Naias diskuze u knih

Originálny názov je Where the Crawdads Sing. Crawdad je rak. Knihu som nečítala, ale vraj je to tam vysvetlené. Ide o dačo podobné ako "kde líšky dávajú dobrú noc", nemyslia sa tým skutočné líšky.

Annotated books sú fajn, dakto si pozháňal zdroje, všetko si naštudoval, urobil z toho výťah a predložil nám na striebornej tácke. Jediné, čo musí človek urobiť, je naučiť sa anglicky. Ale stojí to za to, znalosť angličtiny umožní dostať k takým knihám (a iným veciam), ktoré v preklade nie sú a nebudú. Shapard vysvetľuje nielen ako to vtedy chodilo, ale aj zastaranú gramatiku a význam slov. Tiež objasňuje, čo tá a tá postava myslela tým a tým. Dakedy sa mi tie jeho vysvetlenia zdajú nadbytočné, dakedy s jeho názormi nesúhlasím. Na druhej strane je vždy zaujímavé pozrieť sa na knihu inou optikou, akurát je problém, že sa so Shapardom nedá diskutovať. Ešte by som chcela Annotated Jane Eyre, ale neviem na dáku zaujímavú naraziť.

1 30.03.2024

Jůlinka mala vo všetkom väčšie práva, veľkú izbu, vlastného koňa, chodila na plesy, kým Fanny sedela doma. Jasné, že mohla aj slobodnejšie cestovať. Ďalší faktor je, že Julia bola dcéra, Mansfield Park bol jej domov od narodenia, nemala pocit ako Fanny, že potrebuje povolenie prísť. Julia vedela, že tam bude vítaná, Fanny sa bála, že by sa mohla vnucovať, preto čakala, až ju zavolajú. Keby veľmi chcela, mohla by ísť. Stačilo napísať Mary, tá by zavolala brata a odviezli by ju. Lenže Fanny nechcela byť v ich spoločnosti, navyše sama, pre ňu by to bolo holé utrpenie. A rešpekt pred autoritou strýka, strach konať bez jeho súhlasu, ktorý jej sesternice necítili zďaleka tak silne, ju zdržiaval. A zatiaľ čo Julia nemala problém požiadať o to, čo chcela, Fanny by si takú drzosť (v jej očiach) v živote nedovolila.
A výčitiek lady Catherine sa neboj, ak nie si urodzená a bohatá, slovo by s tebou nestratila. Jedine, že by si bola jej nájomníčka, to by na tebe nezostala niť suchá.

Jen podotknu, že mi přišlo zajímavé, že kdyby měla Jane povahu jako Fanny, zřejmě by ji Reedovi doma snesli.
Tento názor nezdieľam. Fanny bola precitlivená a to vyrastala doma, s vlastnými rodičmi, obklopená mladšími súrodencami, among whom she had always been important as playfellow, instructress, and nurse. Plus mala milujúceho a ochraňujúceho brata Williama. Jane vyrastala s tetou, ktorá ju mala na krku proti svojej vôli, ktorá ju z duše nenávidela ešte v perinke (I hated it the first time I set my eyes on it), ktorá cítila výraznú nechuť k Janinej matke (nemôžem sa zbaviť dojmu, že tam hrala rolu žiarlivosť kvôli láske, ktorú jej manžel cítil voči svojej sestre a neskôr k sestrinej dcére), navyše nimi (Jane a jej matkou) pohŕdala kvôli ich chudobe, čím jasne naočkovala vlastné deti, takže si z Jane robili fackovacieho panáka, prenesene aj doslova. Neverím, že by k Fanny cítila dačo iné, i keď Fannyina poddajná povaha by zrejme neviedla k takej silnej averzii, akú si pani Reedová vypestovala kvôli Janinmu vzdoru. Ale že by poddajnosť zastavila šikanéra? Ťažko. Reedovie decká boli hnusné, na rozdiel od Bertramovcov boli kruté. Stopro by si na Fanny zgustli, samy sesternicu neznášali, už keď bola v kolíske (He would try to make my children friendly to the little beggar: the darlings could not bear it, and he was angry with them when they showed their dislike.) Fanny bola uzlík nervov, keď ako desaťročná prišla do Mansfieldu a to predtým žila v prostredí, kde jej nikto neubližoval a kde bola dôležitá. Keby s ňou od narodenia zaobchádzali ako s Jane, nenávideli ju a pohŕdali ňou, nemuseli ju by ani šikanovať (čo by tie rozmaznané bezcitné sebecké decká určite robili), a bola by uzlík nervov priam gordický.

