!" - Logen

"Máte jen jednu šanci podepsat své doznání a odpovědět na moje otázky. Jedinou šanci mi zcela a bezvýhradně vyhovet. To je celé moje svědomí. Jedinou šanci. Pak vás svlékneme a začneme řezat."
",Seržant nabízí rekrutům sny, ale rozdává noční můry.´" - Glokta

"Co z toho, čí jsi syn, když sám stojíš za kozí prd? Já bych ho ani nepochcal, kdyby začal hořet." - Dow

3 21.01.2017

Takmer dokonalá kniha, povedal by som - má všetko, čo dobrá fantasy musí mať + niečo naviac: veľa rozdielnych a prepracovaných osobností (Logen, Glokta, Luthar, Ardee, Bayaz,...), veľmi svieže súboje, na ktoré sa budete tešiť, skupinku barbarov, v ktorej je každý jeden osobnosťou, trochu nesmelej romantiky, výborné dialógy, veľa smelého humoru, či dokonca niektoré veľmi smutné momenty + krásnu obálku knihy. Abercrombie (jeho meno si neviem za čerta zapamätať) píše veľmi dobre, jeho kniha odsýpa sama od seba, ani na jednej stránke som sa nenudil a celý čas som mal knihu pred očami - veľmi dobre, ľahko a vkusne opisuje, čo sa vo svete deje. Knihu si určite dám niekedy ešte raz, tak bola dobrá. Humor je svieži a veľakrát sa pri ňom zasmejete.

Jedinou chybičkou tejto inak skvelej knihy je to, že každý očakáva nejaký priamy príbeh, každý chce, aby sa už hrdinovia stretli a vydali sa za nejakým "vyšším" dobrodružstvom, ale zábava je už len sledovať ich voľné cesty, kam ich až dostanú a taktiež sledovať pocity jeden k druhému. Kniha je drsnejšia, temnejšia a väčšinou pravdivá, čo mám rád. Najväčšie plus patrí spomínanému opisu, kedy si všetky gestá hrdinov a scény živo predstavujete. Teším sa na druhý diel a som vážne zvedavý, kam sa naši hrdinovia dostanú. 90%

Musíte se naučit milovat v životě maličkosti, jako je horká koupel. Musíte milovat maličkosti, když nemáte nic jiného.
Byl samozřejmě zvyklý na to, že muži v jeho přítomnosti pláčou. Ale to jim nejdřív alespoň ukážu nástroje. - Sande dan Glokta

2 21.01.2017

Artúr Klárk je maník! A ešte k tomu jasnovidecký vizionár, ktorý síce predbehol dobu, no ktorý dnešný autor sci-fi nie je nadčasový? Možno za pár rokov borci v laboratóriach predčia Einsteina a my budeme čoskoro cestovať nadsvetelnou rýchosťou... alebo v čase. 2001 Vesmírna Odysea zachytáva let na Mesiac a následne k Jupiteru a Saturnu. Prvá časť knihy s opoľuďmi bola dokonalá, ďalšia s nálezom už spomínaného MAT-1 nudná, no keď začali podnikať cestu do hĺbky slnečnej sústavy, vtedy začal Clark vyťahovať karty. A že tam mal aj pár pekných es. Strach alebo beznádej dokáže Clark opísať na jednotku, je to pán spisovateľ, svoje remeslo ovláda profesionálne, no knižka má pár hluchších miest, kedy začne vysvetľovať nudné veci, ktoré ma nejako nezaujímali. No naopak, niekedy dokáže prinútiť čitateľa poriadne zamyslieť, pretože po prečítaní a hlavne pri čítaní Epilogu som mal v hlave množstvo vecí na prediskutovanie v duchu. V roku vydania to musela byť pecka, musela prevrátiť myslenie ako Fauxbourdón vo viachlasnej hudbe.

