newtory diskuze u autorů

Takto to dopadne, keď trénovaný ne čitateľ z presvedčenie, narazí na pisateľa

možno ešte jeden komentár chýba:
http://zpravy.idnes.cz/osho-radznis-sekty-kulty-mesiasi-indie-spojene-staty-pdb-/zahranicni.aspx?c=A160415_173746_zahranicni_kha

Samuil Jakovlevič Maršak: BATOŽINA:
Podala dáma batožinu:
kôš malín,
melón,
mandolínu,
zrkadlo,
kufor,
lehátko
a jedno čierne šteniatko.
Vydali dáme pri okienku
skontrolovanú potvrdenku,
že prijatá je batožina:
kôš malín,
melón,
mandolína,
zrkadlo,
kufor,
lehátko
a jedno čierne šteniatko.
Zriadenec v modrom obleku
pokládol všetko do vlaku.
Hotovo – leží batožina:
kôš malín,
melón,
mandolína,
zrkadlo,
kufor,
lehátko
a jedno čierne šteniatko.
Len čo vlak vyšiel zo stanice –
Hup! Šteňa z vlaku do pšenice.
Hodinu bol vlak v pohybe –
začali pátrať po chybe.
Preratúvajú batožinu:
kôš malín,
melón,
mandolína,
zrkadlo,
kufor,
lehátko...
priatelia! Kde je šteniatko?
Vlak zastal. A vtom spod kolies
vyliezol veľký čierny pes.
Nemohli robiť už nič iné –
naložili psa k batožine,
k zrkadlu,
kufru,
lehátku...
A všetko bolo v poriadku.
Pricestovali do Nitry.
Staničný nosič číslo tri
Na káre vezie batožinu:
kôš malín,
melón,
mandolínu,
zrkadlo,
kufor,
lehátko
a za ním vedú šteniatko.
Vtom šteňa hrubo zavrčí
A dáma tenko zachrčí:
- Zbojníci! Diabli s ľudským
menom!
- To je môj psíček s rodokmeňom?
Šmarila o zem batožinu:
kôš malín,
melón,
mandolínu,
zrkadlo,
kufor,
lehátko...
Vráťte mi moje šteniatko!
Hneď povieme vám svoju mienku.
Ukážte, pani, potvrdenku!
Je na nej táto batožina:
kôš malín,
melón,
mandolína,
zrkadlo,
kufor,
lehátko
a jedno čierne šteniatko.
Nuž a či je to
nešťastie,
keď šteňa cestou
podrastie?

nemôžem si pomôcť, ale je to milé...

Dovolím si nesúhlasiť, kto pozná jeho tvorbu tak vie, že počas minulého režimu mal utrum. Stačí si pustiť jeho CD ktoré vyšli po novembri 1989 a musí mu byť jasné, že s takým repertoárom nemohol vystupovať. Panton mu vydal dve LP v 1989 tesne pred novembrom a to je celé. Zažil som jeden neoficiálny koncert v Košiciach pred novembrom a nevyzeral na "tesilový oblek"

Zomrel dedič, následník R. Arona.
Duchovia doby odchádzajú a na ich miesta prichádzajú aktivisti:
"Ak nemáš čo povedať svetu, pokús sa ho zmeniť, možno si nikto nič nevšimne".
A póvl plní regály...

(zdroj: Lidové noviny, příloha Domov, z 20.06.2015) so zmieneným článkom "k nenalezení". Asi ako článok F. Peroutky o sympatiách k Hitlerovi.

Dobrý zdroj o konšpiráciách a konšpirátoroch všeobecne a o T.E. Rostasovi konkrétne. Zaujímavé čítanie o tomto dnes už viac farebnom fenoméne (od červenej, cez zelenú, až po hnedú) :
http://www.priestori.sk/zem-a-vek-nebezpecnych-konspiracii-priestori/

Veru tak, stačí sa len lepšie prizrieť jeho manželke a hneď je každému jasné, že je to "hnusný rasista".

http://img.radio.cz/pictures/c/lidi/ulc_ota_rodina.jpg

Pri čítaní Oriany som zistil, že som islamofob. Nevadí, kritický rozum už v dejinách ľudstva dostával všelijaké prívlastky.