A proto mi přišlo, že tento motiv z Mansfield Parku by mohl být pro Ch. B. pobídka, aby napsala realističtější dětskou postavu, která ale zákonitě dopadla jinak.
Čím je Jane realistickejšia než Fanny?

Jo a taky mi přišlo zajímavé to, že osud Fanny a Jane je podobný v tom, že se obě v kritických okamžicích svého života nezpronevěřily svým zásadám a ve výsledku díky tomu mohly žít život jaký chtěly, s partnerem, kterého si vybraly.
Sorry, ale zas nesúhlasím. Nevidím podobnosť, ale odlišnosť. Nespreneverili sa svojim zásadám, ale u Fanny to bolo vďaka tomu, že mala veľkú oporu vo svojej láske, pričom Jane bola v presne opačnej situácii. Jane mala vnútornú silu konať v súlade so svojimi zásadami navzdory silnému citu, ale o Fanny sama Austen píše:
for although there doubtless are such unconquerable young ladies of eighteen (or one should not read about them) as are never to be persuaded into love against their judgment by all that talent, manner, attention, and flattery can do, I have no inclination to believe Fanny one of them, or to think that with so much tenderness of disposition, and so much taste as belonged to her, she could have escaped heart-whole from the courtship (though the courtship only of a fortnight) of such a man as Crawford, in spite of there being some previous ill opinion of him to be overcome, had not her affection been engaged elsewhere.
Keby sa Edmund oženil s Mary, Fanny by si napokon Henryho vzala. Napriek všetkému, čo si o ňom myslela a čo k nemu cítila. Would he have persevered, and uprightly, Fanny must have been his reward, and a reward very voluntarily bestowed, within a reasonable period from Edmund's marrying Mary. Akonáhle by pominul dôvod k odporu – nádej na Edmundovu lásku – Fanny by sa tlaku okolia poddala a zásady by sa mohli ísť kĺzať.
Fanny, když se jí dvořil Mr Crawford, to byl prostě její hvězdný okamžik, kdy se ukázala její vnitřní síla a kdy se ukázalo, že i její poddajnost má své hranice.
Ukázala sa sila jej zamilovanosti, tá jej umožnila vzdorovať, zásady boli nápomocné, ale samy by nestačili, na to neboli dosť silné. Pre Jane nielenže boli zásady jedinou oporou, ešte mali v zamilovanosti mocného protivníka, tým viac ich sila vynikla. Suma sumárum, Fanny konala v súlade s láskou, zásady-nezásady, Jane v rozpore s láskou práve vďaka zásadám.

Ja milujem ako Charlotte, tak Jane, až na to, že od Charlotte len Jane Eyre a od Jane (takmer) všetko. Ostatné Charlottine diela vo mne vyvolávajú dojem, že ich radšej ani nemala napísať, ale nebudem to rozoberať tu, v diskusii k inej knihe od inej autorky.

30.03.2024

Hodila, ako hodila: Lady Bertram was soon astonished to find how very well they did even without his father, how well Edmund could supply his place in carving, talking to the steward, writing to the attorney, settling with the servants... k tomu David Shapard píše: „These are all basic tasks of the male head of the household.“ (a dodáva, že je možné, že sa sir Thomas - a teraz Edmund - stará aj o tie veci súvisiace so služobníctvom, ktoré by mala mať na starosti pani domu, ale ktoré lady Bertramová veľmi pravdepodobne zanedbáva). Ono je to vlastne dobre, lebo keby sa v neprítomnosti pána domu mala lady starať o správu panstva, pri jej neschopnosti by vyšli na psí tridsiatok.