2 21.01.2017

Dej je veľmi pomalý a zbytočne naťahovaný, kniha sa síce tvári, že má 400 strán, no na pohľad druhý, po prečítaní, som sa cítil, ako keby som mal za sebou aspoň osemstostranovú buchtu, ktorá je vypchatá veľkým množstvom bezfarebnej vaty. Pán Medek a pani Vrbenská sa síce snažili písať kvetnato a veľmi obsiahlo, všetko chceli mať popísané od A po Z, no mne to tam bolo skôr na škodu ako na úžitok. Niekto si možno tieto opisové srandičky užíva, no pre mňa boli zbytočné. Jediné pasáže, ktoré sa dali čítať, bola dejová linka Kraka, zo začiatku aj Vlka, no keď sa Vlk dostal na cestu dokončiť svoju úlohu, nudil som sa. Ďalšia linka sa mi páčila s Elwarou a Ronwain. Okolo modrého býčka sa celý príbeh netočí priamo, no je v deji ako taký symbol. Posledných pár kapitol a koniec boli vyslovene dobré. Súboje celkovo, ako ich popísali autori, mi moc nesedeli, videl som v tom len chaos (možno to bola moja chybná predstavivosť). Pre mňa sklamanie, nevedel som si dostatočne predstaviť starovek v Česku a Morave. Možno sa to niekomu zdalo "husté" no mne sa nechcelo donekonečna listovať slovíčka, ktoré boli niekedy takmer v každej druhej vete po latinsky.

Krak je naozaj výrazná postava pôsobiaca ako hrdina, ktorý pre pomstu urobí čokoľvek. No čo sa barbarstva týka, na Karsu naozaj nemá... :-)

"Tyhle kopce jsou děravější než legionářův měšec."
"I hrstička sněhu strhne lavinu, nicméně je třeba celé zasněžené hory, aby ji nasytila."

4 21.01.2017

"Pojďme si povídat. Jen vy a já. Pojďme si povídat o strachu."

Táákže. Na paškál som si zobral Kingovú poviedkovú zbierku, ktorá číta 19 hororových poviedok a jednu nehororovú. Zo začiatku sa kniha rozbieha, nevidíme tu žiadne skvosty, no od Šroťáka to začne byť zaujímavé a posledné tri poviedky sú zase taký dojazd o ničom. Najviac sa mi páčila poviedka "Šroťák"(100%), ďalej to boli "Bojiště"(90%), "Římsa"(90%) a "Poslední příčka žebříku"(90%), nasledujú "Noční směna"(80%), "Kostlivec"(80%), "Šedá hmota"(80%), "Náklaďáky"(80%), "Mrtví se někdy vracejí"(80%) a "Děti kukuřice"(80%), ešte sa mi páčili poviedky "Nekuřáci, a. s."(70%) a "Já vím, co potřebuješ"(70%). Ďalšie poviedky boli ľahký nadpriemer, priemer alebo ľahký podpriemer a tie, ktoré ma sklamali alebo mi nič nedali a nepovedali sú nasledujúce: "Jsem brána"(30%), "Noční příboj"(20%), "Muž, který miloval květiny"(20%) a "Žena v pokoji"(brak), ktorá sa ani nedá považovať za horor.

King sa tu veľmi venuje strachu, nechá vás veľakrát ukonejšiť pohodou a bezpečím, aby vás v ďalších riadkoch naplnil úzkosťou a strachom, ktorý sa vám bude vpíjať do kože ako ten najlepší piják na tuš, ktorý by ste väčšinou našli na poslednej strane starého komunistického zošita pre základné školy. Kingova predmluva sa mi páčila viac než niektoré jeho poviedky, on jednoducho vie písať, narodil sa pre to, aby nám, jednoduchým čitateľom, ktorí sa chcú zabaviť a niečo zmysluplné si prečítať (nie niektoré nudné braky, ktoré niektorí ľudia považujú za skvostné diela), ponúkol zážitok hodný ľudskej existencie - pre to máme predsa city, všakže. Dokážeme sa vcítiť do trápenia druhých ľudí. Takmer každá Kingová poviedka končí čiernohumorne s vystrihnutým koncom, takže autor chce a má rád aj sám, aby sme rozmýšlali, premieľali si v mozgu svoje pocity, ktoré sme po prečítaní dosiahli. Aj keď mi celkové hodnotenie po priemere vyšlo na 64%, tie horšie poviedky neboli zas až také dlhé, aby mi znepríjemnili život a čítanie, takže musím z celkového pocitového odhadu dať o jednu hviezdičku viac. Bol to dlhý a príjemný odpočinok pri krátkych hororových poviedkach, kedy som zistil o Kingovi, že nielenže vie písať tlusté tisícstranové knihy, on vie písať aj krátke a niekedy aj krásne poviedky.