Nobelovky by sa mali udeľovať častejšie, to by sa profily vypĺňali rýchlejšie.

Dominika Tatarku si veľmi vážim ako človeka. Obdivujem ho pre jeho postoje, aj napriek jeho, (musím zdôrazniť veľmi vzácnym) pochybeniam. A svojim spôsobom som na neho aj hrdý, ale jeho tvorbe neviem nijakovsky prísť na chuť. Nie že by bola zlá, to som tým nechcel povedať, ale jednoducho ma "nepriťahuje" tak, ako ma "priťahujú" niektorí iní autori. Už som to skúšal veľa krát, ale nesedí mi. No možno je chyba vo mne a tak to budem skúšať ďalej.

Autor dvoch kníh, ale akých. Jedna lepšia ako druhá, ale ani druhá nie je zlá.

Korvína, kniha ktorá zmenila (možno že život nie, ale každopádne) môj vzťah k havranom.

Prešiel som od nezáujmu k vrúcnym sympatiám k týmto okrídleným rytierom nebies.

"Zajímejte se o havrana.
Havran se zajímá o vás
Havran, havran,žere kdeco.
A tak."

P.S. Najväčšou pochúťkou pre havrany sú vlašské orechy.
P.S.1 Pre mňa Korvína Petra Rákosa.
R.I.P.

To čo som sa dočítal je možno "mimo misu", ale gúglil som aj na web stránkach spisovateľky a ona "metamorfóza" sa naozaj udiala, takže len taká malá "odbočka" k osobnosti autorky, ktorá
ako sa zdá od svojej azda najznámejšej knihy: "Barva nachu" prešla dlhú cestu:
Známa juhoafrická spisovateľka Alice Walker je asi naj angažovanejšou prominentnou antisemitkou súčasnosti. Autorka, ktorej román „Purpurová farba“ pred rokmi sfilmoval Steven Spielberg, dáva svoju nenávisť voči Židom najavo stále otvorenejšie a hlasnejšie. Jej antisemitizmus má korene v jednej bizarnej konšpiračnej teórii. Židia sú v skutočnosti „reptoidi“, teda potomkovia zlých mimozemských jašterov.

Naozaj, znie to neuveriteľne, ale dajte si do google-search kľúčové slová „alice walker reptilian“ a máte to.

Ale poporiadku. Takto pred rokom Alice Walker znemožnila vydanie svojho slávneho románu „Purpurová farba“ v Izraeli. Zdôvodnila to politickými dôvodmi. Podľa nej je zaobchádzanie Izraelčanov s Palestínčanmi horšie, ako všetok rasizmus, ktorý kedysi ako žena tmavej pleti zažila v Amerike. 69-ročná literátka sa z tohto dôvodu zúčastnila aj tzv. Gaza flotily.

Vraždy, znásilnenia a rabovačky

Najnovším kúskom Alice Walker je esej „The cussion in the road“. Vydala ju pred dvoma mesiacmi a píše v nej o izraelskej „genocíde“ na Palestínčanoch, Izrael obviňuje z „etnických čistiek“ a „zločinov proti ľudskosti“ ako aj z „diabolských mučení“. Čiže štandardné protiizraelské klišé. Lenže Alice Walker ide ešte ďalej, o Židoch hovorí ako o národe, ktorý „zúfalo pasie po tom, čo patrí iným národom“. Odkazuje aj na Tóru a píše o „znásilneniach, vraždách, rabovačkách, zotročovaní porazených, krádeži území“ a o tom, že tieto vlastnosti dodnes „určujú správanie Izraela“. Toto už nie je len anti-izraelizmus, je to – presne ako konštatovala Anti Defamation league – „neskrývaný antisemitizmus“.