Nevšímaví boli, určite, ale za krutých ich stále nepovažujem. Na to mi chýba dôležitý prvok, akým je zámer. Nikto z nich Fanny neubližoval naschvál (česť výnimkám, čiže tete Norrisovej). Veď necítili zvláštnu lásku ani k sebe navzájom (keď bol otec preč, dcéry dúfali, že sa tak skoro nevráti, ani manželke nechýbal), tak sa nemožno čudovať, že boli ľahostajní k Fanny. Navyše Fanny bola veľmi citlivá, oni nie (okrem Edmunda), niet divu, že si neuvedomovali, že ich správanie ju zraňuje. Verím, že aj keby si uvedomili, kašlali by na to, ale ako ich poznám, vôbec im to nenapadlo.
Autorka neustále celou knihu připomíná, že Bertramovi přijali do svého domova živého cítícího člověka, ne nějakou hračku a strefuje se do toho, že si to většina z nich neuvědomovala/nepřipouštěla.
S tým súhlasím, necitliví áno, ale krutí nie. Ostatne, v tej podarenej famílii bol nevšímavý a necitlivý každý ku každému, dbali len na vonkajšiu zdvorilosť.
Jo, tetička Norrisová bola tiež v podstate chudobná príbuzná, ale predsa len sebestačná, navyše vydatá (teda vdova). A vydatá žena mala vyššie spoločenské postavenie než slobodná, aj keď tá slobodná bola staršia. Tiež mala vlastný domov, takže hoci bola chudobná príbuzná, ktorá sa im zavesila na krk, či už o to stáli, či nie, nebola od nich závislá. Ale je možné, že sa vŕšila na Fanny, aby si tak kompenzovala vlastnú chudobnopríbuznosť a dodala si dôležitosti hlavne vo vlastných očiach. Každopádne to bol dáreček, aký by som určite nechcela nájsť pod stromčekom.

Celkově: opravila jsem si názor na Fanny, byla mnohem bystřejší, než jsem si ji pamatovala.
Je to zvláštne, ale ja som si tiež najprv pamätala Fanny ako nepríliš bystrú. Až keď som tú knihu čítala znovu, uvedomovala som si, že Fanny má postreh, rýchlo chápe. Ale často som si to musela aktívne pripomínať, inak som na ňu myslela ako na postavu mdlého rozumu. Neviem, čím to je, že vo mne ten dojem tak urputne pretrvával. Snáď tým, že Fanny je nudná. Nemyslím tým, že rada mlčí a číta, prípadne mlčí a pozoruje, ale že ak otvorí ústa, rozpráva len a len vážne. Zažartovala ona vôbec niekedy? Taká smrteľná vážnosť k takému mladému dievčaťu nepasuje, to sa Jane nepodarilo.

26.03.2024

Posudzovanie ľudí podľa krásy je zmena oproti väčšine postáv posudzujúcich ľudí podľa majetku a pôvodu. Ale nebola v tom sama, sir Walter z Persuasion šiel ešte ďalej, lady Bertramová hodnotila podľa krásy ženy, sir Walter aj mužov. Nechcem tým povedať, že je to v poriadku, len že to nie je nič výnimočné. Očividne bola citovo plochá, keď nemala problém prenechať starosť o deti svojej všetečnej sestre. Ako to deti vnímali, netuším, vtedy aj tak deti veľa času trávili s guvernantkou, s rodičmi menej. A možno boli hlavne dcéry rady, že im matka všetko dovolila. Tetu mali omotanú okolo prsta, takže si mohli robiť viac-menej čo chceli. Tie dcérušky tiež mysleli hlavne na vlastné dobro, mať takú pohodlnú a na seba zameranú matku im tým pádom mohlo vyhovovať. Ale starosť o správu panstva, to nebola ženská práca, že to nechala na Edmunda je podľa mňa v poriadku. Ženská práca bola starať sa o chod domu, dozerať na služobníctvo a na výchovu detí. Keby nemala takú akčnú sestru a bohatého manžela a bola teda donútená starať sa sama, zrejme by to dopadlo ako u Priceovcov, keďže boli tie dve sestry z toho istého cesta. Bola lenivá až do extrému, sebestredná a tupá. Keď ju porovnám s pani Bennetovou, ktorá bola pochabá, sebecká, dcéram nevštepila žiadne hodnoty, len ich učila loviť ženíchov a v spoločnosti ich svojím správaním strápňovala, alebo s lady Middletonovou, ktorá bola duchaprázdna, sebecká a deti všemožne rozmaznávala a kazila, alebo s pánom Wodehousom, ktorý bol nechápavý, sebecký, všetko vidiaci len zo svojho uhla a vyžadujúci všetky možné ohľady... Fakt neviem, koho by som si vybrala. Určite nie pani Ferrarsovú, ktorá bola pokrytecká, nemilujúca a panovačná. Až sa mi natíska otázka: čo mala Austenová proti rodičom?