"Kdyby sedm set opic tlouklo sedm set let do psacích strojů, jedna z nich by napsala Shakerspearovy sebraný spisy."

1 20.01.2017

Sivá postapokaliptická kniha, v ktorej sa stretávama s dvoma osobami - mužom a chlapcom. Ich mená od začiatku do konca knihy zostávajú v hmle, no je to dobré. Anonymita tu pôsobí v zmysle, že to je príbeh každého človeka. Žiadny hrdina tu neexistuje, je to príbeh otca a syna, ktorí sa snažia prežiť v zdevastovanej, nehostinnej Zemi. Nezáleží na mene (a preto im ho aj starý deväťdesiatnik nechcel povedať), záleží na neuveritelne neutrálnych (v zmysle beznádeje) rozhovoroch otca a syna, ktoré sú písané bez uvodzoviek, čo je neskutočne originálne. Z čítania celej "cesty" budete mať skľúčený pocit a koniec chytí za srdce (podaktorých). Čo sa stalo? - budete sa pýtať. Aké nešťastie/katastrofa/tragédia sa stala? Nikto nevie - hlavné je to, že má chlapec a muž dostatok jedla. Zamýšľať sa azda budete pri rozhodnutiach muža, či pomôže ľuďom, ktorých stretne na svojej ceste, v zmysle, či by ste im i vy pomohli, obetovali kúsok zo svojho jedla, ktoré sa tak ťažko hľadá. Mimochodom, predstava, že nad morom nelietajú čajky a v mori neplávajú ryby ale kosti, všade poletuje popol a celý svet je jedno sivé miesto, ma privádzala do zúfalstva. Naozaj neviem, čo by som robil - asi by som si strelil tú jedinú guľku v revolvere do hlavy a ukončil tak neexistujúcu cestu za vykúpením.

Dve pasáže ma dostali. Práve tie, kde vystupovali ľudožrúti, ktorí už prekročili hranicu ľudskosti (tak to ani zvieratá nerobia a my sme pritom takisto zvieratá, len s vyššou inteligenciou). Krútil som nad tým hlavou, no celkom pravdepodobne sa to môže stať aj nášmu svetu. Plný počet bohužial nemôžem dať, pretože to pre mňa nemalo AŽ taký úder, aký by som od knihy očakával. A teraz si pozrieť ešte film... :-P 90%

6 20.01.2017

Veľmi zaujímavá jednohubka na zamyslenie sa. Autor tu rozvíja myšlienku paralelných Zemí celkom zaujímavo. Zo začiatku ide o knihu ako každú inú, postupne budú prichádzať do obchodov večné predmety a vy si budete pokladať otázky, odkiaľ sa dočerta vzali a akú súvislosť majú s paralelnými svetmi. Od polovice knihy sa tempo pomaličky zvyšuje, autor prezrádza svoje myšlienky, vysvetľuje sa mnoho otázok a koniec je celkom akčne a logicko ukončený, zostal mi taký príjemný pocit, pretože som nepotreboval od autora už žiadne ďalšie vysvetlenia - knihu autor krásne ukončil, jednoducho. Obálka pôsobí zavádzajúco, keďže sa nikde v texte neobjavila basketbalová lopta, hlavní aktéri boli asi dvakrát starší, nechodilo sa po strechách metropolí budúcnosti, aj keď si myslím, že pán Simak v roku vydania knihy(1952) vystihol dnešnú atmosféru alebo aspoň budúcnosť, aj keď nebola daná do dnešného storočia a paralelná Zem pôsobí skôr ako prerastený Mesiac. Nuž čo - za taký drobný peniaz(3,30€) tá kniha za to stála. 70%

Kniha má hĺbku, to sa musí uznať. Najlepšie sa dá ta hĺbka predstaviť aj nasledujúcou vetou:
"Světy seřazené za sebou v řetězu, jeden za druhým."

