Jozef Kočiš životopis

Přidat do oblíbených Koupit knihy

slovenská, 1928 - 2013

Životopis

Významný slovenský historik a archivár.Vyštudoval históriu a archívnictvo na Filozofickej fakulte v Bratislave. Vybudoval archív v Bytči. Začiatkom mája 1955 sa stal riaditeľom Štátneho archívu v Bytči, ktorý bol jeho celoživotným pôsobiskom až do odchodu do dôchodku v roku 1990.Ako zostavovateľ publikácie „Sprievodca po archívnych fondoch Štátneho archívu“ v Bytči pomáhal sprístupniť archívne dokumenty historických žúp, súdov a služobných úradov a ďalších inštitúcií z území Liptova, Oravy a Turca. Jeho najväčším záujmom bola inventarizácia korešpondencie bytčianskych Thurzovcov v rokoch 1541 – 1626 a inventár oravského župného archívu z období feudalizmu z rokoch 1584 – 1849.

Spolupracoval na príprave publikácie Bytča 1378 – 1978, ktorá bola vydaná k 600. výročiu mesta. Napísal monografiu pod názvom Bytčiansky zámok.

Najväčšiu pozornosť vzbudil populárne-náučnými dielami. V publikácii Alžbeta Báthoryová a jej obete, možno nájsť plastický obraz zákulisia prípadu Alžbety Báthoryovej, kde na základe autentických dokumentov autor zasiahol do rozšírených nepresných predstáv o činnosti a smrti čachtickej pani, niektorých jej služobníčok a tiež o postupe palatína Thurzu pri súdení jej zločinov.

Výsledkom dlhodobej práce je aj odborná publikácia „Neznámy Jánošík“, v ktorej Jozef Kočiš prináša netradičný a skutočne neznámy portrét bývalého kuruca, cisárskeho vojaka a potom tiež „hôrneho chlapca“ Juraja Jánošíka.

Slovenskú literatúru faktu obohatila aj jeho ďalšia úspešná publikácia o hradoch stredného Považia „Od Čachtíc po Strečno“. V roku 1993 Jozef Kočiš vydáva publikáciu o nevšednej žene, manželke, matke, spravodlivej a milosrdnej šľachtičnej – Žofii Bošňákovej.

O svojich prácach tiež prednášal v Dome slovenskej kultúry v Prahe. O spoluprácu ho požiadala japonská televízna spoločnosť „Stream“ pri príprave a natáčaní dokumentárneho filmu o Alžbete Báthoryovej.

Svoje odborné poznatky poskytol aj zahraničným spisovateľom, napr. Michaelovi Farin („Heroine des Grauens – Elisabeth Báthory“ – 1989), Raymondovi T. McNally („Dracula was a woman“ – 1994) a Tonymu Thorne („Countess Dracula“ – 1997)

Po odchode do dôchodku pracoval na publikáciách o obci Beluša. (zdroj životopisu: wikipedia)

Ocenění

Autor (zde) zatím nemá žádné hodnocení.