2 24.03.2024

Čím je lady Bertramová desivá, to by ma vážne zaujímalo. Tento prívlastok je to posledné, čo mi pri jej opise napadá.

„Ale jako na malou desetiletou holčičku jsou na ni všichni kromě Edmunda krutí a nevšímaví a necitelní, je po ní požadováno aby byla milá a příjemná a vděčná a nikdo na ni nebere ohled.“
Zas tak čierno by som to nevidela, krutý nebol nikto, nevšímavý to hej. Ale keď sa vďaka Edmundovi spamätala a zvykla si, Maria a Julia sa s Fanny hrávali a uznali, že „Fanny was good-natured enough“. Neplytvali na ňu náklonnosťou, ale ani jej vedome neubližovali. Tete Norrisovej sir Thomas a Lady Bertramová dali voľnú ruku (deti dospelú tetu samozrejme napomínať nemohli, nech už bol ich názor akýkoľvek), sir Thomas si zjavne nebol vedomý, ako to na Fanny pôsobí, a lady Bertramová bola proste tupá od prírody, tej nedošlo nikdy nič. Na druhej strane, sir Thomas neustále finančne pomáhal malým Priceovčatám, čo Fanny nemohlo netešiť.

Ten včerajší úryvok o Jane Austen je z listu Charlotte Brontë, ktorý napísala po vydaní Jane Eyre. Neskôr napísala: "I submit to your anger, which I have now excited (for have I not questioned the perfection of your darling?); the storm may pass over me. Nevertheless, I will, when I can (I do not know when that will be, as I have no access to a circulating library), diligently peruse all Miss Austen's works, as you recommend."
Povedala by som, že predtým žiadnu austenovku nečítala, zoznámila sa s nimi, až keď sama napísala Jane Eyre, takže inšpirovať sa nemohla v žiadnom smere. Inak, ja medzi tými rodinami podobnosť nevidím, Reedovci Jane aktívne šikanovali, deti jej ubližovali fyzicky aj psychicky a jej teta k nej cítila odpor a nenávisť. Bertramovci s Fanny zaobchádzali niekedy pohŕdavo, niekedy blahosklonne, ale nešikanovali ju (ak odrátame tetu Norrisovú), občas jej prejavili aj náklonnosť (ak nerátame Edmunda, ktorý jej prejavoval náklonnosť stále). Urobili si z nej dievča pre všetko, ale to nie je nič zvláštne, keď uvážime, že šlo o chudobnú príbuznú. Tiež si nemyslím, že mať na krku chudobnú príbuznú, či už si ju tam človek zavesil sám alebo nie, je také výnimočné, že ak o tom píšu dvaja autori, pravdepodobne to druhý opísal od prvého.

