Osudy rodu Ďureje přehled

11.12.2019

!!!SPOILERY !!!
nájdená v knihobúdke "doma" v Prievidzi...tak som sa na ňu vrhla, reku z našej Hornej Nitry...téma - avizované v anotácii - no čo už, skúsime (partizáni ma nikdy nebrali...) a nakoniec som ostala veľmi milo prekvapená....
i keď som mala až do konca pocit, že autor celý príbeh trochu osekal, že by to chcelo viacstránkový román, aby uspokojil nároky čitateľa - miestami mi chýbalo dosť ďalších detailov a informácií..objavila sa krátka stať s nejakou myšlienkou, príhodou, a ďalej to pôsobilo dojmom ako vytrhnuté z kontextu (alebo ten kontext chýbal - možno si netrúfol na rozsiahlejšie dielo, tak urobil kratšiu verziu..a dopadlo to takto okresane) ..
Hlavne prvá časť s osudom Gašpara Ďureje bola taká z rýchlika...rýchlo a chaoticky žil, chaoticky pytliačil a zbojníčil a veru až "trapne" sa nechal chytiť a zahubiť...dojímavá scéna na konci pod šibenicou, keď mu ukazuje Mariška syna, o ktorom netušil...
A syn - Ďurko Ďureje - rozvážnejší chlapec, ktorý viac premýšľa a potom koná...a jeho príbeh je teda náplňou asi 2/3 knihy...Ďurko doma, chlapec, Ďurko vojak - keď na Ukrajine bojuje so zverstvami na fronte (násilie, krádeže, vraždy, alkohol, pád až na dno - ešteže autor písal knihu v 1983, keď sa spisovatelia nevyžívali v detailných popisoch krutostí, mučenia, vrážd a znásilňovania...naznačil - stačilo..) a Ďurko - zbeh, partizán, odborne sa školiaci a stúpajúci vyššie a vyššie...aby sa vrátil domov "oslobodiť" Hornú Nitru a zaplatiť cenu najvyššiu....
KOniec mi prišiel taký z rýchlika, akoby už autor chcel príbeh ukončiť, tak Ďurka nechal podľa mňa až lacno zastreliť...a a pokazil to poslednou vetou keď Juraj v agónii počuje lietadlá a zvažuje, či ho nechcú previezť do "krajiny Sovietov a tam pochovať"....- zbytočná agitka - ale asi poplatné dobe....

čo ma ešte zaujalo - lyrické popisy lesa, hory, Vtáčnika a jeho lesných obyvateľov...pytliacka tradícia (Vaľo Švarc a Ondrej Dzurunda)...láska k horám zdôraznená opakovane (Juraj na postriežke a jeleň s chromou nohou) , samotná pasáž smrti starého Švarca a aj miesto jeho posledného odpočinku...milé odľahčenie témy komunizmu a fašizmu...

pripomenula som si boje na našom území, ako to prebiehalo v okolí Prievidze, včetne historiek o falošných "partizánoch" - vykrádačoch domov po odsunutých obyvateľoch, provokatéroch...

postrádala som zakončenie príbehu Juraja a Aničky (prečo sa jeho známi krútili, keď ju zmienil ?? mala rada iného ?? Alebo dotyčný opýtaný ju ?? aj event. dieťa som zvažovala - veď sám Juraj bol z takého vzplanutia a odlúčenia...) - stretli sa, pomilovali sa a ďalej - môžme si domyslieť..

zhrniem, navzdory pre mňa neatraktívnej téme som bola veľmi milo prekvapená, ako ma kniha zaujala...takže - pekné 4* (lebo 3 by boli fakt málo...)
a - zaujme asi skôr domorodcov :)