ad142 komentáře u knih

"A to akoby som bol štyrmi krátkymi údermi zaklopal na bránu nešťastia"

Román Alberta Camusa Cudzinec je priam ukážková kritika pokrytectva ľudskej spoločnosti, ktorá človeka núti chovať sa "neprirodzene". Názvom „Cudzinec“ vlastne Camus chcel vyjadriť fakt, že bežný človek, prijímaný spoločnosťou nemôže byť vôbec autentický a neustále musí byť zväzovaný nielen konvenciami morálky v spoločnosti, ale aj konvenciami u tých najintímnejších ľudských vzťahov. U Camusa je vlastne "Cudzinec" autentický človek, za každých okolností pravdovravný, ľahostajný k mnohým veciam, odmietajúci (alebo skôr neschopný?) hrať hru, ktorú mu vnucuje okolitá spoločnosť a morálka. Je to zároveň ukážka absurdity, alebo skôr nepochopiteľnosti mnohých vecí v živote. Práve preto sa v románe vyskytujú zdanlivo zbytočné a nevýznamné postavičky ako upätá, strojová dáma, či úbohý starček, ktorému utiekol pes, napriek tomu, že spolu prežili celý život a už sa aj podobali jeden na druhého.

Zatiaľ čo teda v prvej polovici čítame príbeh absolútne nepokryteckého hlavného hrdinu, jeho slová a činy, ktoré sú pre mnohých asi nepochopiteľné, v druhej sme už svedkami zmanipulovaného súdneho procesu na ktorom sa rieši netradičná osobnosť Mersaulta a nie jeho zločin. A práve preto musí Mersault zaplatiť tú najvyššiu cenu. Za to, že otvorene povedal svoje frajerke že si ju ochotne vezme, ale ju nemiluje, za to že neplakal na matkinom pohrebe, keďže vedel, že už spolu s matkou nemali žiadny vzťah a vlastne za to, že vždy robil, to čo skutočne len chcel...

13 12.01.2020

Nietzscheho dielo Tak vravel Zarathustra osobne považujem v prvom rade za najkrajšiu ódu na ľudskú veľkosť, tvorivosť a ušľachtilosť, akú som doteraz čítal. Jeho neskutočne kvetnatý a bohatý jazyk a štýl písania mi, priznávam, spočiatku úplne nesadol a nejakú dobu mi trvalo než som sa do diela poriadne zahryzol - ale akonáhle sa mi to podarilo, začal som byť unášaný prúdom krásy jednotlivých prirovnaní, podobenstiev a hlbokých (alebo skôr vysokých? :)) myšlienok.

Nietzsche býva častokrát označovaný za šialenca, alebo blázna (samozrejme je nepochybné, že v poslednej fáze života sa ním stal, ale osobne si nemyslím, že to malo nejaký zásadný vplyv na jeho filozofiu) - nuž, nesúhlasím s týmito označeniami. Už len z toho dôvodu, že jeho filozofiu považujem za vysoko racionálnu, respektíve rozumnejšiu a omnoho viac zakotvenú v realite než sú filozofické koncepty mnohých iných mysliteľov (do ktorých sa aj na viacerých miestach tohto svojho opus magnum obul). Aby som sa vyjadril konkrétnejšie: Nietzsche nechce popierať skutočný svet, nesnaží sa ho deformovať, ani prispôsobovať nejakému vysnívanému idealistickému obrazu (i keď náznaky by tam určite miestami boli), ale skôr mu ide o to ho prijať a uznať, taký aký je, aj s jeho nespravodlivosťami a strasťami, s jeho zlami a neprávosťami. Nemyslím si, že by ich Nietzsche oslavoval. Skôr mu ide o to ukázať, že sú aj ony sú živote potrebné, pretože pomocou nich sa častokrát posúvame hore. Život sa sám seba pomocou nich prekonáva. Keby v živote neboli prekážky, ktoré by sa dali prekonávať, ľudský život sám by ustrnul a spohodlnel, čo by malo za následok úpadok ľudskej spoločnosti a ľudského ducha. Samozrejme som si vedomý toho, že tu ide o tému na úplne inú debatu, na ktorú formát komentára na DK rozhodne nestačí.

V čom ale tkvie problém Zarathustry? Podľa môjho názoru má svoj pôvod vo veľmi jednoduchej možnosti: vytrhávať vety z kontextu. Pre Nietzscheho diela sú charakteristické protirečenia a dvojzmysly, ktorých si pochopiteľne bol autor vedomý, ale ktoré zo Zarathustry robia veľmi jednoducho zdiskreditovateľné, alebo zneužiteľné dielo. Zarathustru je nutné čítať v jej celistvosti a komplexnosti a údajne kontroverzné, alebo protirečivé citáty si vedieť zaradiť do kontextu celého textu knihy, alebo kapitoly. A práve k téme zneužitia Nietzscheho diela sa pokúsim teraz vyjadriť.

Údajné zneužitie (alebo využitie) Nietzscheho myšlienok nacistami: nuž, áno, zneužité boli, ale príde mi keď mi príde vyslovené hlúpe tvrdiť, že bez Nietzscheho diela by nacionálno-socialistický režim neexistoval v takej podobe, v akej sa v histórií objavil. Netreba zabúdať, že jeho ideológia čerpala predovšetkým z diel mysliteľov ako Oswald Spengler, Arthur de Gobineau, alebo dokonca Martin Luther. K tomu je nutné si poznamenať, že zneužiť sa dá aj na prvý pohľad sebekrajšia utopická (či už náboženská, alebo sekulárna) myšlienka: pamätníci z krajín ako napríklad Kambodža, Čína, alebo obete inkvizičných a sovietskych represií by mohli rozprávať.

Na záver by som odporučil prečítať túto skvelú esej, ktorá mi do istej miery dopomohla k pochopeniu Zarathustry v celej jej komplexnosti (stále sa však neodvažujem tvrdiť, že som knihu plne pochopil a ocenil): http://www.gasbag.wz.cz/tema/rocnik6/cislo29/29-05.htm

10 24.07.2019