"Co se týče Fannyiny rodiny, ano byli jednodušší, ale nebyli na ni záměrně hrubí ani krutí."
To neboli ani Bertramovci (zas okrem tety Norrisovej).
Julia nemohla cestovať kedykoľvek kamkoľvek, ani zdání! Musela mať: a) súhlas rodičov, b) vhodný sprievod (napr. vydatú sestru, ktorá jej robila gardedámu). Fanny mohla cestovať, ak mala a) súhlas tety a strýka, b) vhodný sprievod (napr. brata). Voľne cestovať mohli synovia, alebo aspoň hodne voľne, ale dcéry (či netere) v žiadnom prípade. Ani Mary by bez vhodného sprievodu cestovať nemohla a to si nemusela pýtať dovolenie od rodičov.
Mne sa zdá normálne uplatňovať iný meter na rodičov a iný na strýka a tetu. Tiež od rodičov čakám iný postoj ku mne než od iných príbuzných.
A v čom boli Priceovci horší než Betramovci? Otec pil a klial, čo muselo na Fanny, ktorá bola v Mansfielde vychovávaná ako kultivovaná dáma, pôsobiť hrozne. Aj ten všadeprítomný neporiadok, nulová ohľaduplnosť k druhým, dupot a krik, ktorému nebolo konca-kraja. The living in incessant noise was, to a frame and temper delicate and nervous like Fanny's, an evil which no superadded elegance or harmony could have entirely atoned for. It was the greatest misery of all. Ak je niekto citlivý na hluk, je to príšerná skúška, keď v ňom musí neustále existovať. Kto to necíti, nevie si predstaviť, ako človek túži dostať sa preč. Zvlášť keď tam Fanny nič nedržalo, ničia náklonnosť, ničí záujem, okrem Susaninho. To ticho a pokoj v Mansfielde, tá úľava!

V knize je také zajímavý příklad dvojí morálky.
Nebrala by som to ako dvojitú morálku. Edmund sa admirálovej nemorálnosti len ľahko dotkol (I do not pretend to know which was most to blame in their disagreements, though the Admiral's present conduct might incline one to the side of his wife) a Fanny sa nevyjadrila vôbec. Nepovažujem za dôvod, že ich to nepohoršilo, ale že taká téma bola pre mladú slobodnú ženu vrcholne nevhodná, Fanny proste nemohla rozoberať správanie sa nejakého muža a jeho nemanželskej sexuálnej partnerky. Čo sa týka Maryiných rečí o strýkovi, od detí či zverencov bola vyžadovaná povinná úcta voči ich rodičom či pestúnom. Navyše prevailing ideals of feminity put particular emphasis on being delicate and restrained and gentle in speech and behaviour (David M. Shapard, The Annotated Mansfield Park). Voči tomu sa Mary tými ľahkovážnymi rečami o strýkovi prehrešila. I keď je pravda, že Fanny má také pevné a prísne morálne zásady, až je tým otravná. Mary JE ľahkovážna (občas aj z dnešného pohľadu), ale Fanny ju v tomto možno súdi priprísne. No kto by sa čudoval, veď je to sokyňa.

1 24.03.2024

Ale chodím, chodím. Zatiaľ som ten elaborát preletela, prečítam si ho poriadne zajtra (už sa mi chce spať), len by som podotkla, že považujem inšpiráciu dielami Austenovej pri písaní Jane Eyre za vysoko nepravdepodobnú vzhľadom na to, aký mala Charlotte názor na Jane.

"Why do you like Miss Austen so very much? I am puzzled on that point. What induced you to say that you would have rather written "Pride and Prejudice,' or 'Tom Jones,' than any of the Waverley Novels?
I had not seen 'Pride and Prejudice' till I read that sentence of yours, and then I got the book. And what did I find? An accurate, daguerreotyped portrait of a commonplace face; a carefully-fenced, highly-cultivated garden, with neat borders and delicate flowers; but no glance of a bright, vivid physiognomy, no open country, no fresh air, no blue hill, no bonny beck. I should hardly like to live with her ladies and gentlemen, in their elegant but confined houses. These observations will probably irritate you, but I shall run the risk."
The Life of Charlotte Brontë by Elizabeth Gaskell

23.03.2024

PinkBunny, kopírka Eragona?? Keď The Ice Dragon prvý raz vyšiel, Paolini ešte nebol na svete.

Aribana, pravopis na titulnej strane, ktorý vás tak zarazil, je úplne v poriadku, je totiž slovenský.

Mňa tá omáčka okolo, čiže nepriama reč, bavila v podstate rovnako ako dialógy. A kontrast medzi jazykom použitým v priamej a v nepriamej reči ma fascinoval. Podľa mňa je zdramatizovanie ochudobnením. Nepriamej reči je tam dosť veľa, v jednej poviedke priama reč takmer ani nie je. To teda netuším, ako zdramatizovali.

