Životopisy
Plútarchos
https://www.databazeknih.cz/img/books/27_/272879/bmid_zivotopisy-X2W-272879.jpg
5
2
2
K napísaniu svojho najznámejšieho diela, Životopisov, Plutarcha podnietil dobrý vzťah k Rimanom a tiež fakt, že spisy tohto druhu boli v Ríme pomerne obľúbené. Charakteristickou črtou takýchto životopisov sa stalo porovnávanie osôb rozdielnych národov. Plutarchos ako Grék s dobrým vzťahom k Rimanom si zvolil porovnávanie vždy dvoch osôb, jedného Gréka a jedného Rimana. Dvojice do svojho diela vyberal tak, aby si boli podobné niečím, čo ich obzvlášť charakterizovalo, i keď žili v rôznej dobe. V životopisoch uvádza jednak historické skutočnosti, no i údaje, ktorých pravdivosť nie je úplne istá a snaží sa ich písať pútavým spôsobom, aby boli zaujímavé i pre bežného čitateľa. Toto vydanie podáva výber ôsmych životopisov z celkového počtu päťdesiatich zachovaných. Publikáciu dopĺňajú dve štúdie Miloslava Okála Život, dielo a vplyv Plutarcha a Rímsky senát.... celý text
Přidat komentář
Škoda, že vydali len týchto 6 a nie všetky životopisy a trochu škoda, že ktoré si vybrali..
Inak samozrejme Pútarchos je úžasný. Najlepšie boli diely o Gracchovcoch a o Kleomenovi plus ešte Cicero asi :)
Autorovy další knížky
| 1967 |  Životopisy slavných Řeků a Římanů I |
| 1972 | O cizích osudech |
| 1987 | O lásce a přátelství |
| 1971 | Hovory o lidském štěstí |
| 1970 | Přátelé a pochlebníci |
Kniha Životopisy je v
| Přečtených | 4x |
| Knihotéce | 2x |
| Chystám se číst | 2x |
| Chci si koupit | 1x |
Marcelinus, Tacitus či Suetonius píšu o predmetoch svojho spisovateľského záujmu s citeľnou tendenciou zapôsobiť, zaujať - azda nadchnúť. Ich diela sa preto čítajú takmer samé, a keď som v nich listoval, žasol som nad tým, akou rýchlosťou som hltal rímske dejiny v ich podaní. Plútarcha však nemožno "hltať". Plútarchos sa pri životoch slávnych Grékov a Rimanov sústredí bez pochyby prioritne na politické angažmá, čo má za následok pomerne skromné a ochudobnené zmienky o súkromných životoch veľkých osobností. Do tém mimo tribúnskej tribúny, senátu, či konzulátu zájde len v nevyhnutných odbočkách pre doplnenie obrazu kapitoly. Nemožno mu však uprieť tú jasnozrivú kritiku mravov politického prostredia antiky, ktorú bez ospravedlňovania vykresľuje v jej zvrátených kontúrach obzvlášť pri Gracchovcoch a Cicerovi.