Edvard Kardelj životopis
slovinská, 1910 - 1979
Životopis
Bol slovinský marxistický teoretik, politik a štátnik, blízky spolupracovník maršala Josipa Broza Tita. Narodil sa v Ľubľane. Maturoval v roku 1929 na ľubľanskej pedagogickej škole, avšak povolaniu učiteľa sa venovať nezačal. Už v roku 1926 vstúpil do Zväzu komunistickej mládeže Juhoslávie. V roku 1928 vstúpil do Komunistickej strany Juhoslávie. V decembri 1929 bol prvýkrát zatknutý, a to pre podozrenie z revolučnej činnosti, onedlho bol pre nedostatok dôkazov prepustený. Vo februári 1930 bol však za činnosť v zakázanej Komunistickej strane opäť zatknutý a väznený v Belehrade. V septembri 1930 ho Štátny súd odsúdil k dvom rokom odňatia slobody. Akonáhle sa vo februári 1932 vrátil do Ľubľany, začal spolu s Borisom Kidričem pracovať na obnovenie činnosti Komunistickej strany. Ako člen Oblastného výboru Komunistickej strany Juhoslávie riadil a organizoval komunistické hnutie v Slovinsku. V priebehu roka 1934 opustil nelegálne Juhosláviu a odcestoval do Moskvy, kde šesť mesiacov navštevoval Medzinárodnú Leninovu školu, potom učil na Komunistickej univerzite národnostných menšín Zahoda. Na konci januára 1937 sa cez Paríž vrátil do Slovinska, kde mal za úlohu vytvoriť samostatnú miestnu komunistickú stranu, ktorá bola vytvorená v priebehu roka 1937. Podieľal sa na činnosti nielen slovinských, ale aj juhoslovanských komunistov. V júni 1938 ho zadržala polícia a vo väzbe bol držaný pol roka. V roku 1939 vydal pod pseudonymom Sperans knihu "Razvoj slovenskega narodnega vprašanja", v ktorej deklaroval myšlienku slovinskej národnej samostatnosti a v ktorej tiež zdôraznil, že slovinské oslobodenie môže realizovať len socialistická revolúcia. Vo februári 1940 prešiel spolu s manželkou do ilegality. Od nástupu Josipa Broza Tita do čela juhoslovanských komunistov patril medzi jeho najbližších spolupracovníkov. Už od počiatku druhej svetovej vojny sa angažoval v protifašistickom odboji. Po druhej svetovej vojne patril vedľa Josipa Broza Tita, Milovana Đilasa a Aleksandara Rankovića k hlavným predstaviteľom Juhoslávie. Vo februári 1946 sa stal podpredsedom federálnej vlády a túto funkciu zastával aj po premene vlády vo výkonný výbor až do júna 1963. V období od augusta 1948 do januára 1953 zastával tiež funkciu ministra zahraničných vecí Juhoslávie. Kardelj v formuloval myšlienku samosprávneho socializmu a návratu k čistej podobe marxizmu, ktorá sa premietla aj do činnosti KPJ, ktorá v roku 1952 zmenila svoj názov na Zväz komunistov Juhoslávie. Kardelj juhoslovanský režim považoval za najvyšší formu sociálne spravodlivej spoločnosti a pri mnohých príležitostiach kritizoval sovietsky režim. V období Pražskej jari mal Kardelj veľký vplyv aj na československých komunistov. Tí síce odmietali zaviesť juhoslovanský vzor samosprávy, ale samotný Kardelj sa tešil medzi reformnými československými komunistami veľkej autorite. Kardelj zomrel na rakovinu10. februára 1979. Jeho pohrebu sa nezúčastnila sovietska delegácia, lebo ho považovala za hlavného predstaviteľa protisovietskej politickej skupiny vnútri juhoslovanského vedenia. V rokoch 1979 až 1990 niesla jeho meno Univerzita v Ľubľane, v rokoch 1950-1954 a 1980-1990 niesla chorvátska obec Ploče názov Kardeljevo (zdroj životopisu: https://cs.wikipedia.org/wiki/...)
Ocenění
Autor (zde) zatím nemá žádné hodnocení.
Edvard Kardelj - knihy
| 1966 |
 Úvahy o našej spoločenskej kritike |
Žánry autora
Filozofie Politologie, mezinárodní vztahy Sociologie, společnost
Štítky z knih
Kardelj je 0x v oblíbených.