Mňa Opátstvo Northanger nadchlo, milujem tú iróniu a vôbec, paródia, to je moje. Aj Emma je skvelá. Sídlo Mansfield je až za nimi. A takto to myslím dopadne vždy, keď chce dakto poradiť. Čo rada, to iný názor.

Netuším, o aké mazanie akej negatívnej recenzie ide, ale dosť by ma tie „omyly“ recenzentky zaujímali. Podľa mňa tvrdiť o prerobení takého majstrštyku, akým je The Lord of The Rings, že ide o spracovanie „stravitelným způsobem“ a „svět Pána prstenů, Hobita i Silmarillionu vám vyvstává živě před očima, ale tak nějak přehledněji a vstřebatelněji“ je – no, napadá mi jedine – drzé čelo nad poplužní dvůr. Zvlášť keď z pôvodného diela nezostal kameň na kameni, aj jeho posolstvo sa úplne stratilo. Postavy už nebojujú s vlastnými slabosťami, ale s vlastnými milostnými problémami. A to som mala na začiatku pocit, že by autorka dokázala písať uveriteľne, keby chcela.

6 31.10.2023

Janulka1310, takéto nešťastie by vás postihlo, iba keby ste boli žena z vyššej vrstvy. Ak by ste patrili k niektorej z nižších vrstiev, museli by ste pracovať, aby ste sa uživili. Nie všetky ženy nemali čo na robote, len sa dobre vydať, veľa z nich celý život drelo ako kôň.

Nepochopiteľný nebol, ale originálny tiež nie. Aj ja vďaka atmosfére kdečo prehliadam, ale teší ma užívať si pátranie a kochať sa detektívovou inteligenciou a postrehom (môžu byť aj privysoké, aby boli uveriteľné, to neva, koniec koncov detektívka je rozprávka pre dospelých), takže ak detektívovi spadne vrah do lona ako hnilá hruška, to už je moc. Mám pocit, že autorka vie výborne vykresliť atmosféru, ale detektívky písať nevie. Bolo by zaujímavé prečítať si od nej niečo nekriminálne.

05.10.2023

Eicherik, dovolím si zareagovať na „Je mi naprosto jasné, proč má tahle krimi pouhých 62%. Pro mnohé čtenáře bude totiž zdlouhavá a rozvláčná.“ Ja som Zlovestnej jeseni udelila tri hviezdy, ale ani náhodou kvôli absencii spádu. Atmosféra sa mi páčila, hoci by som dala prednosť hlavnému hrdinovi bez traumatickej minulosti. Lenže v dnešných časoch by bol taký hrdina zúfalo nemoderný, s tým som sa už zmierila. No čo mi vadí, je, že pri všetkých svojich skúsenostiach sa plácal od ničoho k ničomu a nebyť svedka na kladkostroji, vraždu by nevyriešil. To si môže dovoliť laik, nie ostrieľaný profík. A ten rádoby efektný záver ma tiež nepotešil. Niežeby som na také teatrálne dopadnutia nebola zvyknutá, ale to odpúšťam pri starých detektívkach, ktoré boli ešte ovplyvnené senzačnými románmi. Dnes už je to príliš otrepané. Navyše som nepochopila, čo si páchateľ myslel, že tým dosiahne. Atmosféra fajn, postavy vykreslené fajn, ale detektív aj páchateľ na baterky.

1 04.10.2023

"To bychom se rovnou mohli koukat i na seriálové epizody a filmy" - však to aj ľudia robia a bez prečítania knihu veselo hodnotia a komentujú.

Ayla767, nikdy ste knihu nečítali, a už ste jej dali päť hviezd, lebo vás nadchol film? Lenže toto nie je csfd, tu sa filmy nehodnotia.

Malpet, to je len na vás, ako sa rozhodnete. Ja by som to neuznala, lebo vesmírom putuje aj Zem, takže ten argument nepovažujem za relevantný.

Jasminecka, Darren Crown je rodený Američan, ťažko by mal problémy so základnou anglickou gramatikou.

