Utopisti: Vizionári sveta budúcnosti: Dejiny utópií a utopizmu přehled

Utopisti: Vizionári sveta budúcnosti: Dejiny utópií a utopizmu
https://www.databazeknih.cz/img/books/44_/444196/bmid_utopisti-vizionari-sveta-buducnosti-lX1-444196.jpg 5 4 4

Od šesťdesiatych rokov, kedy vyšiel Zamarovského zborník Utopisti a Šimečkove knihy o utópiách, nevznikla na Slovensku kniha, ktorá by systematicky spracovávala tému dejín utópií a utopizmu z pozície systematickej filozofie. Kniha Lukáša Perného analyzuje diela mysliteľov ako Thomas More, Tommaso Campanella, Francis Bacon, Henri de Saint-Simon, Charles Fourier či Robert Owen, ale aj zabudnutých mien ako Étienne-Gabriel Morelly, Gabriel Bonnot de Mably, Gracchus Babeuf, Étienne Cabet, Robert de Lamennais. Kniha rozširuje dejiny utopizmu na slovanský kontext (ruský, český a slovenský utopizmus). Nechýbajú tu osobnosti ako Gercen, Belinskij, Bolzano a Štúr. Kniha je rozdelená do troch častí: prvá skúma utópiu encyklopedicky, druhá časť sú samotné dejiny utópií a utopizmu, a tretia, teoreticko-praktická časť, skúma utópiu ako filozofický argument pre sociálno-politickú prax vo vedeckom a racionálnom uvažovaní o budúcnosti civilizácie. Publikácia má v prvom rade slúžiť ako prehľad dejinami utopických ideí, ktoré sa v rôznych formách a u rôznych autorov opakovali. Toto opakovanie ideí v rôznych historických etapách je empirickým dôkazom o univerzálnosti fenoménu utopizmu...... celý text

Můj komentář

Zatím jste nenapsal(a) svůj komentář ke knize Utopisti: Vizionári sveta budúcnosti: Dejiny utópií a utopizmu. Přihlašte se a napište ho.


Komentáře (2)

monngoll
16.11.2022 5 z 5

Výborná a výnimočná kniha, ako témou, tak spracovaním. Krásna väzba v imitácii kože. Osobne ma teší, že Matica slovenská vydáva knihu s týmto zameraním.
Iba pár poznámok: Prvá tretina knihy je takpovediac prepoznámkovaná. Chápem a oceňujem, že je to poctivo odzdrojované (zvlášť v internetovej dobe pseudoinformácií je to potrebné), ale menej je niekedy viac, pretože to sťažovalo súvislejšie vnímanie textu (čo je asi len môj subjektívny problém, ale predsa). Čo ma prekvapilo je takmer úplná absencia rozdeľovania slov. V takejto publikácii by som čakal kvalitnejšie odvedenú prácu v tomto smere. To však je nič v porovnaní s hodnotou samotného diela. Myšlienky, ktoré rezultujú z celej knihy sa dotýkajú základnej témy každého človeka a každej spoločnosti, a to témy ľudského šťastia, individuálneho, aj spoločenského. A ľudí, ktorí snívali o šťastí, nie pre seba, ale pre všetkých ľudí, bolo v histórii dosť, len o nich vieme prd. To je pre mňa cenné poznanie z tejto knihy, i keď nie jediné. Kniha (nezámerne) vyznieva vo všeobecnosti dosť pesimisticky, keďže výsledok je, že spravodlivé spoločenské podmienky sú stále utópiou.

PetrBalvín
11.10.2020 5 z 5

Vyjímečná kniha


Související novinky (0)

Zatím zde není žádná související novinka.


Citáty z knihy (3)

Na začiatku 16. storočia napísal Thomas More dielo, ktorého názvom definoval fenomén sprevádzajúci ľudstvo odpradávna – túžbu po ideálnom, dokonalom šťastnom stave ľudského bytia v dokonalej krajine. Nazval ho UTÓPIA! Thomas More týmto dielom označil fenomén, ktorý je najrozšírenejším prvkom v duchovnom svete človeka – cestu ľudstva do krajiny hojnosti. Miesto šťastia, po ktorom všetci túžime, ale možno ho nikdy nedosiahneme.


Nemalé množstvo autorov dokazuje, že neviditeľná ruka trhu má za následok rozmach obrovskej nerovnosti, nestability a riziká hospodárskych kríz vedúcich k nezamestnanosti a biede. ... Už Charles Fourier zdôrazňoval, že sloboda obchodu a trhu má jasné dôsledky: potraviny, s ktorými obchodujú, môžu kedykoľvek stiahnuť z obehu, ukryť ich, spáliť (uvádza príklad amsterdamskú Východnú spoločnosť, ktorá spálila sklady škorice, aby dosiahla vzostupu cien). Bieda sa rodí zo samotnej hojnosti tým, že ľud ponecháva v hlade, biede, chorobách, aby prácu naďalej vykonával. Pripomína, že v tej dobe ľudia namiesto chleba jedli gaštany, že bolo evidovaných 232-tisíc chudobných ľudí v Londýne a 86-tisíc v Paríži. Obchod, voľný trh a vykorisťovanie sú podľa Fouriera typickými znakmi úpadkového štádia tzv. Civilizácie.


Utopisti (vizionári budúcnosti) chceli predbehnúť dejiny a nastoliť šťastnejší svet, bez vykorisťovania, nerovnosti, netolerancie... Mali schopnosť „vidieť za roh“, projektovať a predvídať. Chceli a verili, že ľudstvo čaká svet harmónie, rovnosti, blahobytu a mieru, kde všetci pracujú spoločne pre spoločné blaho a kde má každý rovnaké príležitosti na naplnenie materiálnych a duchovných potrieb a realizáciu svojho šťastia. Kde veda a stroje slúžia v prospech človeka. Utopisti verili, že svet možno zmeniť. Objektívne historické okolnosti im realizáciu tohto ideálu neumožňovali, a tak ich vízie zostali v knihách ako zabudnuté proroctvá a vízie lepšieho sveta. Zanechali ich prostredníctvom fantázií o ostrovných štátoch či družstevných komunitách, plánoch na reformovanie spoločnosti, zákonníkoch a sci-fi dielach o svete budúcnosti. Tým priblížili čitateľom predstavy o tom, ako by mohol vyzerať svet, v ktorom sa ľudia rozhodli žiť inak. Zostanú tieto vízie iba v ríše fantázie a literatúry, alebo sa transformujú do reality? To ukáže budúcnosť!


Ocenění knihy (1)

2020 - Cena Alexandra Matušku (Prémia Ceny Alexandra Matušku za esejistiku a literárnu vedu)


Kniha Utopisti: Vizionári sveta budúcnosti: Dejiny utópií a utopizmu v seznamech

v Přečtených4x
v Knihotéce4x
v Chci si koupit4x