Jadvigin vankúšik přehled
Pál Závada
Fikcia sa miesi so skutočnosťou a špecifickým napätím konkrétnych dejinných udalostí, kultúrnou a jazykovou pestrosťou Karpatskej kotliny. To všetko sú však len kulisy zúfalého pokusu románových postáv o možnosti spolužitia, naplnenia vášní, hľadania odpovede, či sa oddá preľstiť osud alebo sa mu radšej prosto poddať. Román poskytuje vzrušujúci čitateľský zážitok, je strhujúcim rozprávaním a jednoznačným gestom návratu k hodnotám klasickej prózy v čase, keď sa literatúra dostáva na okraj kultúry a stáva sa zábavkou literárnej elity. Pod precízne zaostreným binokulárom textu nachádzame intimitu vzťahov, slepé uličky komunikácie medzi mužom a ženou. Klasický ľúbostný trojuholník pretavený do pôsobivej formy troj-denníka, do troch subjektívnych reflexií aktérov spletitého vzťahu v rámci jedinej rodiny.... celý text
Literatura světová Romány
Vydáno: 1999 , Kalligram (SK)Originální název:
Jadviga párnája , 1997
více info...
Můj komentář
Zatím jste nenapsal(a) svůj komentář ke knize Jadvigin vankúšik. Přihlašte se a napište ho.
Komentáře (8)
Hát, to bolo niecso. Keď som knihu začala čítať / a postupom času sa to potvrdilo/, mala som pocit, že som ten príbeh videla sfilmovaný. Avšak kniha je oveľa lepšia a niektoré intímne pocity opísané tak reálne, že niektoré autorky erotických románov sa môžu skryť. Ale nie toto je zaujímavé na tejto knihe.
Viacvrstvové spoločenské romány, ktoré v sebe kĺbia sociálne problémy s problémami jednotlivca a vykresľujú úpadok vo všakovakých podobách, ja veru môžem – keď sa navyše problematiky chopí autor s takým jedinečným štýlom, aký má Pál Závada, o výbornú knihu je postarané a Jadvigin vankúšik je toho dôkazom.
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že kniha ponúkne len ďalší, na pozadí vojny vznikajúci, všedný ľúbostný trojuholník, no veru nie je to tak. Autor prostredníctvom denníkových zápiskov ilustruje príbeh rozpadávajúcej sa rodiny i rozpadajúcej sa krajiny, príbeh plný naštrbených, kostrbatých vzťahov, trpkých i vášnivých priznaní a splnených aj nesplnených túžob.
Vďaka subjektívnemu rozprávaniu troch rozličných postáv má čitateľ možnosť udalosti a dôležité míľniky ovplyvňujúce život rodiny sledovať z rôznych uhlov, čím postupne odhaľuje obraz zložitých emocionálnych vzťahov, na pozadí ktorých sa odkrýva spoločenská situácia panujúca v 20. storočí v pohraničných oblastiach Maďarska.
Aj napriek nie vždy sympatickým postavám je Jadvigin vankúšik príjemnou, krásne nezvyčajnou knihou, ktorú však rozhodne nemožno zaradiť medzi „ľahké“ čítanie. Práve naopak. Či už je na vine samotná denníková forma, v ktorej emocionalita miestami vytláča chronológiu do úzadia, početné využívanie kombinovaného jazyka maďarských Slovákov či s tým súvisiace digresie v podobe vysvetliviek, každý moment si vyžaduje plnú pozornosť čitateľa.
Ak však radi siahate aj po knihách náročnejších na pozornosť, prípadne sa radíte k lingvistickým fajnšmekrom, ktorí sú ochotní akceptovať, že ľudia nie sú neomylní, Jadvigin vankúšik si určite nenechajte ujsť.
Související novinky (0)
Zatím zde není žádná související novinka.
Citáty z knihy (0)
Zatím zde není žádný citát z knihy.
Kniha Jadvigin vankúšik v seznamech
v Přečtených | 35x |
ve Čtenářské výzvě | 3x |
v Doporučených | 9x |
v Knihotéce | 43x |
v Chystám se číst | 32x |
v Chci si koupit | 5x |
v dalších seznamech | 1x |
Štítky knihy
20. století maďarská literatura Maďarsko středoevropská literatura
Autorovy další knížky
2002 | Jadvižin polštář |
2010 | Potomkovia fotografa |
2021 | Prirodzené svetlo |
2024 | Deň na trhu |
Tahle kniha tak trochu mate tělem. Dostal jsem ji k narozeninám a po zběžném prolistování jsem se na ni díval s určitým despektem - vypadalo to, že jde o poměrně povrchní příběh jakéhosi primitivního vztahu dvou jednoduchých venkovských lidí. Přesto jsem ji nakonec vzal na milost a zkusil číst. Díky tomu jsem zjistil, že jde o úžasný, i když převážně velmi tragický román s hlubokou psychlogií postav. Již samotná forma vyprávění je unikátní - jedná se o deník slovensko-maďarského statkáře, proložený zápisky jeho ženy dopsanými po jeho smrti, v nichž zesnulého oslovuje, vypravuje, vysvětluje, ospravedlňuje... Tím vzniká jakýsi fiktivní dialog, v jehož průběhu postupně vyvstává tragédie nefunkčního vztahu na pozadí dalších událostí a postav. V tomto kontextu autor zdařile ilustruje negativní stránky lidské povahy jako pudovost, zbabělost, egocentrismus, sebeklam vedle překvapivé poetičnosti, pokory, sebereflexe a obětavosti. Postavy nejsou černobílé a pokud se dopouštějí "špatností", velmi dobře jim rozumíme a vyvolává to vesměs spíše pochopení a soucit než odsouzení. Ale tímto se mistrovství autora nevyčerpává. Celý příběh dostává ještě další rovinu v podobě jakýchsi poznámek pod čarou od osoby, jejíž totožnost, povaha a osud se jen pozvolna odhalují, aby kulminovaly v samém závěru knihy. Opravdu skvělá kniha, kterou mohu doporučit každému, kdo snese pohled na lidskou existenci bez růžových brýlí.