Obrovské jaštery

Zaujímavé však je to, odkiaľ, Walkerovej nenávisť pochádza. Alice Walkerová je nadšenou fanynkou a proagátorkou publikácie „Human Race Get off Your Knees“, 750 stranovej knihy z roku 2010 od britského autora Davida Ickeho. Icke je bývalý futbalista a autor konšpiračných teórií.

Jeho kniha, ktorá tak nadchla Walkerovú, „odhaľuje“ jedno strašné tajomstvo: Zem ovládajú mimozemské jaštery a to za pomoci príslušníkov akejsi medzirasy, ktorá vznikla pred dávnymi vekmi skrížením mimozemských jašterov a homo sapiensov. Takýmito jaštero-ľuďmi sú podľa Ickeho aj britská kráľovná Alžbeta II., George W. Bush a Barack Obama, predovšetkým ale „Rothschild-sionisti“.

Samozrejme. Veď mimozemským jašterom – Icke ich nazýva „Annunaki“ – záleží na Zemi len preto, lebo potrebujú peniaze. Bez peňazí im nefunguje nervový systém. A kto je známy svojou afinitou k peniazom? Alice Walker to vie: „Chceli peniaze a potrebovali zotročovať iné národy, aby ich získali. No, koho nám to pripomína? Však ja sa len pýtam... Vy si teraz dajte dve a dve dokopy.“ píše autorka na svojej webstránke.

Protokoly

Podľa Ickeho, ktorý sa vo svojej knihe často odvoláva na Protokoly sionských mudrcov, stáli jaštery za mnohými dejinnými momentami: za vzostupom Hitlera či Stalina, za zavraždením Lincolna. A Icke vie svoje aj o infiltrácii jašterov do arabského sveta: „Saudské kráľovstvo je len fasáda, za ktorou stoja Rotschildovci. Rodina Saud nie je arabská, nie je moslimská. Ich pra predkom je Žid, ktorý žil v roku 851.“


Znie to síce ako céčkový sci-fi film z osemdesiatych rokov, ale Icke myslí svoje teórie smrteľne vážne. A Alice Walker je jeho vernou propagátorkou. V máji tohto roka bola hosťom v populárnom programe rozhlasovej stanice BBC a oduševnene všetkým poslucháčom odporúčala zakúpenie Ickeho knihy, to si proste musia prečítať. Na svojej webstránke Alice Walker píše: „Prebúdzame sa. David sa už zobudil...“
Podľa zahraničných zdrojov spracovala Lucia Kollárová
web autorky http://alicewalkersgarden.com/

Jeho knihy sú vydávané na území našich republík, ale je otázne či takýto autori patria do DK nakoľko sa nejedná o krásnu ani náučnú literatúru. možno by stálo za zváženie zriadiť priečinok politická propaganda. Sú to akési skinziny vydávané naoko serióznymi vydavateľstvami a distribuované oficiálnymi obchodnými sieťami.No neviem.
B-h buď milostivý jeho duši.

A. Glucksmann je zlým svedomím pokrivenej optiky vnímania reality európskou úniou, Otvorene píše o morálnych aspektoch takéhoto videnia sveta. Vysmieva sa zbabelosti, slepote a hlúposti európskej ľavice (ak je to potrebné, tak aj pravice) vo vzťahu k terorizmu, antisemitizmu, antiamerikanizmu, prehliadaniu genocídy Čečencov ruským štátom a poukazuje na paralely s vyvražďovaním Arménov a Židov v XX. storočí... Nie je to akademik, ani aktivista (v tom najhoršom zmysle slova) je to obyčajný človek, ktorý odmieta mlčať a jeho reč dáva zmysel. Preto ma trochu prekvapuje mlčanie čitateľov na tejto stránke k jeho osobe, pretože čítanie jeho textov najmä "Dostojevskij na Manhattane" a "Rozprava o nenávisti" je naozajstným myšlienkovým dobrodružstvom..