Posledné posedenia

od:


KoupitKoupit eknihu

Výber z Čulenových "posedení" s osobnosťami našej nedávnej minulosti: Jozef Branecký, Vladimír Clementis, Jozef Cíger-Hronský, Ferdiš Juriga, Gustáv Košík, Ján Kvačala, Augustín Malár, Karol Mederly, Martin Mičura, Ján Pankuch, Karol Sidor, Martin Sokol, Vavro Šrobár a Jozef Tiso. Známe i zabudnuté postavy, s ktorými sa vo svojom pestrom živote stretával: s prof. Jánom Kvačalom v Bratislave v rokoch 1931-1934, so svojím niekdajším spolužiakom z gymnázia v Skalici Vladimírom Clementisom v Prahe v roku 1938 pri vyhlasovaní zákona o autonómii Slovenska, s Vavrom Šrobárom v Trenčianskych Tepliciach krátko pred koncom vojny, s prezidentom Jozefom Tisom a ministrami slovenskej vlády v emigrácii, s Karolom Mederlym v americkom koncentráku, s Karolom Sidorom v jeho kanadskom exile......celý text

https://www.databazeknih.cz/images_books/19_/192723/posledne-posedenia-4ac-192723.jpg 51
Žánr:
Literatura naučná, Biografie a memoáry
Vydáno:, Matica slovenská, Matica slovenská
více informací...
Nahrávám...

Přidat zajímavost

Zajímavosti (1)

To, čo slovenská vláda a Tiso musia teraz v tejto veci robiť - a ako vidíme, Tiso to robí s netajenou nechuťou, to som ja chcel robiť v rokoch 1918-1919. Aj som začal. Pozbavil som ich všetkých licencií. Pozemkovou reformou sme sa chystali vytrhnúť im spod nôh ornú pôdu a lesy. Ale raz si ma dal zavolať Masaryk a hovorí mi: "Pán minister, ale teraz už koniec. Mal som tu nedávno návštevu predstaviteľa svetovej organizácie sionostov. Tento mocný činiteľ mi predostrel memorandum, v ktorom sa hovorilo hlavne o vašich zásahoch proti židom na Slovensku. On uznáva, že v minulosti aj z ich strany sa stalo všeličo, čo sa stať nemalo, ale vraj treba, aby celá vec už bola konečne zlikvidovaná. Nežiadajú náhradu za škody z revolučných dní, nežiadajú súdne pokračovanie proti tým, čo sa dopustili násilia, ale dožadujú sa, aby sa im vrátili odňaté licencie a aby sa v budúcnosti pri udeľovaní nových licencií nerobil rozdiel medzi židmi a nežidmi. Slovom návrat do minulosti." Keď som sa pokúšal pánu prezidentovi oponovať, prerušil ma: - Ja viem, ako to myslíte, ja viem, čo oni v minulosti na Slovensku znamenali, ale my si jednoducho nemôžeme dovoliť luxus ťahať sa s nimi za prsty. My sme novým a príliš malým štátom, my si nemôžeme dovoliť, aby proti nám nahuckali verejnú mienku sveta. A oni to môžu urobiť. - Uznal som, - pokračoval Šrobár, - a podrobil som sa, hoci s veľkou nevôľou. Tiso je teraz nútený, aby vykonal to, čo som ja chcel urobiť. Zle robí, že dáva výnimky, že "hamuje" celú akciu. Posledné posedenie s Vavrom Šrobárom, str. 255-256. (morell)