Vojnová situácia ukrajinských židov očami dievčaťa

recenze

Súčasné trendy vo veľkom prajú návratom k hrôzam druhej svetovej vojny. Na jednej strane to kvitujem, pretože na zverstvá, čo ju sprevádzali, sa nesmie zabudnúť. No zároveň je trh pomaly presýtený a v množstve titulov sa ľahko môžu stratiť kvalitatívne lepšie kúsky. Román Moje skutočné meno je Hanna snáď podobný osud nestihne, pretože sa oproti iným knihám odlišuje hneď v niekoľkých rovinách. Ide o pomerne útly, komorný príbeh, založený na spomienkach ženy vyrastajúcej v ukrajinskej oblasti záujmu viacerých krajín - Poľska, Nemecka i Ruska. V texte prevažuje rozprávačka nad dialógmi, ale nižšia dynamika je vyvážená opisom dramatických situácií, ktoré postihli jednu obyčajnú rodinu.

Tara Lynn Masihová získala za svoju tvorbu viacero významných ocenení, a oprávnene. Spočiatku vám síce môže trvať, kým si zvyknete jej štýl, ktorý hodnotím ako odvážny krok. Vzhľadom na to, že cieľovou skupinou sú tínedžeri, respektíve mladí dospelí, očakával by som o niečo epickejší obsah. Zhruba v štvrtine knihy však udalosti naberú väčší spád. Páči sa mi zvolené prostredie, pretože Ukrajina nie je častým dejiskom v podobne ladených príbehoch. Voľba bežnej rodiny, ktorá je ovplyvnená ideológiou a krutou posadnutosťou mocných, je tiež opodstatnená. Do postáv sa dá ľahšie vžiť a aj pochopiť ich snaha pomôcť každému, kto potrebuje nakrátko čo i len strechu nad hlavou. Hlavná postava Hanna oslávi v roku 1942 štrnáste narodeniny a mnohým veciam nerozumie. Prečo by mala jej rodina dostať menší prídel chleba (ak vôbec nejaký) len preto, že sú židia? A ako je možné, že krajinou z obáv o život putujú chlapci vo veku jej mladšieho brata? Bezpečie jej malého sveta je narušené a aj keď musí predčasne dospieť, výchova a rodičovské vzory ju predurčia zachovať si mravnú čistotu.

Pri čítaní natrafíte na miesta, ktoré vás prinútia hlbšie sa zamyslieť. Pre mňa bola jedným z nich pasáž, kde Hanna pomáha susedke s maľovaním vajíčok na Veľkú noc. Popri tom jej stará pani vysvetľuje význam nielen jednotlivých farieb, ale aj obrazov a zmysel celého procesu v spojení s ťažkou situáciou. Je neuveriteľné, aký význam môže nadobudnúť prakticky aj banalita, ktorú si v čase mieru vôbec neuvedomujeme. Je vidieť, že Tara Lynn Masihová si dala prácu s materiálom, pretože množstvo reálií a dobových súvislostí je rovnako dôležité ako samotný dej. Preto sa nazdávam, že román Moje skutočné meno je Hanna si zaslúži pozornosť nielen zo strany mladých čitateľov. Aj preto, že Hanna rozpráva dospeláckym jazykom, čo je spôsobené retrospektívou a s ňou spojeným vekom hrdinky. V týchto dňoch žijeme 75. výročím SNP, a tak je o dôvod viac pripomenúť si, čoho sú ľudia schopní, ak sa v určitých podmienkach dovolí vyjsť zlu na svetlo.

Komentáře (0)