Pavel Bunčák

slovenská, 1915 - 2000 statistiky

Nahrávám...

Životopis

Doc. PhDr. Pavel Bunčák (* 4. marec 1915, Skalica – † 5. január 2000, Bratislava) bol slovenský básnik, literárny vedec, vysokoškolský pedagóg, publicista a prekladateľ.
Pochádzal z učiteľskej rodiny a vzdelanie získaval v Skalici, Kláštore pod Znievom a Bratislave, kde v rokoch 1938 - 1942 študoval na filozofickej fakulte Univerzity Komenského odbor slovenčina - filozofia. V roku 1944 získal titul PhDr. a v roku 1971 sa stal docentom slovenskej literatúry. V rokoch 1939 - 1940 pracoval na riaditeľstve železníc v Bratislave. Neskôr pracoval najmä ako redaktor - v rokoch 1942 - 1943 pracoval v Národných novinách v Martine, v rokoch 1945 - 1949 vo vydavateľstve Pravda, v rokoch 1951 - 1953 v časopise Kultúrny život a v rokoch 1953 - 1955 pracoval vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. V roku 1955 pôsobil ako pedagóg na Vysokej škole pedagogickej a neskôr aj na filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch 1967 - 1969 pôsobil ako lektor slovenského jazyka a literatúry na univerzite v Štrasburgu (Francúzsko) a od roku 1971 prednášal opäť na Univerzite Komenského slovenskú, poľskú a svetovú literatúru.
Prvé básne uverejňoval v časopisoch Svojeť, Elán a Slovenské pohľady, neskôr pravidelne prispieval aj do časopisov Slovenská literatúra a Slovenská reč. Svojou tvorbou sa radí medzi slovenských nadrealistov, ktorých ovplyvnil francúzsky surrealizmus a český poetizmus. Vo svojej tvorbe využíva prírodné, intímne a spoločenské motívy a v poézii hľadá prirodzenosť, lásku a ľudskosť, vďaka čomu sa častým motívom jeho veršov stáva srdce. Okrem vlastnej tvorby sa venoval i prekladom z francúzskej poézie (Charles Baudelaire, Paul Eluard, Guillaume Apollinaire a i.), ale aj z poľskej a ruskej poézie. Preklady publikoval časopisecky.

Zdroj životopisu: sk.wikipedia.org

Populární autoři: