Život Krista

Ani jedno dielo talianskej literatúry v období dvadsiatych rokov nespôsobilo toľko rozruchu nielen doma, ale aj v cudzine, ako Papiniho Život Krista. Giovanni Papini, ktorý v období bezprostredne po svetovej vojne ovládal „talianske kultúrne ovzdušie“, stal sa stelesnením protestu, túžby po originalite, túžby po hľadaní pravdy. Giovanni Papini najlepšie zo všetkých talianskych, ba európskych intelektuálov vycítil, ba aj vyjadril drámu svojej doby, drámu generácie, ktorá sa utápala v pohnutých dobách po prvej svetovej vojne. Doba nádejí a sklamaní, doba hľadania pravdy, doba hľadania niečoho konštantného, niečoho, čomu by sa mohlo povedať „ubi consistam“ — kde sa mám uchýliť — nenašla lepší výraz, ako práve v diele tohto nepokojného ducha, ktorý vždy mal s kým polemizovať, vždy hľadal istotu, túžil po niečom pevnom, konkrétnom. Utrápený filozof, samouk nakoniec nájde svoj pokoj v prostom živote, v nefalšovanej skutočnosti. Papini za svojho života nikomu nezveril tajomstvo konverzie ku katolicizmu. Ibaže v diele Život Krista zasvätil všetko svoje umenie, štylistickú obratnosť oslave svojho Boha. Ak dnes, po toľkých rokoch, znovu čítame toto dielo, zistíme, že je to dielo človeka, ktorý prešiel všetkými fázami nespokojnosti, rozorvanosti, hroznou epochou smädu po niečom, čo by uspokojilo jeho dušu polemizátora aj revolucionára. Lebo Papini sa ani po konverzii nestal pokorným, poníženým veriacim, ktorý všetko prijíma, ako sa mu dáva. Preto aj Kristus v očiach Papiniho je revolucionár, najodvážnejší prekrúcač hodnôt dosiaľ platných, ktorému peniaze sú „diablove výkaly“. Nekáže násilie, jeho myšlienky sú pacifistické, odsudzuje každú zlobu a vraždu, všetky výbuchy nacionalizmu. Úloha kresťanstva podľa Papiniho a podľa jeho slov. ktorými interpretuje slová a názory Kristove, spočíva v tom, že musí konečne prevrátiť svet, že sa každý musí „znovu-narodiť“. Kristus, práve v tomto Papiniho poňatí, je najväčší paradoxista. Zmeniť treba predovšetkým dušu, to značí samých seba. Toto je veľké krédo Papiniho diela Život Krista. Život Krista je dielo úryvkovité: je to celý rad obrazov a fotografií istých epizód evanjelií, ktoré autor evokuje pred našimi očami v rámci ortodoxných výkladov, popreplietaných vlastnými úvahami, ba aj konfrontáciami s osobnými meditáciami. Forma tohto diela je obdivuhodná. Svedčí o tom už skutočnosť, že si ako predmet vybral celé obdobie života Krista, pričom sa musel vyrovnávať s celou problematikou jeho filozofie, zhrnúť celú oblasť jeho učenia, takú mnohorakú a pestrú. Celé dielo impozantne vrcholí záverečnou kapitolou. Tu sa čitatelovi odhaluje celý svet v svojej nahote, v tom hroznom blúdení a hľadaní, ktoré nakoniec má skončiť v niečom stálom, pevnom, bezpečnom. Giovanni Papini týmto dielom vlastne len začal celú plejádu svojich polemických prác, ktoré pokračovali v diele Diabol (ten sa dokonca dostal aj na Index), v Poslednom súde a v mnohých iných, kde sa vyrovnával s celou problematikou moderného života. Ak hodnotíme toto dielo, pravdaže, so zreteľom aj na ostatné Papiniho diela, musíme povedať, že je veľkou spoveďou človeka, spoveďou nie jednoduchou, formálnou, ale plnou kontradikcií, problémov, ktoré sa nedajú rozriešiť jednoduchou formulkou rozhrešenia.... celý text