2 20.01.2017

Tak a je to. Dočítal som konečne posledný diel zo štyroch zo ságy, v ktorej ide o boj medzi Makuranom a Videssosom. Už názov knihy "Videssos v obležení" je jeden veľký spoiler, o čo v knihe ide. Priznám sa, autor obliehanie urobil naozaj nudné, pobavil som sa len pri niektorých pasážach, kedy sa museli videssosčania brániť vežiam. Celá kniha sa neuveritelne vliekla. Autora platia určite podľa počtu stránok, knihy vydáva už len rutinne - a je to vidieť. Nuda, nuda, shit, shit. Krucinál, dám tam nejaký poriadny zvrat, nejakú nečakanú situáciu, na konci knihy som sa cítil ako po ťažkom a veľmi dlhom maratóne v pozeraní telenoveli. Čo vám poviem - postavy sú ploché, jedna je ako druhá (jediné postavy, ktoré sa mi páčili boli eunuch Kameas a Maniakes), príbeh je veľmi predvídateľný, boje sú nezáživné a mágovia nudní. Očakávanie bolo veľké a sklamanie je ešte väčšie. Poviem to takto: svet sa po týchto štyroch knihách (čo je zhruba 1600 strán) vôbec nezmenil. Ako vidíte mapu na začiatku prvého dielu, taká je aj na konci. Ďakujem Harry, ale od teba už viac nič čítať nechcem - hlavne nie zo sveta Videssosu a Makuranu... stačilo.

Dnes som išiel zo školy trolejbusom a vedľa mňa sa rozprávali dvaja študenti o škole a jeden z nich mal akosi vyššie položený hlas - spočiatku som si myslel, že sa jedná o ženu, takže si môžete domyslieť, aký má problém (z jeho hlasu mi bolo naozaj zle), takže som si záverečné pasáže s "eunuchami" mohol živo (sluchovo) predstaviť (z čoho mi bolo ešte horšie). Ouch...

"Oni chtěli udělat eunucha z tebe, ale místo toho ti vyřízli mozek, protože byl menší." - dvaja obchodníci v hádke.

Cítil se jako ekumenický patriarcha, který musí vysvětlit nějaký těźko pochopitelný teologický problém opilému sedlákovi, kterého nezajímá teologie a hlavně je právě zaneprázdněn tím, že si močí na boty.

1 20.01.2017

Nie každému môže sadnúť Harryho štýl. Píše presne ako z knížky pre spisovateľov - dodržuje kapitolové rozsahy v počtu tridsiatich strán a ide podľa zaužívanej šablóny (rozprávanie cez jedného hrdinu, kniha musí mať rozsah presne 400 strán,...). V tretej časti sa znovu vraciame k Abivardovi a jeho légii, pretože Sharbaraz, nech jeho Veličenstvo zhnije v stoke mesta Mashiz a dlho vládne prítomným kanálovým krysám, žabám a hmyzu, dal Abivardovi vyššiu moc (blá, blá, blá). Text je väčšinou vystavený radiačnému žiareniu "vaty", pretože autor vysvetľuje stále dookola to, čo čitateľ už dávno vie - jednotlivé časti by mohli pracovať samostatne bez toho, aby čitateľ poznal predchádzajúce časti. Štyri hviezdičky som dal aj preto, pretože autor dal väčší priestor (no väčší je zlé slovo, celá kniha je o tom) bojom jednotlivých armád Makuranu a Videssosu. Konečne(!), konečne som sa dočkal väčšej strategickej časti, kedy sa armáda neskladá len z jazdy a nerúbe do seba bez väčšej taktiky. V jedej časti textu to autor aj sám napísal: "dvě velké skupiny mužů do sebe mlátili navzájem a čekaly, kdo vydrží déle." Konečne autor (a koniec koncov aj Abivard s Maniakesom) zašiel do hĺbky a začal používať aj pechotu a taktické obchvaty a manévre. Boje si človek viac užil. Od začiatku do konca (do konca štvrtej knihy) som držal palce Maniakesovi, nech toho samochválneho Velekráľa a jeho poskoka pribije k milníku, snáď sa dočkám v poslednej štvrtej časti. A Tsikasa ani nekomentujem - ten to má v hlavepomýleného viac než režisér Uwe Boll, ktorý sa snaží urobiť z hier filmové, Áčkové a celovečerné trháky, na ktoré sa bude spomínať minimálne dve generácie.

Musím tu dať prirovnanie z knihy, ktoré v súčastnosti vyznie lepšie ako vtip o violistoch: "Cvrčci cvrkali a připomínali hráče na violu, kteří neznají noty ani stupnice a mají na nástroji jen jednu strunu."

