vcielka diskuze u autorů

Úžasná autorka. Posledná kniha bola doteraz síce najslabšia, ale i tak dúfam, že vyjde u nás oveľa viac jej kníh.

Priznám sa, že keď som s Medeiros začínala, mala som asi veľmi šťastnú ruku na knihy. A možno to bolo tým, že som si jej zvyšné knižky nechala na neskôr a medzitým som prečítala asi 400 iných knižiek a môj rozhľad sa rozšíril, pretože ten zvyšok mi už tak skvelý nepripadal. Skvelý myslím tak, že kým tie prvé som hodnotila na 5*, tie ďalšie zväčša už len na 4* a myslím, že i 3* padli. Inak ju mám veľmi rada. Jej štýl a technika písania je presne to, čo mi vyhovuje a kvôli čomu ju vždy budem radiť k obľúbeným autorkám. Má dokonca aj svoje typické znaky, ktoré nájdete buď vo všetkých jej knihách alebo vo veľa jej dielach. Tak napríklad, hlavná hrdinka je vždy panna. A je jedno, či ma 18, či 26, či pochádza zo stredoveku, či z roku 1996. Zaručene je vždy panna. Čo po dvadsiatej knihe prečítanej v poradí za sebou fakt už vytáča. Ďalším občas použitým znakom je psychicky narušený otec, ktorý sa po istej tragickej udalosti zbláznil a ktorý ešte v príbehu nepovedal posledné slovo, samozrejme. To, že je hlavný hrdina vždy zaručene kúzelne pekný, nemusím ani hovoriť. Nespomínam si napríklad, že by Medeiros zabudla venovať svoju knihu aj svojmu manželovi Michaelovi. A čo má väčšina jej noviel spoločné, je často nezmyselné jednanie a reakcie postáv. Príbeh začne super a v bode, kedy príde zhruba v polke knihy ku zvratu sa niečo s autorkou stane a poväčšine už postavy jednajú divne. Jaj a typické pre jej knihy je,jeden z hlavných hrdinou zaručene časom vždy utečie z dobrého srdiečka, aby ten druhý dostal voľnosť, slobodu a nebol obťažovaný jeho nepríjemnou prítomnosťou. Nezaslúži si jeden toho druhého.
I tak mám však túto autorku rada :)

Osobne jedna z najlepsich autoriek jednoduchej romantickej literatury, aku som kedy citala. Pise putavo, clovek sa ani na okamih nenudi. Citala som vsetky jej knihy i jej prvotiny, i tie zo sucastnosti, takze toto prehlasenie mozem kludne napisat na vsetky jej knihy. Jej hrdinovia su vzdy divoky a nesputany a nekonvencny. Hrdinky zaujimave a dokaze kazdu novu hrdinku vykreslit charakterovo inak a dari sa jej to, takze nesklzava do opakovaneho charakteru ako ine autorky. Mozno len ked pise o nejakej zene ako vedlajsej postave a potom pride na radu v novej knihe ako hlavna hrdinka tak sa uz celkom tak nesprava ale to sa da odpustit. Chyby robi pri pisani ze casto zabudne co pisala a uz to potom tvrdi inak. Ale to by som si nevsimla keby som necitala jej knihy rad radom. Horsie to bolo ked to spravila v ramci jednej knihy ale i to sa stava i tym najlepsim.
Typickou crtou, ktora sprevadza vsetky jej knizky, je jasnovidectvo. Neviem preco, ale vsetky jej postavy trpia akousi vzacnou schopnostou vycitit, ci z tvare vycitat alebo z prsta si vycucat, na co ten druhy prave v tej chvili mysli alebo ako to vlastne myslel. Vzdy si vsetko spravne vysvetlia do kazdej bodky. Priznam sa ze ma to zakazdym ked na to prislo na zaciatku iritovalo, neskor som to zacala brat ako Kleypasinu osobnostnu crtu pisania.
Nesklzava do patetickosti a ovplyva skutocnym humorom, co je casto vzacnost. Urcite odporucam.

Autorka ma zaujala mozno aj tym, ze som zacala seriou o Mallorenoch. Skorsie diela som zatial necitala takze dufam ze ma milo prekvapia. Paci sa mi u nej, ze sa snazi popisovat i bezne cinnosti okolia a hlavnych hrdinov, ktore nemaju dopad na hlavnu dejovu liniu a nie do kazdej situacie sa snazi napchat stret oboch hlavnych hrdinov, i ked citatel neustale ocakava, ze: a teraz sa tam zjavi on... nie, nie veru nezjavi a mozno este nejaku dobu. To napatie sa mi paci. Pacia sa mi aj uveritelne dialogy, ktore su slabostou mnohych autoriek romantickych kniziek. Co sa mi ale nepaci je, ze autorka casto zabudne, co pisala a neskor ked danu situaciu spomenie, uz je prerozpravana inak nez ju vyrozpravala pred tym a casto ani nie podobne. A tuto chybu robi nielen v ramci jednej knihy ale velmi casto aj v ramci knih serie medzi sebou, ktore na seba nadvazuju. Neviem ci je tak nedbala alebo len sa snazi prisposobi prave vzniklej situacii. Tyka sa to predmetov, oblecenia, vzhladu a najvyraznejsie udianych prihod. Ale to v konecnom dosledku nema az taky nicivy dopad na knizku akby sa mohlo zdat. Ja si take veci ale vsimam, kedze knizky danej serie citam za sebou. Inak autorka pise dobre, vie vtiahnut do deja, vie primat citatela aby sa stotoznil s postavami a ak nie aspon aby si ich oblubil. Nesnazi sa zo zien robit dokonale krasavice so vsetkym vsudy, co je velke plus. Dokonca ani u chlapov to nie je tak vyrazne i ked i tak neupusti od toho ze kazdy je svalnaty a svojim sposobom samozrejme okuzlujuci. Ale kto by chcel citat o nepritazlivom hrdinovi ze? Hlavne ked to citaju hlavne zeny. Autorka sa snazi vytvarat atmosferu zahadna a ako stuzku tajomna ju vpleta do deja od zaciatku az do konca. Pozor, autorka je zatazena na prevleky a maskarne baly alebo maskarne rozpustile vecierky. A mam pocit, ze pribeh bez toho aby si hrdinovia nenasadili na seba skrabosky nie je pre nu dost romanticky. Zapletky su castokrat tak spletite, ze ich citatel nemusi prekuknut okrem jasneho konca samozrejme kde sa daju hrdinovia dokopy. Ako inak. Urcite ju odporucam. Jo Beverley je jednoducho zabavna.