erik385
přečtené 153
Domov
2021,
Judith Hermann
Veľmi dobré, síce spočiatku plné úplnej osamelosti a existenciálneho smútku, kdesi na kraji vesmíru, kde už končí všetko, no napokon je tu aj akási nádej, hoci stále taká mrazivo severská. Viem si predstaviť, ako by to sfilmoval Aki Kaurismäki.... celý text
Hyena
2021,
Hana Lundiaková
Hana Lundiaková je pre mňa momentálne najvýraznejšia česká autorka, ktorá má neuveriteľnú slovnú zásobu a dokáže narábať s jazykovými prostriedkami vskutku originálne a neotrelo. Klobúk dolu pred takým jazykovým aparátom a pred textom, v ktorom každá veta sedí "jak prdel na hrnec." No a samozrejme aj obsah - autorka sa neštíti žiadnych tém, ide do toho pekne natvrdo, bez obalu. Ani sa mi nezdalo, že by hlavná postava (rozprávač) bol úplný zmrd. Práveže sa mi páčilo, že je taký viacvrstvý, v podstate prechlastaný, nešťastný alkoholik, ktorého úvahy mi boli občas celkom sympatické. Hyenu som si vypočul ako audioknihu v podaní vynikajúceho Sašu Rašilova, a tak ma to dostalo, že určite kúpim aj knihu, lebo toto proste vo svojej knižnici chcem mať!... celý text
Muž spí
2013,
Sibylle Berg
Toto je síce cynizmus a nihilizmus vygradovaný do úplného extrému ( hoci áno, je tu aj pár momentov skutočnej lásky a radosti zo života). Ale absolútne luxusný autorkin štýl, ktorý triafa presne po hlavičke a dotýka sa každého z nás, robí z textu v podstate majstrštyk.... celý text
Krv je len voda
2021,
Jana Micenková
Možem povedať úprimne, že toto je jedna z najlepších kníh, aké som kedy čítal. Precízny a vymakaný psychologický román, ktorý sa nebojí drsných tabu tém a ultra naturalizmu. Navyše je celý ten tragický príbeh okorenený čiernym cynickým humorom, ktorý sa "nepáre" s ničím. A na to, že má viac než 400 stán sa číta veľmi rýchlo. Autorke tlieskam a veľmi jej fandím!... celý text
Solaris
1994,
Stanisław Lem
Nie som fanúšikom scifi žánru, väčšinou som tieto typy kníh fakt nedočítal, lebo mi prišli ako bludy. Ale toto ma vskutku zaujalo, chvíľami som tým vedeckým úvahám síce nerozumel, ale princíp, či akési posolstvo knihy ma celkom rozsekalo. Akože žiadny ufóni, príšerky a chujovinky, ale že dojdeš na miesto vo vesmíre, kde sa ti zhmotnia v podstate tvoje vlastné výčitky svedomia a do života sa ti vracajú kostlivci z tvojej myšlienkovej skrine a otvárajú sa tvoje trináste komnaty...tak tomu hovorím geniálny nápad!... celý text
Pijan
2011,
Hans Fallada (p)
Mám rád knihy o alkoholikoch, a tak som siahol po tejto starine. A veľmi príjemne ma to prekvapilo! Najprv pozorujeme celkom úspešného obchodníka, ktorý sa (evidentne z nudy, rozmaru a manželskej krízy) rozhodne uchlastať. Nuž a behom pár týždňov sa mu podarí prechlastať sa do skutočne zúfalého, bezprizorného stavu, takže sa potom dostáva do basy a následne do blázinca. Hans Fallada tieto stavy popisuje síce takým tým klasickým jazykom (rozumej: žiadne špecifické metafory ani surrealistické experimenty), ale zasa vás dosť podrobne prevedie vnútornými stavmi a haluzami poriadneho pijana. A potom vám veľmi detailne, naturalisticky popíše podmienky nažívania v base a blázinci - hnus a samota, postavy a postavičky, blázni a podvodníci... Ľudia sa nemenia, ľudia sú v princípe po stáročia stále rovnaký.... celý text
Nabarvené ptáče
2017,
Jerzy Kosiński
Musím povedať, že nemám nič proti naturalizmu, hoci toto už bol čistý perverzný brutalizmus. Spočiatku ma tie kruté a odporné scény desili, lebo človeku zrazu dojde, aké sa vo vojne diali všelijaké "zrudnosti". Postupne mi však prišlo, že každá nová kapitola je len vŕšením ďalšieho a horšieho zla, po jednej krutej scéne následovala ďalšia, ešte krutejšia a ešte perverznejšia, atd... A takto to v podstate išlo celú knihu, takže niekde v prvej tretine som sa dostal do fáze, že sa ma tá krutosť vlastne už ani nedotýkala, a bolo mi to všetko jedno. Chápem, že autor sa snažil popísať extrémny stav ľudstva, v ktorom je človek človeku vlkom, a všetci sa správajú ako naprosté hovadá. Ale mne prišlo toto vŕšenie svinstva už potom neefektívne, proste ma to nezasiahlo až tak, ako autor predpokladal. Vlastne je to škoda, lebo inak je to dosť dobre napísané - vyrozprávané pohľadom malého chlapca a číta sa to skvelo! Ale je to proste tak vykonštruované, až to stráca na dôveryhodnosti...... celý text
Nic než přízraky
2005,
Judith Hermann
