Bábkar přehled
Jostein Gaarder
Dojemný aj provokatívny román od autora svetového bestselleru Sofiin svet. Učiteľ lingvistiky Jakop žije veľmi osamelo. Po ľudskom kontakte túži natoľko, že chodí na pohreby cudzích ľudí a na smútočných hostinách sa púšťa do reči s pozostalými. Za pochodu si vymýšľa originálne príbehy, ktoré ho spájajú so zosnulým, a keďže je mimoriadne sčítaný a jazykovo zdatný, získava si nimi pozornosť hostí. Napriek tomu sa mu nedarí nikam zapadnúť, naopak, začína vzbudzovať podozrenie a postupne sa do svojich výmyslov zamotáva čoraz viac. Ešteže ho zakaždým doma čaká jeho inteligentný priateľ Pelle. No ani on nie je skutočná živá bytosť...... celý text
Můj komentář
Zatím jste nenapsal(a) svůj komentář ke knize Bábkar. Přihlašte se a napište ho.
Komentáře (58)
Už v průběhu čtení jsem uvažovala, jak knihu zhodnotím a oscilovala jsem mezi dvěma až pěti hvězdičkami. Jedná se opravdu o dost nezvyklou knihu, se zvláštním námětem. Čekala jsem trochu grotesku obdobně jako ve filmu Nesvatbovi. Ve skutečnosti se však jedná o docela smutný příběh o osamělém podivínovi, který chce být součástí alespoň nějakého společenství a který chce alespoň náznakem prožít rodinný život. Alespoň na chvilku.
Asi je to o potížích v životě s poněkud směšnou úchylkou. Váhala jsem, zda se tomu smát, nebo litovat. No, je to smutné. Osamělost je tíživá.
Související novinky (1)
Knižní novinky (22. týden)
25.05.2020
Citáty z knihy (0)
Zatím zde není žádný citát z knihy.
Kniha Bábkar v seznamech
v Právě čtených | 5x |
v Přečtených | 230x |
ve Čtenářské výzvě | 55x |
v Doporučených | 6x |
v Knihotéce | 124x |
v Chystám se číst | 126x |
v Chci si koupit | 25x |
v dalších seznamech | 1x |
Štítky knihy
norská literatura jazykověda, lingvistika pohřby
Autorovy další knížky
2002 | Sofiin svět |
2004 | Dívka s pomeranči |
2002 | Kouzelný kalendář |
1999 | Jako v zrcadle, jen v hádance |
2017 | Loutkář |
Bábkar je stredoškolský profesor a etymológ, ktorý je naozaj bizarnou postavou. Mám rada Josteina Gaardera, ale priznám sa, táto kniha nebude patriť medzi moje obľúbené. Hlavný hrdina sa najviac a najradšej zhovára s jediným priateľom, ktorého má, ktorý jediný povie všetko bez obalu a hneď, no ale ani preto mi neprirástol ku srdcu. No ako rozpráva svoj príbeh, o detstve, o šikane, o smútku a osamelosti... je mi ho ľúto. Svoje priznanie v listoch adresuje Agnes, dievčine, ktorej rodinu spoznal na jednom z pohreboch pred mnohými rokmi.
Jeho hľadanie pohrebov, na ktorých sa môže zúčastniť v dave ako jeden z mnohých smútiacich, toto sa mu stáva potrebou, nutkaním a zmyslom života. Pátra hlavne po inzerátoch, kde sú hostia pozvaní na spoločné posedenie po pohrebe. Ide mu o spoločenstvo, o rodinu, ktorú nemá, a ktorej na oplátku vytvára plno príbehov o priateľstve so zosnulými. Je to jeho cesta ako nájsť rodinnú spolunáležitosť. Rodinu a priateľstvá, hlboké a dlhoročné si dotvára a vymýšľa si príbehy, ktoré mu nemá kto vyvrátiť. A rovnako, ako je to pri hľadaní pôvodu slova, aj tu ide od známeho k nezmámemu, stavia príbeh na detailoch, maličkostiach a obraz, ktorý o zosnulom predostiera, je plnohodnotný a tak živý. Takisto keď vysvetľuje pôvod a vznik slov, cez mytológiu, kresťanstvo, či lingvistiku, je to zaujímavé, kam až dôjde vo svojich úvahách. Prepojenie nórčiny a indoeurópskych jazykov, hľadanie príbuznosti tam, kde na prvý pohľad možno ani nie je, aj toto je paralela s jeho životom.
Ale práve tieto filozofické a lingvistické zamyslenia o ľudskosti a chápaní robia román tak zaujímavým. Osamelosť a ľudskosť. Otázka, či je dôležité hovoriť pravdu (vždy za každých okolností) a ako sa stať vnímavým voči odlišným. A že niekedy stačí jedna okolnosť a už bude naveky vnímaný jednostranne.