1 20.01.2017

(Pozor, možný SPOILER!) Dlho som nechápal nad zmyslom obálky ku knihe (keď už kladivo a kovadlina, tak dočerta tam nakreslite kladivo a kovadlinu!), potom som to nechal tak. Názov kladivo a kovadlina sa zas našiel až na konci knihy. Druhý diel zo série Bouřlivé věky ma sklamal. Aj keď sledujeme líniu mladého Maniakesa, je to zas len tá jedna línia. Na autorov štýl som si už zvykol v prvom dieli, takže kniha zostala naďalej rozťahaná, ako prvá časť. Najviac ma vytočilo, že autor nevedel prísť s niečim novým - rovnako ako v prvom dieli sa rieši uzurpátor, ktorý zosadil z trónu právoplatného vlastníka. Potom sa riešia také nepodstatné veci ako tehotenstvo, rôzne zrady, incesty, dane, ktoré sú rozťahané aj do viac ako šesťdesiatich strán - Aaaargh! Naozaj som chcel knihu odhodiť, tento pocit mi trval cca dve kapitoly, no vydržal som, dočítal som ju a keby autor zrýchlil tempo, pridal ďalšie línie a neukazoval príbeh len z pohľadu jednej osoby, nebolo by to na škodu. Kúziel sa tu už konečne dočkáte vo väčšom množstve, no nečakajte, že na seba mágovia budú hádzať firebally na každej strane. Zase ako v prvom dieli tu budú mágovia útočiť väčšinou z diaľky - rôzne kliadby a veštenie. Na konci konečne autor načrtol nejaký taktickejší boj, pretože čo bolo dovtedy, bol len útok/útek, žiadna stratégia. Som zvedavý na ďalšiu časť - ak autor nepridá viac bojov, menej predvídatelnejší dej a celkovú väčšiu dynamiku, budem naďalej uberať percentá. No uvidíme...

1 20.01.2017

Ztracený trůn je prvý diel zo štvordielnej fantasy ságy, ktorý by svojou zdĺhavosťou mohol odradiť čitateľa, pretože je naozaj naťahovaný - celá kniha je prerozprávaná cez jednu osobu - Abivarda - ktorý väčšiu časť strávi na svojom panstve, rozprávajúc sa s ďalšími osobami či je to zlé alebo dobré, čo má spraviť, atp. Celá séria je zaradená do stredoveku, čo mne osobne vyhovuje najviac. Príbeh sa točí okolo ukradnutého trónu, kedy bude musieť zložitou cestou Abivard nájsť pravého Velekráľa a zosadiť z trónu preradného uzurpátora(Smerdis je naozaj smradľavé meno). Na mágiu sa dostane len okrajovo(aj keď myslím, že v ďalších knihách mágiu autor trochu rozvedie). Na boje sa taktiež dostane, aj keď v nie až tak veľkom množstve, akom by som chcel. Celkovo sa aj napriek zdĺhavosti kniha číta veľmi dobre, sám som sa vžil do stredovekých činností a tradícii, kedy ženy musia byť zamknuté v ženských komnatách, atp. Škoda len, že zákerného uzurpátora nie je vidieť, keďže celá kniha ide cez Abivarda, no dodáva to knihe nejaké to čaro príbehu. Na začiatku môžete zažiť jeden veľký kopanec, považoval som ho za dokonalý. Škoda, že(opäť), keďže je kniha prerozprávaná cez Abivarda, nie sú boje tak zažité a zo strategického a taktického hľadiska prázdne. Chyby, ktoré robili velitelia na bojisku, boli pre mňa ako ihla do oka, ale budiž(občas som si hovoril, že sú praví barbari práve Makurania, nie Nomádi...). Celkovo sa ale kniha príjemne čítala a tých 400 strán ubehlo celkom rýchlo.

2 20.01.2017

Chcem pokračovanie! Tak šialenú, drsnú, krvavú a čiernym humorom omotanú, vtipnú knihu som nečítal od dôb Asfaltu. Už od obálky a anotácie je zrejmé, že to nebude obyčajné fantasy, ktoré sa hrá na rádoby dobrých a zlých hrdinov. "Hrdinom" v knihe Živého mě nedostanou! je sympatický zombík Marvin, ktorý bude na každej strane sypať jednu suchú hlášku za druhou. Dej je svižný ako len byť môže a v príbehu sa stretnete aj so zaujímavými postavami (Šakyra, alchem, medikon, Lysohlávka, atď.). Súboje sú popísané veľmi dobre a knihu sfúknete za veľmi rýchlu dobu (sám som sa tomu čudoval). Dúfam, že Fabian urobí pokračovanie, pretože koniec je s veľkým otáznikom. A ja sa znovu teším na deň, kedy príde na pulty kníhkupectiev nesmrteľný Marvin... 90%!

