Dilemy jednej rodiny

recenze

Dilemy obyčajných žien (2018) / syberiana
Dilemy jednej rodiny
„Naše tajomstvá nás robia osamelými väčšmi než čokoľvek iné.“

A tajomstvá či skryté bolesti má každý z nás. Výnimkou nie sú ani tri ženy, hlavné hrdinky tohto príbehu. Tri ženy – každá iná, každá svojská, každá vychovaná v inom režime, každá za iných okolností, a pritom sú si podobné.

Pretože ich spája krvné puto.

Chladná, citovo neprístupná stará matka Ilona. Vždy všetko zvládajúca a nereptajúca matka Etela. A dcéra Paulína, ktorá sa musí popasovať nielen s nevyjavenými dilemami svojej rodiny, ale i vlastnou ťažobou.

Silný príbeh o obyčajných ženách zachytáva obdobie niekoľkých rokov, počas ktorých sledujeme, ako sa rodinné vzťahy vyvíjajú a zamotávajú. Tragicky, vtipne, eroticky, filozoficky. To všetko táto útla knižka obsiahla, a čitateľ pritom nemá pocit, že je čosi unáhlené či silené.

Najmladšia Paulína sa osamostatnila a žije v Bratislave. Z pohľadu svojej matky i starej matky bola už starou dievkou – je tridsiatnička, nemá partnera, nieto dieťa. Keď vďaka internetovej zoznamke spozná Olivera, s ktorým to vyzerá nádejne, ešte stále nezazvonil zvonec a rozprávky nebol koniec.

Matka Etela má pocit, že Oliver jej Paulínu kradne a odtrháva ju od rodiny. Keď ich prídu navštíviť, nedovolí im ani len spať v jednej miestnosti.

Následne sústredila energiu radšej už len na to, ako zaskočenému Oliverovi vysvetliť, že na rozťahovacom gauči v jej zachovanej detskej izbe mali zakázané spať osoby opačného pohlavia. Alebo radšej – že gauč bol pokazený, preležaný, nepohodlný, nedal sa rozložiť a najlepšie sa aj tak spalo na dvadsaťročnej presedenej pohovke v obývačke.

Etela sa cíti nedocenená. Je typ obete – všetko si za ostatných odmaká a napokon to aj tak urobí najlepšie. Nikto ju nedoceňuje. Jej matka Ilona k nej nikdy neprejavila väčšie city. Po tragickej smrti otca, pri ktorej Ilona nevyronila ani slzu, ju iba rýchlo vydala za Jána, ktorý pokorne a skromne prijíma život taký, aký k nemu prichádzal. Etele to však nestačí...

Jediný raz v živote sa Etela cítila živá. A to na strednej škole, keď sa šialene zamilovala do Viktora, ktorý ju však bez slova opustil a emigroval do Ameriky. Lenže aj ten sa naraz pri príležitosti stretávky zo strednej vracia na Slovensko a Etela sa ocitáva na okraji zrázu...

Stará matka Ilona, vždy prísna a odmeraná, v sebe nesie najväčšie tajomstvo, tajomstvo, ktoré by všetkých pochovalo...

Smrť, choroba, svadba, nádej v lásku po päťdesiatich rokoch márneho dúfania, zúfalstvo, pokušenie, nevera.

A ony tri aj ich okolie sa s tým budú musieť popasovať.

„Možná je to přízemní... ale člověk byl nějak stvořený a nic s tím neudělá. Nenamýšlejme si, že jsme vyšší bytosti. Museli jsme se vyvinout z těch nižších a genetická výbava nás nepustí... No a ženám se pro přežití více vyplatily geny věrnosti ke svému silnému partnerovi a ochránci, který se patřičně staral o ženu i potomstvo. Po zplození dětí nebyl důvod hledat si někoho dalšího – jen tak pro zábavu, vždyť se jednalo o přežití společných potomků! No a s muži je to přesně naopak – čím více genů bylo rozeseto, tím více jich přežilo.“

Spletitý a duchaplný príbeh o hodnotách a zásadách, ktorý po dočítaní doznieva v mysli, donúti zamyslieť sa. A presne to aj bolo cieľom Zuzany Janovskej, ktorá sama žije 600 km od domova a uvažuje nad vplyvom rodiny a prostredia, v ktorom sme vyrástli, na osobné šťastie.

Janovská už napísala knihu Zostaň so mnou v Írsku, tiež príbeh zo života, o rodine, o rodine, ktorú si hľadáme, o svojom mieste na svete, o dilemách. Ale tieto Dilemy sú generačné. Nepustíte ich z rúk, kým nedočítate.

Komentáře (0)

kniha Dilemy obyčajných žien recenze