Vražda Rogera Ackroyda

recenze

Vražda Rogera Ackroyda (2018) / syberiana
Vražda Rogera Ackroyda

Nedávno u nás vyšla Vražda Rogera Ackroyda Agathy Christie, ktorá sa svojej obľube teší už od roku 1926. Zaujímavosťou je, že touto knihou Agatha Christie porušila Knoxovo desatoro detektívky, no napriek tomu dosiahla enormný úspech. Agatha Christie vo svojom životopise (Agatha Christie: Vlastní životopis, Knižní klub, 2013) popiera, že ide o podfuk. Hovorí, že knihu si treba prečítať ešte raz a pozorne. A potom sa všetko vyjasní... Inšpiráciou pre zápletku sa stal jej švagor James, ktorý sa rozčuľoval, vraj vo vtedajších detektívkach sa stal vrahom kdekto, aj samotný detektív. Vyslovil vetu, že zaujímavé by bolo, keby bol vrahom akýsi Watson (spoločník Sherlocka Holmesa). A Agathu Christie to priviedlo k geniálnemu nápadu, vďaka ktorému sa táto jej kniha stala v tých časoch najúspešnejšou.

Nečudo. Pretože v tomto románe je od začiatku všetko úplne inak. A podozriví sú všetci, úplne všetci. Prípad stojí a padá na detailoch, ktoré neuniknú jedine slávnemu detektívovi na dôchodku – Herculovi Poirotovi. Ten sa rozhodol tráviť voľný čas záhradníčením.

Pracujeme, aby sme dosiahli istý cieľ, a keď ho dosiahneme, zistíme, že nám tá každodenná drina chýba.

Tu sa A. Christie inšpirovala v Dickensovom románe Mikuláš Nickleby, ktorý sa dvoril dáme sojho srdca tak, že jej hádzal cez stenu tekvice. Hercule Poirot, alebo Porrot, ako ho tu oslovujú, robí čosi podobné a tak sa zoznámi so svojím susedom, lokálnym doktorom Sheppardom a jeho všetečnou sestrou Caroline, ktorá vidí aj to, čo iní nie.

Inštinkt mi... vravel, že ma čaká náročné obdobie.

A práve doktorovi Sheppardovi, ktorý je rozprávačom príbehu, tesne pred spaním ktosi zavolá, aby bežal k zbohatlíkovi Rogerovi Ackroydovi, vlastníkovi továrne na výrobu kolies železničných vagónov, lebo ho našli mŕtveho v jeho pracovni... a z chrbta mu trčí tuniská dýka.

Do podozrenia sa dostáva Ackroydov nevlastný synovec. Ale prečo by ho vraždil, keď sa k spokojnosti strýka zasnúbil s jeho neterou? A čo Ackroydov záhadný vzťah s pani Ferrarsovou, ktorá zomrela a pred smrťou mu poslala list... List, ktorý po vražde Ackroyda zmizol?

Otáznikov je viac, než je milé. Pretože každý má svoje tajomstvo, svoj dôvod, prečo niečo zamlčať.

Len mi nešlo do hlavy, ako môže farba nejakých čižiem súvisieť s prípadom.

A tak Herculovi Poirotovi nezostáva nič iné, než sa pustiť do riešenia.

Je tu záhadný čas smrti. Izba zamknutá zvnútra, okno pootvorené, pričom sám doktor Sheppard ho predsa zatváral, než od ešte živého Ackroyda odišiel. Sú tu závesy, kreslo, prsteň v jazierku. Množstvo detailov, ktoré len skúsené oko a bystrý um dokážu poskladať a odhaliť tajomstvá všetkých...

Keď toto dopíšem, vložím celý rukopis do obálky s Poirotovým menom.
A potom – čo to bude? Veronál? Bol by to spravodlivý trest....

Komentáře (0)

Přidat komentář