A jeho meč...

A čakan!

Ticho, které zavládlo, by se dalo... ne, krájet ne. Spíš tesat do kvádrů a používat do základů pyramid.
Místní pivo je kalné jako kravská moč v říji, v ústech zanechává pachuť po bažině a k žaludku se chová hůř než sandály agentú KGB během rutinního křížového výslechu.

2 20.01.2017

Konečne som dočítal túto ťažkú knihu. Už ma z nej boleli ruky :-). "To" je príbehom siedmych postáv, ktoré si žijú svoj vlastný obyčajný život, až do okamihu, kedy ich k sebe začne niečo priťahovať. Keď som si, ešte pred čítaním, prečítal anotáciu diela, neviem prečo som si predstavil partu detí stojacich pred rozpadajúcim sa domom, ktorý v sebe ukrýva hrôzostrašné tajomstvá a vtedy sa mi v mysli ukázalo asi pol tucta filmov-hororov, ktoré s týmto nejako súviseli.

"To" začína rozvláčne (keďže kniha má viac ako tisíc strán), King (je king) čitateľovi podsúva jednotlivé informácie, bravúrne ich rozvádza a ja som len žasol, kde nachádzal toľkú inšpiráciu s vymýšľaním všetkých mien, udalostí, miest, atp. Príbehy tučného Bena, vtipkujucého Richieho (Píp-Píp, Richie), krásnej Beverly, koktavého Billa, astmatického Edieho, židovského, zamlklého Stana alebo Mikea, ktorý to všetko zapisoval(niekedy boli tieto pasáže nudné) boli veľmi pútavé a skvele sa čítali. Pomalé odhaľovanie minulosti, čo sa stalo, jednotlivé stretnutia s ich rivalom Bowersom a jeho partou boli nezabudnuteľné. Koniec bol, až na to utužovanie súdržnosti v kanáloch (Beverly, Beverly...), celkom v poriadku, aj keď do absolútneho hodnotenia tomu niečo chýbalo - možno viac strachu alebo lepší koniec, keďže koniec prišiel nejako rýchlo - čítate 800 strán rozvláčne a naraz na posledných dvesto stranách to ide ako z kopca na Billovom Stříbrňáku (HYJÉ STŘÍBRŇÁKU, DO CVALU!). 90%


"Sem jen osamělej tulák, nemám žádný prachy, nemám kde bejt, ale jedno mám: mám svoji nemoc, co mě žere. Kůže mi praská, zuby mi padají z huby, a hlavně celej hniju jako ňáký jabko, jasně to cítím jak hniju, žere mě to zevnitř, žere, žere, žere mě to."

"Umlaťte je! Umlaťte je, vybombardujte je až do kamennýho věku, vymlaťte jim mozky!" - Henry

4 20.01.2017

Tak, za mnou je moja prvá Dickovka a pocity sú úplne domiešané. Neviem, čo si mám z toho konca myslieť. Túto knihu si asi treba viackrát prečítať, no do druhého čítania sa mi nechce. Príbeh knihy ako keby ani neexistoval, sledujeme pár postáv, ktoré sa od seba odlišujú len postavením a menom, vadili mi viaceré nelogickosti a naozaj som si pripadal ako keby som bol nadrogovaný a občas sa mi pri nudnejších pasážach začali v hlave vytvárať obrazy deja-vu (možno to malo za následok aj to, že som, popri pauze v čítaní, pozeral film Pán Nikto - trochu podoby tam bolo). Možno bol sám Dick nafetovaný a zdrogovaný, keď to tak ukončil, ako to ukončil. Ja som si koniec a celú ilúziu knihy vysvetlil po svojom. A že tých koncov a vysvetlení môže byť táák veľa...

"Muž se před ním zakolébal na útlých nožkách a zároveň se hrabal v kapsách, jako kdyby ho svědil nějaký mikroorganizmus, jehož příživnické vlastnosti přečkaly zkoušku ćasem."

2 20.01.2017