Ráchel Noa životopis

Životopis

Rozhovor s Gudrun, editorkou knihy Havran v kávomate.

Dotyky: Autorka sa skrýva pod pseudonymom Rachel Noa. Ako tento pseudonym vznikol a čo pre autorku znamená?
Gudrun: V prvom rade by som upriamila pozornosť na to, prečo kniha básní !!! vychádza na žiadosť autorky pod pseudonymom a prečo je vydavateľ PARS ARTEM viazaný mlčanlivosťou o reálnych osobných dátach poetky, čo môže pôsobiť na liberálne založeného čitateľa 21. storočia možno archaicky. Ale dôvody, prečo musí ostať jedinec oddelený od svojho diela prostredníctvom pseudonymu pretrvávajú a zrejme na rigoróznom Slovensku vždy budú (mám to rovnako, preto tomu tak dobre rozumiem). V tomto prípade ide aj o špecifickú záležitosť, keď autorka spája vo svojom diele okrem poetických obrazov a metafor z bežného života prvky spirituality, či náboženských tém kresťanov a židov. Aj toto robí jej poéziu jedinečnou, ale na druhej strane naráža vo svojej reálnej existencii na extrémne podráždené reakcie istej časti spektra veriacich v oboch spoločenstvách. Pseudonym sa skladá z jej druhého krstného mena a Noa je priezvisko babičky, ktorú veľmi miluje. Takže je to taký polovičný pseudonym .
Dotyky: Kde ste sa prvýkrát stretli s jej poéziou? Čím vás jej tvorba najviac oslovila?
Gudrun: Doba je rýchla a ako hudobníčka, používam často na komunikáciu či rýchle inšpirácie sociálnu sieť Facebook. Zaujímajú ma hlavne autorské texty a umelecké fotografie. Preto mám v svojich priateľoch množstvo umelecky aktívnych osobností. A práve na profile priateľa, básnika Miroslava Davida, som narazila zhruba pred troma rokmi na jej báseň prvý krát. Ihneď ma upútala svojou naliehavosťou, majstrovskou hrou s metaforami a záverečným prekvapujúcim vypointovaním. David je jeden z mála spisovateľov, ktorý okrem vlastnej tvorby ponúka na svojom profile aj tvorbu autorov, ktorých dielo ho oslovilo. A tak som začala sledovať jeho profil sústredenejšie a zistila som, že túto poetku má obzvlášť rád. Po viacerých básňach som sa prihlásila do jej uzavretého profilu, aby som si mohla prečítať viac z jej tvorby. Môj predpoklad, že ide o niečo výnimočné a synchronizované s mojím vnímaním sa tak potvrdil na plno.
Dotyky: Napísali ste predslov k prezentovanej básnickej zbierke Havran v kávomate, v ktorom hneď v úvode naznačuje tŕnistú cestu k vydaniu knihy. Môžete nám prezradiť niečo viac?
Gudrun: Áno, v úvode som naznačila, že cesta k tejto knihe je zdĺhavá, aj tŕnistá a to z rôznych dôvodov. Spolu s autorkou a vydavateľom sme si povedali, že sa nepríjemnej minulosti, ktorá blokovala vydanie tejto poézie nebudeme detailne venovať, lebo ide o veľmi temnú históriu a nechceme tým zaťažovať, či prekrývať dielo samotné. Aj preto vyšla kniha pod pseudonymom, aby sme za touto kapitolou a ľuďmi v nej pôsobiacich urobili pomyselnú čiaru. Ale môžem označiť dva základné dôvody – prvý je veľmi všeobecný a prozaický, vydať knihu poézie je dnes naozaj veľmi zložitá vec pre každého debutanta. Ak Vás nezaradí vydavateľ na svoj zoznam autorov a nedostanete grant z FPU, šance začínajú byť už len na úrovni samovydania (čo tiež nie je zlá cesta, len na to musíte mať vlastné a nemalé prostriedky). Aj pre toto vzniklo vydavateľstvo PARS ARTEM – združenie autorov publikujúcich na internete, aby to najlepšie prešlo do knižnej podoby. Druhý špecifický a osobný dôvod bol ten, že pred rokmi narazila autorka na zavedeného spisovateľa, ktorý jej ponúkol možnosti spoločnej tvorby na knihe poviedok a tiež aj vydanie jej vlastnej knihy básní. Po dlhšej dobe začalo byť jasné, že z tohto nič nebude. Z veľkých vízií tohoto obdobia ostala len horkosť v hrdle a veľké sklamanie z dotyčného spisovateľa...Preto, keď som ju pred dvoma rokmi oslovila, že môžeme skúsiť podniknúť niečo v oblasti vydania výberu z jej rozsiahleho diela, bola v značne