Dcéra bosorky

recenze

Bosorkina dcéra (2018) / banduembata
Dcéra bosorky
Príbeh o dcére ženy, ktorú jej muž, španielsky inkvizítor de Vascado, obvinil z bosoráctva a dal upáliť na hranici. Nedala mu deti a obcovala s diablom. A spolčila sa s inovercom, s emurom Sarummom al-Kaderom, ktorý žil v paláci neďaleko Granady, a splodila mu syna a dcéru. Malej Sorayi sa vďaka svojej pestúnke podarilo ujsť a skrývať sa v kláštore. Čo sa stalo s jej bratom a otcom, netušia, no o osude jej matky Isabelle vedeli...

Ako bosorkinej dcére Sorayi neustále hrozilo smrteľné nebezpečenstvo. Keď vyrástla, jej pestúnka odišla vyhľadať pomoc na francúzsky dvor. Sľúbila jej, že po ňu pošle nejakého pekného mládenca. Ako dôkaz, že je tým, za koho sa bude vydávať, jej ten muž má ukázať svoju polovicu prsteňa, ktorý kedysi jej otec Sarumm al-Kader daroval Isabelle.

Otec jej hovorieval: Soraya, jedného dňa dáš polovicu prsteňa svojmu vyvolenému. Ten, kto ho bude nosiť, bude ťa ľúbiť tak mocne, ako ja milujem tvoju matku.

O osem rokov neskôr sa v kláštore objaví pocestný s ťažkým úpalom, ktorý bojoval o život. Napriek tomu, že v kláštore Sorayu všetci poznali ako Máriu, on len neustále drmolil meno: Soraya al-Kader. A mal jej prsteň.

Na posteli ležal mohutný muž. Vlasy, ktoré mu vo vlnách splývali až po plecia, mali farbu zlata, ani čo by sa mu v nich okúpalo slnce. Mohutné plecia sa ledva zmestili na úzku kláštornú pričňu. Určite to bol rytier, cvičený bojovať, pretože aj keď mal obviazané rameno a hruď, miestami bolo vidieť trénované svaly.
Soraya očervenela ako pivonka.


Bol to markíz de Brémy, ktorého stará matka bola krstnou mamou Isabelle. Iba nedávno sa dozvedela, že Isabelle mala dve deti, a keď sa dozvedeli, že Soraya žije, v ich hlave sa zrodil intrigánsky plán: Ak Sorayu odvedú na ich hrad vo Francúzsku, ocitne sa mimo vplyvu de Vascada a oni budú môcť vyjednávať s jej otcom Sarummom al-Kaderom o spojenectve s francúzskym kráľom.

Politické intrigy zasahovali do každej oblasti ľudského života. Aj do lásky, pretože markíz de Brémy, hoci takmer na prahu smrti, nevedel zo Soraye spustiť zrak.

Bola spola Maurka, prezrádzala to jej tmavšia pleť a havranie vlasy, a tie oči… Pre tie oči a ústa by urobil čokoľvek... Kde sa v nej berie toľká zmyselnosť, keď je očividne taká nevinná. Nevinnosť a hriech. Oheň a voda. Démon temnôt a nebeský anjel… Potomkyňa maurských veľmožov a francúzskych grófov… Zrodená z veľkej lásky… Soraya.

Len čo sa markíz de Brémy uzdraví, koná, čo mu nakázali. Ale aj niečo navyše – požiada uväzneného Sarumma al-Kadera o Sorayinu ruku a ukáže mu polovičku jej prsteňa.

A tak sa Sorayin osud spečatil s osudom markíza de Brémy. Medzi nimi vzbĺkne spaľujúca vášeň a Sarumm al-Kader je oslobodený.

Ibaže Soraya skrátka je dcérou ženy, ktorú upálili ako bosorku.
Skutočne bola Isabelle taká nevinná? Ako to, že si Soraya všetkých podmaňuje, všetci jej ako uhranutí kľačia pri nohách, akoby ich spútala nejakým kúzlom? Ako to, že dokázala zastaviť búrku? Naraz zhynie markízov kôň, s ktorým sa len chvíľu predtým tíško zhovárala, miznú sliepky, dochnú kravy, narodilo sa mŕtve dieťa. Aj markízovi de Brémy sa prestáva vidieť, že sa svojej ženy nevie nasýtiť, že je ako fatamorgána, že ho opantala a mala ho v hrsti ako dovtedy žiadna iná.

Uvedomí si, že Soraya je skutočne bosorkina dcéra...

A ani inkvizítor de Vascado sa nikdy nevzdal ani sa nikdy nevzdá.

Bosorkina dcéra je druhý román Jany Pronskej, ktorý v týchto dňoch vyšiel v reedícii s o niečo trefnejšou obálkou.

Komentáře (0)

kniha Bosorkina dcéra recenze