Vrahova žena vám povie príbeh

recenze

„Simone, ty jsi zničil tolik životů, mezi nimi i můj, že ti nedokážu odpustit. A nevím, jestli se mi to někdy podaří. Chtěla bych, ale dneska ještě nemůžu. Nevím, jestli se mi někdy podaří zapomenout, že jsem obětovala svůj život monstru.“

Niektoré knihy si ma proste nájdu. Doputujú ku mne v mäkkej bublinkovej obálke ako moja absolútne prvá knižná výhra v živote. A nadôvažok kniha, ktorá mi veľmi sadla. Proste osudové stretnutie…

Ešte v ten deň ako som ju čerstvú a voňavú vytiahla z obálky som ju aj dočítala. Proste som nedokázala prestať. Už tá tajomná obálka ma chytila. Pohľad do cudzieho vysvieteného okna v nejakom anonymnom francúzskom mestečku. Intímna výpoveď – román pre stalkerov ako vyšitý.

Obal ukrýva snehobielu knihu s nádherným klasickým fontom. Akoby tá biela mala ambíciu ukryť tú špinu, o ktorej Jacques Expert píše.

Prečo je príbeh tak fascinujúci a prudko čítavý? Pripadá mi, akoby bol písaný formou denníkových zápiskov, ale nie je tomu tak. Text veľmi sviežim tempom rozpráva (nie opisuje!) celý príbeh zoznámenia ústrednej dvojice, ktorým sa prelínajú rôzne flashe z ich spoločného života. Autor preskakuje zo spomínania k aktuálnemu súdnemu procesu s odsúdeným manželom.

Miestami sa môžete cítiť zhnusení štýlom autora. Rozhodne hlavnú ženskú postavu nešetrí. A vy skutočne, ale skutočne nerozumiete, prečo ho ona, dopekla, tak bezhlavo miluje… Bude to jasná masochistka alebo je len tak neskutočne blbá? Jacques Expert si neberie žiadne servítky – po pár stránkach budete pána Vraha nenávidieť do špiku kostí...

Tá surovosť, vulgárnosť a nedôstojné vykreslenie vzťahu sadistického muža a ženy, ktorá obetuje všetko je šokujúca a krutá. Ale až příliš reálna.

Autor excelentne ovláda jazyk a pevne, disciplinovane vás vedie celým príbehom. Páčilo sa mi, že vás manželka oslovuje aj priamo v texte, komentuje, komunikuje s čitateľom.

Nezvyčajný, surový a vynikajúco napísaný román. Zďaleka to nie je klasická detektívka, ale napriek tomu vás udržiava v príjemnom napätí.

Hlavnú postavu manželky autor opisuje ako silne submisívnu ženu s rasistickými sklonmi a fanatickou mániou všetko počítať - od merania času do posledných sekúnd až po počítanie peňazí do posledného eura. Riadi sa starými pravidlami - prijíma rolu ženy v domácnosti so všetkou poslušnosťou a poctivosťou. Je šťastná, aspoň sa tak chce cítiť.

Naopak manžel – vrah, ktorý je tu vykreslený ako okuzľujúci sukničkár, zabávač a proste pán „Božský“ sa vám paradoxne takto javiť absolútne nebude. Budete ho chcieť prinajmenšom prizabiť.

Napriek tomu, že v románe vystupuje minimum postáv dej nestráca nič na svojej gradácii. A pritom táto kniha nepojednáva o žiadnych zvláštnych veciach, autor sa nepokúša o žiadne tajnosti, nie je v ňom žiadna rafinovanosť, ani premyslenosť. Len priamočiary príbeh. A predsa je v knihe niečo, čo vás núti čítať neustále ďalej.

Rozuzlenie a záver románu je viac než ironický. Neviem či som ho pochopila správne, ale po dočítaní som musela na poslednú stránku ceruzkou urobiť smajlíka. Autor ho ukončil skutočne filmovo.

Určite túto knižku nedoporučujem žiadnym zarytým romantičkám - mohli by ste utrpieť ľahší šok a konvertovat k radikálnímu feminizmu :-)

Komentáře (0)