apatickom štádiu a snahu o vydanie jej diela nepovažovala za reálnu. Obávala sa len ďalšieho sklamania. Ja som detailné dôvody jej odmietania spolupráce nepoznala a začala som sa hlbšie zaujímať, čo za tým odmietaním je. A tam som postupne narazila na tú ťaživú minulosť...k danej téme sa vyjadrilo veľa ľudí, ktorí boli v tom čase súčasťou príbehu. Takže som získala plastický, objektívny pohľad na vec. Možno raz príde okamih, keď sa bude dať o tejto skutočnosti hovoriť aj otvorenejšie, ale rešpektujem želanie autorky nechať zatiaľ veci len v tejto informačnej úrovni. Trvalo mi skoro rok, kým skutočne uverila, že by jej mohla výjsť kniha. Prelomilo sa to až po jej zaradení do edičného plánu PARS ARTEM.
Dotyky: Kedy začala tvoriť a čo ju k tomu viedlo? Môžete nám prezradiť niečo viac o jej literárnych úspechoch?
Gudrun: Zatiaľ nie som na toľko znalá reálií jej života, ale z toho čo som sa dozvedela, viem že disponuje viacerými talentami. V mladosti sa venovala maľovaniu, neskôr aj reštaurátorskej činnosti. Písať začala tiež už v mladosti, čo sa z tohto obdobia dochovalo v jej archíve neviem, či to bola próza, alebo básne...Ja som čítala jej poéziu, ktorá je staršia a začala ju postupne publikovať na svojom profile na Facebooku od roku 2011. Už prvé básne ju prezentujú ako vyzretú autorku, nie ako neistú experimentujúcu debutantku. Následne už len pribúdala nová tvorba inšpirovaná jej každodennosťou, ktorej vie dať punc poézie bez akéhokoľvek násilia a umelosti...Dôvody svojho písania mi neprezradila, ale predpokladám, že je to obraz jej vnútorného sveta bez hraníc...pravý opak sveta, v ktorom žije, ktorý ju tak okliešťuje a determinuje jej fyzické bytie.. je to jej forma virtuálnej reality. Myslím, že veľmi dobre vyjadruje vzťah ku knihám a písaniu jej vlastná úvaha: „ Keby nebolo niektorých kníh, svet by bol pre mňa ako krutý gulag na doživotie s dôsledným arogantným narcistickým dozorcom, vždy pripraveným udrieť... Keby nebolo niektorých kníh, bola by som ďaleko, tak ďaleko od seba samej...“ Jej literárnym úspechom je práve táto kniha. Že po toľkých rokoch tvorby vychádza Havran v kávomate a v tak krásnom, výpravnom prevedení.
Dotyky: Môžeme sa tešiť na ďalšiu autorkinu tvorbu v knižnej podobe?
Gudrun: Ako som už uviedla v texte, ide o plodnú autorku a knihu som zostavila ako výber zo 400 básní (jej tvorba je ale rozsiahlejšia). Do knihy som vybrala 99 básní, a tie rozdelila do troch tematických kapitol. Čiže tvorba vhodná na ďalšie knihy rozhodne je a autorka stále píše nové básne. Domnievam sa, že veľa bude závisieť od ohlasu na tento debut. Výhodou je, že už teraz má svoju čitateľskú základňu, ktorá sa roky dovolávala vydania knihy...Okrem priaznivcov zo Slovenska má veľa čitateľov aj z Čiech (jazyková bariéra tu neexistuje). Aj grafik knihy, významný český maliar a básnik Ladislav Maria Wagner je jej dlhoročný čitateľ. A taktiež naberá nových priaznivcov cez stránku venovanej knihe už pod menom Ráchel Noa. Na druhej strane sme pripravení aj na rôznorodé hodnotenia tohoto počinu z literárnych kruhov. Epický záber jej tvorby jedných fascinuje, druhých môže odrádzať...Osobne sa domnievam, že najviac bude záležať od postoja samotnej autorky, čo jej vydanie knihy prinieslo. Či splní jej očakávania, alebo prinesie skôr len ďalšiu bolesť do života...Ako editorku knihy, ktorá dostala úplne voľnú ruku na zostavenie jej knihy a z časti som aj niektoré drobnosti (chýbajúce názvy básní) dotvorila, ma tento príbeh nesmierne zaujíma a sama som zvedavá na jeho ďalší vývoj...Ako som napísala v básni, ktorú som jej po dotvorení knihy venovala...“Ona je moja Frida Kahló“.... (zdroj životopisu: Rozhovor pre časopis Dotyky č. 5/2018)

Ocenění

Autor (zde) zatím nemá žádné hodnocení.

Ráchel Noa - knihy

2018

Havran v kávomate

Žánry autora

Poezie

Štítky z knih