Študenti, majte sa na pozore pred okultnými aktivitami!

recenze

Deviaty spolok (2021) / marcoz
Študenti, majte sa na pozore pred okultnými aktivitami!
Štúdium na vysokej škole v USA je väčšine z nás známe predovšetkým z filmových, seriálových a knižných diel, pričom hlavnými prvkami sú aktívny internátny život, lojalita k miestnej komunite a členstvo v rôznych bratstvách a sesterstvách s názvami tvorenými gréckou abecedou. Práve do tohto prostredia zasadila Leigh Bardugo svoju novú sériu. Preto je istým spôsobom bližšia skôr americkému čitateľovi, poznajúcemu tamojší systém, než širšiemu spektru, ako to bolo v prípade Grishaverse. To však neznamená, že by nedokázala zaujať cieľovú skupinu aj v iných častiach sveta, naopak. Opäť totiž poodhaľuje závoj bežnej reality a pozýva nás stať sa súčasťou magického sveta plného dychberúcich kúzel, ale i smrteľného nebezpečenstva. Moc má predsa na charakter rovnako zničujúci vplyv ako peniaze, a v prípade Deviateho spolku dokonca ešte väčšmi.

"Siví sa vždy zjavovali takí, akí boli v momente svojej smrti. Ale na pohľade na nich dvoch, ako stoja bok po boku, jedna nahá, druhý oblečený, bolo niečo obscénne. Siví napínali každý sval, oči mali vyvalené, pery otvorené. Čierne diery v ich ústach pripomínali jaskyne a ten pochmúrny nárek sa dvíhal z nich - vôbec to nebol ston, ale niečo monotónne a neľudské. Alex si spomenula na osie hniezdo, ktoré v jedno leto našla v garáži pod matkiným bytom, na bezmyšlienkovité bzučanie hmyzu v temnote (...) Siví sa centimeter po centimetri nakláňali vpred, chveli sa, odťahovali pery, až mali ústa zrazu priveľké, akoby si vykĺbili čeľuste." (str. 27)

Alex Sternová nikdy nepatrila medzi premiantov ani sa nepohybovala vo vhodnej spoločnosti a za iných okolností by zrejme skončila buď za mrežami, alebo na cintoríne. Lenže vyznačuje sa čímsi mimoriadnym - schopnosťou vidieť duchov. A to jej zabezpečí pozvanie do spolku Léthé, ktorý funguje ako dozorný orgán Starobylej osmičky - ôsmich spolkov Yaleovej univerzity. Nejde totiž o obyčajné elitné zoskupenia, ako ich vníma široká verejnosť, v skutočnosti sa venujú okultným praktikám s rôznou úrovňou vplyvu a ohrozenia. A aby neprekročili pomyselnú hranicu, neporušili dohodnuté pravidlá alebo nespôsobili nenapraviteľné škody, je pri ich činnosti vždy prítomný aj niekto z Deviateho spolku - Léthé. Alex (mimochodom, nejde o skratku mena Alexandra, ale netradičného Galaxy) sa zaúča v prítomnosti snobského, ale zato ústretového Darlingtona, a postupne odhaľuje minulosť aj súčasné pomery spolkov. A ako sa zdá, niekto má skryté úmysly a aktivita Sivých (teda duchov uviaznutých na tomto svete) evokuje čosi nekalé. Alex im musí navyše čeliť sama, keďže Darlington plní tajnú misiu v Španielsku, a okrem toho aj vystupovať pred svojimi spolubývajúcimi a vyučujúcimi ako bežné dievča. Dejovo to Leigh Bardugo opäť vychytala. Znovu sa jej podarilo vytvoriť originálne prostredie, hoci tentoraz zasadené do nášho sveta. Alex je komplikovaná postava, spočiatku trvá, kým si k nej nájdete cestu, pretože autorka zvolila o niečo zložitejšiu stavbu príbehu. V kapitolách sa striedajú dve časové línie - jedna sleduje aktuálne dianie a druhá objasňuje nedávne udalosti, ako napríklad Alexino zaúčanie a nadväzovanie vzťahov v Léthé. Žiaľ, neraz Leigh odbieha do minulosti aj v súčasnej línii, a tak dej na prvých desiatkach strán odsýpa o niečo pomalšie. Kto však pozná jej rozprávačský štýl, nebude prekvapený a nazdávam sa, že ani sklamaný. Deviaty spolok by som však zrejme neodporučil niekomu, kto sa s jej tvorbou ešte len zoznamuje. Oproti predošlým knihám je totiž dospelejšia, ide viac do hĺbky, a to si vyžaduje aj veľa vysvetľovania a úvah. Autorsky vidieť posun oproti epickejším grišiam, či už v spôsobe rozprávania, alebo v temnejšej atmosfére. Tým, že sa príbeh odohráva v našej realite, získava uveriteľnejšie kontúry a aj postavy okrem magických ťažkostí riešia i triviálnejšie problémy, ako sú štúdium, rodinné pomery a pochybnosti o svojich schopnostiach v silnej konkurencii.

"Betcha stále držal Helliine členky, keď naňho Alex zaútočila - taká bola rýchla. Najprv ho udrela zozadu do kolien a on vykríkol, keď padal, a potom sa pálkou zahnala po jeho krku a ramenách ako s mlatom. Ariel vstal a najprv si myslela, že siahne po zbrani, ale on s hrôzou v očiach ustupoval, a keď míňala sklenené posuvné dvere, pochopila prečo. Žiarila. Rozbehla sa za ním k dverám - nie, nerozbehla. Vyletela naňho, akoby sa nohami takmer nedotýkala zeme. Helliin hnev bol ako droga, po ktorej jej vzplanula krv. Skopla Ariela na zem a udierala ho znova a znova, až kým nerozmlátila pálku o jeho chrbticu. Potom vzala dva zubaté úlomky do rúk a šla pohľadať zvyšných upírov, klan chalanov, ktorí ožratí a uslintaní spali v posteliach." (str. 313)

Deviaty spolok nepochybne zožne rovnaký, ak nie ešte väčší úspech ako jeho knižný súrodenci. Autorka zažíva v súčasnosti veľký ohlas, spôsobený seriálovou adaptáciou jej série Tieň kostí, a predpokladám, že Alexine dobrodružstvá upútajú filmárov rovnakou mierou. Novinku Leigh Bardugo teda hodnotím celkovo kladne, aj keď mi vždy trvá, kým sa naladím na jej štýl a postavy. Keby som sa však nechal odradiť, pripravil by som sa o pútavý čitateľský zážitok. Preto určite siahnem aj po ďalších pokračovaniach. Keďže budem vedieť, do čoho idem, ľahšie sa vžijem do sveta náročného štúdia, mágie, krvi, duchov a mocných protivníkov.

Komentáře (0)

kniha Deviaty spolok recenze