Myslím, že Judith Hermann je majsterka písania "o ničom," ale za tým zdanlivým "nič" sa toho odohráva vždy dosť veľa. Tieto poviedky vo mne rezonujú dlho, a stále sa mi vybavujú v mysli isté scény. Je tu veľa z osamelosti a z všímania si takých abolútnych/absurdných detailov, ktoré v bežnom živote zahadzujeme ako tie nepodstatné. Až s odstupom času nám dochádza, že ono "to" vlastne podstatné bolo, a viac než dosť. A toto všetko Judith dokáže proste popísať takým strohým, bezemočným jazykom, tak dobre, že som občas pri čítaní knihy nahlas skonštatoval: "Tak toto je, kurva, presné!"... celý text
Alice
2013,
Judith Hermann
Kniha obsahuje "len" 5 poviedok, ktoré som si však musel dávkovať pomaly a postupne. Všetky poviedky sú o smrti, v každej umiera nejaký muž. Všetky sú napísané veľmi strohým, stručným, ale úderným jazykom. Autorka sa nezameriava ani tak na emócie zvnútra, skôr pozoruje a zaznamenáva atmosférické detaily vonkajšieho sveta. Myslím si, že v obdobiach, v ktorých sa cítime rozbitý (keď nám napr. niekto blízky umiera, alebo keď sa nám niečo vážne deje) si omnoho viac všímame tie každodenné detaily, lebo nám dochádza, že tu asi nebudeme navždy. A tento pocit Judith Hermann dokázala svojim strohým, ale intenzívnym štýlom zhmotniť. A za to jej tlieskam!... celý text
Jednorožce
2020,
Barbora Hrínová
Veľmi dobre a kultivovane napísaná kniha o osamelosti súčasníkov (hlavne ľudí okolo 30+), ktorí nezapadajú do štandardnej "prevádzky." Výstižné, trefné, presné, nostalgické, melancholické texty, čo sa na nič nehrajú a netlačia na pilu. Oplatí sa čítať! Tri hviezdy dávam len preto, že nie všetky poviedky boli úplne super, ale je ich tam pár dosť výrazných, ktoré vám rozhodne ostanú v hlave na dlho!... celý text
Bál šílených žen
2020,
Victoria Mas
Toto je taká plochá a predvídateľná kniha, že som posledných 50 strán už len preletel. Jediné zaujímavé na tom bolo uvedomenie si faktu, že kedysi musela byť spoločnosť tiež riadne trafená, keď každú ženu, ktorá bola čo len trošíčku iná zatvárali do blázinca. A ako OK, autorka tak nejak vie celkom pútavo čitateľa vtiahnuť do deja. Ale inak je to dosť hlúpučké a vykonštruované, také to písanie na efekt, akoby autorka úplne predpokladala, že to niekto natočí ako film. Lebo mi to chvíľami pripomínalo scénár všetkých klišé filmov z blázincov minulých storočí, ktoré som kedy v živote videl. A ono vážne, film je už vraj dokonca natočený. Bingo! Čítanie vhodné tak maximálne do čakárne, alebo na pláž... ale možno radšej nie, lebo je tisíc iných lepších kníh, ktoré stoja za váš čas.... celý text
Tři kapitoly
2020,
Daniel Hradecký
Myslím, že nebudem preháňať, ak poviem, že je tento text takmer geniálny. Veľmi oceňujem štýl, akým je kniha napísaná: kultivovaný, precízny a vymakaný do detailov. Zatiaľčo vačšina súčasných obľúbených českých autoriek a autorov píše podľa mňa skor slohové práce, Hradecký ide úplne inou cestou. Jeho strohosť mi pripomína niektorých skvelých nemeckých autorov (Jelinek, Bernhard). A zároveň tu máme autentické pocity človeka, ktorý sa pohybuje v podstate "na dne spoločnosti", ale vo všetkom tom opileckom nihilizme nachádzam v podstate čosi veľmi pozitívne: že aj keď človek ryje držkou v zemi, tak umenie a tvorba sú vždy najlepšou terapiou... Klobúk dole, viac takých kníh, prosím!... celý text
Vilkovia
2021,
Ivan Medeši
Nemám slov. Som úplne rozobratý, takto tuná ani nikde inde fakt NIKTO nepíše. Medeši posúva laťku stále vyššie a vyššie. Keby písal po francúzsky a žil v Paríži, tak je z neho literárna superstar!... celý text
Bezdětná
2020,
Monika Baudišová
Rýchlo prečítané, ale je tu veľa z osobnej bolesti, takže zarezonovalo. A ako návod pre idiotov, čo sa vypytujú neustále nevhodné a netaktné otázky, by som toto normálne rozdával po meste vo forme obrovského letáku...... celý text
Život Vernona Subutexa 1
2020,
Virginie Despentes
Despentes is new Houellebecq. Táto kniha je parádna, nemá chybu, číta sa strašne dobre, a zároveň sú tam presné cynické narážky na tú našu vyprahnutú postmodernú dobu a generáciu zúfalcov. Úplne jedno, či sú medzi bezďákmi, manažérmi, transkami, pornoherečkami, modelkami, bývalými rockovými hviezdami, alebo zbohatlíkmi. Všetci žerú rovnaké hovná a Despentes evidentne tento svet dosť dobre pozná, lebo z jej bio je zrejmé, že si tiež zažila dosť krušný život, takže postavy sú plastické a fakt uveriteľné!... celý text
