Vyhledávání v diskuzi

Jak byste tohle napsali vy?:
Svätená voda - - - - - - - - - - - "Ruku princeznej získava..." "No tak! Toto nie je fér! Nech to už kecne, hovorí ako slimák!" Hovorí Oliern svojim dvom bratom a zároveň sokom, len tak potichu. Aby to nepočul kráľ. Ostatní dvaja mali rovnaký názor. "... ten, kto dokáže..." "Potom ma zobuďte!" "... najväčší a najstatočnejší hrdina..." Starý kráľ rozpráva neuveriteľne potichu a hlavne pomaly. O svojich synov prišiel už dávno v ťažkých bojoch a keď sa nikto z ľudí nevrátil z dobrodružnej výpravy, privolal si elfov na svoj hrad. Postupne sa z neho vyvliekla úloha. Cestovať do ďalekých krajín a priniesť dračie srdce. Ten, kto ho donesie, získa ruku jeho princezničky. Tá, škaredá a blbá, elfov veľmi nemusela a nikto sa o ňu ani nezaujímal, ale dodatok stál za to. Polovica kráľovstva! Kráľ pripravuje tri kone a radí všetkým trom uchádzačom, aby spolu nebojovali od začiatku, pretože na niektoré nebezpečenstvá narazia a ak sa budú hádať, nezdolajú ich. Oliem aj s Mriusiom a Laharom prichádza k rieke. Je obrovská a dravá. Nikto si netrúfa preplávať ju a brod tu tiež nikde nie je. Jediná možnosť je most. Starý, urobený z dosiek a lán už pred mnohými rokmi. Pociťuje roky a nič neschladí lepšie, ako pád v horúcom počasí do potoka. Most má aj svoje pomenovanie, Most strážcov. Od nepamäti je strážený dvojicou kostlivých bojovníkov. Nikto nevie, ako sa tam dostali. Pravdepodobne slúžili niekomu, kto už dávno vonia fialky odspodu a tak sú neustále tu. Možno by pustili niekoho, ale nikto si s nimi nechcel začínať. Tadiaľto vedie cesta troch elfov. "Mám nápad, ako ich premôžeme." "Tak to som zvedavý. Čo máš v pláne?" Pýta sa Mrius Oliema. "Sú dvaja, my sme traja. Stačí, ak sa začne boj dvoch proti dvom a tretí z nás ich môže napadnúť odzadu." "To nie je veľmi fér, čestné je postaviť sa nepriateľov čelom." "Čestné hej, ale nie rýchle. Odzadu pôjdem ja a tak vám dvom ostane česť a sláva. Alebo chcete ísť okolo a hľadať iný most?" "Bojoval si niekedy proti nemŕtvym? Tých len tak mečom neporazíš." "S týmto áno!" Prekvapený elfy sledujú Oliema, ako vyťahuje malú fľaštičku. "Čo to je?" "Ľudská svätená voda." "Ty si ľuďom z ich kostola ukradol svätenú vodu?" "Je jej dosť a tu sa hodí. Myslím hlavou, inak by som bol mŕtvy! A vy dvaja asi tiež. Ukážte mi svoje meče!" Po obrade a rozcvičení sa trojica elfov púšťa na most. Okamžite ich napadá dvojica kostlivcov. Zatiaľ čo Oliemovi nepriatelia a zároveň spojenci bojujú jeden na jedného, on sa obratným manévrom dostáva za prekvapených kostlivcov.Namiesto sľúbených úderov od zadu uteká cez most tak rýchlo, ako len vládze. Poháňaho ho zlovesný plán a nevšíma si výkriky od elfov. Uteká, až sa pod ním trasú nahnité dosky a dotýka sa pevniny na druhej strane. Na prekvapenie všetkých až teraz vyberá svoj meč a tne ním do lán. Niekoľko seknutí a most, ktorý tu bol dlhé veky, padá. Nemŕtvi i elfovia sa strácajú v rieke a on, víťaz, môže pokračovať. Ani nemusí, už potrebuje len nájsť ďalší most. Kráľovstvo elfov bude len jeho, nemusí sa deliť s bratmi. O ľudské stratil záujem. Oliem prechádza krajinu popri brehu a hľadá miesto, kde sa dá voda prebrodiť. Nachádza ho. Skôr, ako si zmočí nohy, si dopraje dúšok z fľaštičky. Voda z kostola, ale nie svätená. Túto mal kňaz ukrytú a dával si z nej trochu pred kázňami, aby boli o niečo veselšie. - Zobrazit vlákno diskuze