Smrť ide po arcibiskupa přehled
Willa Cather
https://www.databazeknih.cz/img/books/30_/303203/bmid_smrt-ide-po-arcibiskupa-7mI-303203.jpg
4
10
10
Willa Cather je prvou spisovateľskou postavou medzi americkými ženskými autorkami. Románom Smrť ide po arcibiskupa nadobudla svetové meno a spolu dosiahla vrcholu svojej tvorby. Je to román misijný. Odohráva sa v Novom Mexiku, v tropickom a divom to kraji, kde proti sebe stoja dva svety.
Literatura světová Historické romány
Vydáno: 1945 , Bohumil BuocikOriginální název:
Death comes for the Archbishop , 1927
více info...
Můj komentář
Zatím jste nenapsal(a) svůj komentář ke knize Smrť ide po arcibiskupa. Přihlašte se a napište ho.
Komentáře (5)
Čistě napsaný román,který přeložil s neokázalou bravurou Bedřich Fučík.Krásné čtení.
Popisy krajiny jsou i pro mě na téhle knize to jednoznačně nejkrásnější.
Nejdřív se mi zdálo, že vnitřním věcem se vyprávění vyhýbá, což bych považovala za vážné ochuzení až znehodnocení potenciálu knihy. Ale postupně se autorka i vnitřního života postav dotýkala, často s určitým ostychem a nedořečeně, přesto věrohodně.
Související novinky (0)
Zatím zde není žádná související novinka.
Citáty z knihy (0)
Zatím zde není žádný citát z knihy.
Kniha Smrť ide po arcibiskupa v seznamech
| v Přečtených | 11x |
| ve Čtenářské výzvě | 1x |
| v Knihotéce | 13x |
| v Chystám se číst | 15x |
| v Chci si koupit | 2x |
| v dalších seznamech | 1x |
Autorovy další knížky
| 1975 |  Moje Antonie |
| 1985 |  Lucy Gayheartová |
| 1972 | Smrt si jde pro arcibiskupa |
| 1933 | Farmář Rosický |
| 1972 |  Profesorov dom |
Americký román plný protikladov: na jednu stranu ma kniha veľmi zaujala svojimi kvalitami, na stranu druhú sa jedná o knihu, ktorú si už pravdepodobne neprečítam, pretože napriek všetkým kvalitám bola nehorázne nudná. Ale pekná. Ale nudná. Ďalším protikladom je schvaľovanie kristianizácie pôvodných obyvateľov Ameriky a súčasne na svoju dobu pomerne progresívne myslenie, čo sa týka chápania vzájomných vzťahov kultúr, nemožnosti preniesť „európske“ náboženstvo vychádzajúce z „východnej“ skúsenosti na západ so skúsenosťou pôvodných obyvateľov. Autorka za nich v knihe bojuje, obhajuje ich, pokúša sa im pochopiť a vykresľuje tak dvojicu kňazov, ktorí majú k svojim veriacim veľmi láskavý a najmä chápavý vzťah. Túto rovinu považujem za veľmi dôležitú a zaujímavú.
Ďalšími kvalitami sú okrem nádherných a poetických opisov, ktoré patria prírode – narozdiel od prozaického rozprávania o ľuďoch, práve portréty dvoch skutočne žijúcich kňazov a samotná kompozícia diela. Román totiž nemá jednotný dej, preto tá spomínaná nuda; je tvorený drobnými príbehmi z ich životov, ktoré sa vždy zamerajú na zaujímavú udalosť z ich života, a tak je niekedy medzi kapitolami skok aj o desať rokov. Psychológiu však dostávajú až v závere, kedy sa rozprávač sústreďuje na arcibiskupa Latoura (tichý, filozofujúci, intelektuálny), ktorý sa však sústreďuje na padreho Vaillanta (pozemský, pôžitkár, miluje ľudí), pri čom najdojímavejším je na knihe práve ich vzťah a postup tohto vzťahu. Väčšinu času však obaja predstavujú typizované charaktery, ktoré sa veľmi nerozvíjajú, iba lepšie spoznávajú svoje okolie a získavajú skúsenosti.
Román tak rozvíja témy sociálno-politické skrz postavy a pasáže s p.o. Ameriky, rovnako tak je tu témou izolácia, vzdialenosť od civilizácie, život na púšti, opustenie komfortu, snaha niečo vybudovať, ale aj strata a spracovávanie straty či rešpekt pre jednoduchosť. Knihu tak odporúčam, no s varovaním, že čitatelia zameraní na dej sa môžu veľmi sklamať.