Georgij Alexejevič Sidorov životopis

Přidat do oblíbených Koupit knihy

ruská, 1949

Životopis

Georgij Alexejevič Sidorov, rusky: Георгий Алексеевич Сидоров (*20.7.1949) je ruský spisovatel, filosof cestovatel.
Narodil sa v regióne Kemerovo v bývalom ZSSR (Rusko). Po otcovi je donským kozákom, po matke zo starej šľachtickej rodiny. Podľa rodinnej tradície študoval od detstva kozácke vojenské umenie. Následne mu to neraz zachránilo život. Vyštudoval biologickú a pôdnu fakultu Tomskej univerzity. Po ukončení štúdia sa presťahoval na sever Ťumenskej oblasti v národnom okrese Chanty-Mansijsk. Niekoľko rokov pracoval v Štátnej poľovníckej inšpekcii, kde sa zaoberal účtovníctvom kopytníkov a bojom proti pytliakom. Následne bol prijatý do vedeckého oddelenia rezervácie Jugansk. Odtiaľto začal svoje putovanie po severe. Počas svojej 20-ročnej praxe v Arktíde navštívil polostrov Kola, Karéliu, Archangeľskú oblasť, Subpolárny a Stredný Ural aj Jamal. Pracoval na pobreží zálivu Ob, Pure, na vrchole Taz ako aj na rieke Jenisej. Vo východnej Sibíri navštívil náhornú plošinu Putorana a nejaký čas žil a pracoval v Evenkii (Baikit, Surinda, Tura). Po Evenkii sa ako mladý výskumník presťahoval do Jakutska, kde pracoval na riekach Lena, Jana, Indigirka, Alazeja a Chrom. Niekoľko rokov žil v regióne Verchne-Kolyma v hlavnom meste Jukaghirov Nelemnyj. Navštívil rieky Korkodon a Omolon (Jukagirská vysočina). Pracoval na Anadyr medzi miestnymi Čuvanmi. Na všetkých svojich cestách po severnej Ázii narazil na stopy dávneho pobytu predstaviteľov bielej kaukazskej rasy vo vysokých zemepisných šírkach. O bielych, modrookých, svetlovlasých ľuďoch, ktorí kedysi žili na celom severe Sibíri, mu rozprávali rozprávači Chantei, Nenets, Evenk, Jukagir a Čukči. Miestni obyvatelia okrem iného opakovane ukázali zvedavému Rusovi miesta, kde kedysi stáli mestá a dediny bielych ľudí „odľahlej minulosti“. Dve desaťročia starostlivo zapisoval legendy, mapoval miesta, kde podľa slov domorodcov kedysi žila tajomná biela rasa. V dôsledku svojho výskumu dospel k záveru, že relatívne nedávno, asi 2-3 tisíc rokov pred naším letopočtom, celý sever Ázie ovládali predkovia moderných európskych národov. Že kolískou bielej rasy podľa západných vedcov nie je Európa ani Stredná Ázia, ale gigantické rozlohy Sibíri. Vďaka týmto znalostiam sa mu podarilo stretnúť sa v lesnej divočine ruského severu na Urale a na Sibíri s predstaviteľmi starodávnej védskej tradície. Pritom nešlo o pohanských, ale ešte o prednáboženských predstaviteľov tejto tradície, ktorá bola bežná na Zemi počas predpotopnej civilizácie Oriana – Hyperborea a Atlantída. Výskumník zistil, že na Zemi je veľmi málo držiteľov tejto tradície, ale dosť na to, aby nám, ľuďom modernej technogénnej civilizácie, sprostredkovali duchovné dedičstvo, bez ktorého je súčasná trhová civilizácia, budovaná špičkovými hi-tech biorobotmi, odsúdená na zánik. Ľudia, ktorí sa nazývajú potomkami bielookých čudov alebo sibírskych čeldonov, ukázali svojmu priateľovi a výskumníkovi úložiská kníh, ktoré nikto na Zemi nepoznal, a staroveké hudobné nástroje zničené kresťanmi. Po ich vypočutí si uvedomil, že ruské gusli, činely a píšťalky sú schopné zapnúť v nás pamäť našich predkov. Je jasné, že predtým musel prejsť niekoľkými vážnymi zasväteniami, aby sa ponoril do sveta paralelnej civilizácie. O tom všetkom píše vo svojich knihách. Je pravda, že veľa zo svojich poznatkov musí vynechať, keďže ešte nie každý je pripravený prijať nové poznatky a niektorí by sa mohli dokonca nebezpečne pokúsiť dostať sa k tajnej paralelnej civilizácii, ktorú autor spomína.

Ocenění

Autor (zde) zatím nemá žádné hodnocení.