Game, súhlasím s tým, že prispenie Charlesa Osborna a Sophie Hannah stojí za pendrek. Ak si chcete prečítať hry, môžete. Aj tie vyšli v českom preklade. https://www.databazeknih.cz/knihy/detektivni-hry-deset-malych-cernousku-past-na-mysi-neocekavany-host-42842
https://www.databazeknih.cz/knihy/detektivni-hry-2-cerna-kava-a-pak-uz-tam-nezbyl-ani-jeden-posledni-vikend-381590

30.06.2023

Teda ten sequel plný zlomených sŕdc, milostných vzťahov, vášne a sexu je Tolkien ako vyšitý.

5 19.05.2023

To je hlava morského vtáka, ktorého český názov je papuchalk.

06.05.2023

Betička, to je tak, keď preklad názvu nezodpovedá originálu. Nejde o vraždy, z ktorých mrazí, ale o príbehy vhodné na vychutnávanie pri kozube uprostred zimy.

Koza3, plne súhlasím, neokouká. Knižné spracovanie je inšpirované seriálom, to je poznať jednak z toho, že sú tam spracované neskoršie nápady Granta a Naylora (v seriáli Lister najprv s Kochanskou nechodil, ale potom scenáristi usúdili, že jeho posadnutosť ženou, s ktorou nikdy nemal vzťah, nepôsobí dobre, tak mu ten vzťah dopriali, alebo v ozvenách budúcnosti nezomrie Listerov syn, ale vnuk, čím Listerova radosť z toho, že to nie je on, nevyznieva tak neciteľne) a tiež je v posledných dvoch dieloch poďakovanie Granta Naylorovi a Naylora Grantovi za scény, ktoré do kníh prevzali zo spoločne napísaných scenárov.

Alekis, áno, je tam od siedmich rokov. Píše sa to v ukážke.

Ja teda v anotácii vidím protrahované, nie protrahové. To nie je preklep, ale správne slovo.

Cdc, je možné knihu prečítať, do prečítaných si ju nedať a ohodnotiť. Tiež už som to urobila. Na druhú stranu, ja zas nechápem, ako môže niekto prečítať anglickú verziu, ale ohodnotiť český preklad.

Načo? Možno im vadí, že nedokážu opísať knihu vlastnými slovami, a chcú, aby ich komentáre vyzneli hodnotnejšie, aby urobili na druhých lepší dojem. Alebo sa im proste páči pýšiť sa cudzím perím a dostávať za to palce.
A ako vidím, z daktorých rafanových komentárov už tie "výpožičky" zmizli, ale inde zostali.

Rade, tomu sa vraví sekundárna inšpirácia. A ako vidím, nie je jediná. Pozrite si komentáre ku knihe Podivný případ Dr. Jekylla a pana Hyda od užívateľov rafan65 a Tripedalia.

Viem, že je to hádzanie hrachu na stenu, ale aj tak mi to nedá. Velebiace komentáre od krátkodobých profilov (barboramoukova, Kedar68 a spol.) by vyzneli o dosť dôveryhodnejšie, keby sa nenavážali do oponentov. Tá úsmevná sebaprezentácia "ja som chytrejší ako oni" či "ja som citlivá, a oni nie" nedodá punc odbornosti, skôr zaváňa samochválou a vyvyšovaním sa. Navyše je jasné, že profily sú účelové, čo vyvoláva silný dojem, že aj komentáre sú účelové. Týmto spôsobom, ktorý tu bují, robia či už autori sami alebo ich spriaznenci vychvaľovaným knihám medvediu službu. Nuž ale keď ich to baví...

Je to na neuverenie, ale podarilo sa mi v mojom knižnicovom chaose tú knihu nájsť. Takže: v Jane Austenovej od Roberta Milesa sa to píše len jednou vetou a trochu inak, možno to mám z nejakého doslovu. Ale našla som list v knihe The Life of Charlotte Brontë by Elizabeth Gaskell, kde Charlotte o Jane Austen píše. Nie je tam toho prehnane veľa, pár odsekov. Neprešla som to detailne, len letmo, každopádne je jasné, že o žiadny obdiv nešlo.

