Prechádzka v spoločnosti knižných hrdinov

recenze

Starec a more príbehov (2021) / marcoz
Prechádzka v spoločnosti knižných hrdinov
Po Zemi chodí asi veľmi málo knihomoľov, ktorí by nemali radi romány o tom najlepšom, najobľúbenejšom a najvýznamnejšom, čo tvorí ich svet - o literatúre ako takej. Napísať kvalitný príbeh, ktorý by nevyznel ako priživovanie sa na slávnych textoch a priniesol by pridanú hodnotu v podobe ešte vydarenejšieho diela, je nesmierne náročné. Nemecký spisovateľ Carsten Sebastian Henn patrí medzi všestranných umelcov a svoje poznatky sa rozhodol zužitkovať v knihe so snahou spojiť generácie láskou k písanému slovu. Svetoznáme postavy a mená z obálok prýštia z každej strany, no našťastie nemusíte byť učiteľ slovenského jazyka, aby ste rozpoznali všemožné odkazy. Zároveň je však nutné dodať, že túto knihu si užije asi naozaj iba prvotriedny priaznivec literatúry.

"Nájomné sa už niekoľko desaťročí nezvýšilo, asi naň pozabudli. Býval tu so svojou papierovou rodinou vo vitrínach s mliečnym sklom, takto ju chránil pred svetlom a prachom. Knihy od neho vyžadovali, aby ich čítal stále dokola. Tak ako perly túžia, aby ich ženy nosili, ba možno väčšmi - ako zvieratá, ktoré čakajú na pohladenie, lebo potrebujú cítiť, že ich má niekto rád. Carlovi sa zdalo, akoby slová v nich pozostávali z jeho vlastných buniek, i keď vedel, že to je skôr naopak, že za tých mnoho rokov sa slová v nich stali jeho neoddeliteľnou súčasťou, pretože ich takpovediac včítal do seba." (str. 32)

Ústredným hrdinom - ale nie jediným - je starý kníhkupec Carl, ktorý strávil celý život v spoločnosti svojich verných papierových priateľov. Prihovára sa im doma, sprevádzali ho v práci a venuje sa im aj po odchode do dôchodku. Čas je neúprosný a ani jeho niekdajší šéf už nesedí na svojej stoličke, ale prenechal ju svojej dcére. Tá si uvedomuje, že doba ide vpred, a snaží sa rodinný obchod pomaly, ale isto zbaviť starých návykov. Ujo Carl však patrí takpovediac k inventáru kníhkupectva Pri mestskej bráne a nemá srdce zbaviť sa ho ako nepotrebného nábytku. Carl tak každý deň prichádza do svojho známeho pôsobiska, pobalí si do batôžka knihy a vydáva sa na cestu po okolí, aby ich rozniesol čítaniachtivým obyvateľom. Má rád svoju rutinu - vychodené chodníčky, známe tváre, ktorým prisudzuje identity knižných hrdinov, i mačku s (ne)príznačným menom Pes, čo sa mu zavše obšmieta okolo nôh. Zlom nastane, keď sa mu do roznášania kníh nanominuje dievča s nekonečnou zásobou otázok a s ohromným nadaním vytrhnúť ho z konceptu. Deväťročná Saša má nielen bujnú fantáziu, ale i tendenciu nebrať nie ako odpoveď. Preto si nič nerobí z Carlovho odmietania a stane sa jeho vernou spoločníčkou na potulkách, ktoré sa razom menia na pestré rozhovory, vzájomné spoznávanie a odovzdávanie si medzigeneračných skúseností. V tomto smere je knižka Starec a more príbehov naozaj vydarená, no osobne mi v príbehu prešpikovanom odkazmi na literárne klenoty predsa len čosi chýbalo, akoby nemal potrebnú iskru. Boli tu síce náznaky humoru, plynúceho najmä z vekového rozdielu protagonistov, ale občas mi pripadali silené. Rovnako to bolo aj v prípade jednotlivých adresátov kníh, ktorí mali byť zaujímaví pre svoju bizarnosť, ale pôsobili na mňa nechcene parodicky. A samotný Carl? Ak bolo autorovou snahou spraviť z neho nový kult, akým je napr. storočný starček, muž menom Ove či ďalší, žiaľ, nepodarilo sa. Carl totiž vyznieva smutne, až tragicky, namiesto pochopenia vo vás vyvolá skôr ľútosť a dojem z knihy je v závere preto dosť rozpačitý...

"Keď si bral kabát z vešiaka, zrak mu padol na kôpku kníh ležiacich na skrinke v predsieni, ktoré musí vrátiť do knižnice. Všetko samé detské knihy, v ktorých hľadal Sašu. Tak veľmi túžila po nejakom mene, no on ho stále nemohol nájsť. Žiadne dievča z knihy sa na ňu nepodobalo. Možno je v jej prípade na meno už neskoro, lebo Sašu príliš dobre pozná. Prezývka podľa literárnej postavy jej totiž ako korzet, ak sa osobnosť človeka vyvíja, tak ako má, v istej chvíli z neho jeho nositeľ vyrastie. Ako motýľ, ani toho nemožno napchať do zámotku." (str. 138)

Nechcem však, aby moje riadky vyzneli priveľmi kriticky. Carsten Henn využíva samé skvelé nápady, motívy zo sveta klasických diel sú samy osebe pútavé a originálne, len mi nesadol štýl a atmosféra knihy, čo sa v rukách iného čitateľa môže diametrálne zmeniť. Veď kníh ako Starec a more príbehov nie je na pultoch veľa a každý podobný pokus vítam. Výhodou románu je napriek spomenutým pokrivkávaniam nesporný fakt, že vás inšpiruje siahnuť aj po starších kúskoch, oživí náklonnosť k titulom, ktoré mnohí poznajú len zo stránok učebníc, a rozšíri vaše poznatky. A okrem toho, zbližovanie starca a dievčatka je ako stvorené na utuženie vzťahov v nadchádzajúcom sviatočnom období :-)

Komentáře (0)

kniha Starec a more príbehov recenze