Rusalka, skúsim pohľadať. Čítala som o Jane aj Charlotte kde čo, už presne neviem, odkiaľ to mám, ale ak sa dobre pamätám, bolo to kvôli tomu, že Charlotte sa nepáčilo, že v austenovkách nie je žiadna vášeň, žiadny oheň, sú príliš uhladené, nezobrazujú realitu. V tom mala do určitej miery pravdu, Jane Austen drsnejšie stránky života neopisovala. Rozhodne z jej kníh necítiť tú vášeň, ktorá sála z kníh Charlotte Brontë. Ani Mark Twain nemal Janine knihy rád, vyjadroval sa o nich nelichotivo, marí sa mi, že to bolo tu https://www.databazeknih.cz/knihy/jane-austenova-37090. Mrknem sa.

Hej, austenovky a brontëovky bývajú hádzané do jedného vreca, hoci ich delí nielen čas, ale aj spôsob, ktorým písali. Charlotte Brontëovú knihy Jane Austenovej nijak neokúzľovali, práve naopak, a kladenie ich diel na roveň by v žiadnom prípade nebrala ako kompliment.

Knihochod, ktoré vydanie ste čítali, kto to prekladal?
Mimochodom, Pýcha a predsudok nie je historický román. Tak sa označujú romány, ktorých dej autor situuje do minulosti, čo Austenová neurobila, ona písala o svojej vlastnej dobe.

Danae1515, ako to myslíte, aby ste nepokazili priemer? Práve tým, že hodnotíte knihu bez prečítania, celkové hodnotenie znevierohodňujete. Čo ste nečítali, to nehodnoťte. Na celkové hodnotenie knihy nebude mať žiadny vplyv, ak napíšete či už komentár alebo diskusný príspevok, vplyv má len, ak ju ohodnotíte.
Na vašu otázku odpovedám, že kniha je zameraná na zapamätanie si slovíčok z cudzieho jazyka. V prvej časti je vysvetlená metóda pomocou slovíčok z viacerých jazykov. V druhej sú uvedené príklady, a to pre anglické slovíčka. Ale to nič nemení na tom, že to funguje pri všetkých jazykoch. Či je tam dačo aj pre čísla, to už si nepamätám. Sa mi zdá, že nie.

02.01.2023

Wiki tvrdí (nechce sa mi to prekladať): Famous catchphrase "I want to be Caliph instead of the Caliph" ("je veux être calife à la place du calife") has passed into everyday French for qualifying over-ambitious people who want to become chief.

Sabina5156, Malé ženy a austenovky sa navzájom kopírujú? Kniha s autobiografickými rysmi z obdobia americkej občianskej vojny a vymyslené príbehy z Anglicka?

Mňa by zaujímalo, či to čítal Forman.

Po prečítaní knihy som si pozrela film Valmont, na ktorý som bola hodne zvedavá, lebo mám rada Colina Firtha, a trhla som svoj osobný rekord v počte užasnutého: "Čo??" Videla som viaceré filmové spracovania, ktoré zabili ducha knihy, ale od Formana som také niečo nečakala. Z markízy sa stala malá bezvýznamná intrigánka a z vikomta v podaní Colina Firtha klaun, ktorý je roztomilý ako šteňa a rovnako nebezpečný. Keby Colin nebol fešák, raz by som nechápala, ako vôbec môže tento Valmont nejakú ženu zviesť. Šokujúca výpoveď o cynickom sebectve, pomstychtivosti a rafinovanom zneužívaní druhých pre vlastné potešenie sa zmenila na fádny príbeh, kde si pár ľudí užilo a "zlo" bolo potrestané. Ani sa nedá napísať zlo bez úvodzoviek, pretože tí dvaja amatéri nemali potuchy, ako sa zlo pácha. Dokonalý príklad, ako natočiť film, ktorý nemá s knižnou predlohou spoločné zhola nič, v tomto prípade dokonca ani názov.

Y2T, myslím, že zdrvujúcej kritike táto kniha podrobená nebude, pretože bola prepracovaná, aby neurážala niektoré etniká. Mám anglické vydanie z roku 2013, kde o tom v doslove píše syn autora Christopher Lofting.