Zakliata panna vo Váhu a divný Janko
„Často blúdim, táram sa cez celý boží deň, / hľadajúc kolenačky aspoň dáky kameň, / na ktorý by si oprel boľavú hlavičku / a zadriemal zmorený aspoň len trošíčku. / Ale čo je nemožnô, to ani nehľadaj, / pokoja mať nemôžeš, všetko kričí: hybaj!…“ Dedina i najbližší nechápu Janíka, ktorý je divný a ukrutný. Pre nepochopenie vyhľadáva samotu a prírodu. Janko sa raz v noci vybral z domu. Uprostred Váhu uvidel zakliatu pannu… Povinné čítanie. Klasika zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaný výbor z původní publikace: Janko Kráľ. Súborné dielo. Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry. Bratislava 1959. 742 s. Ondrej Mrlian, šéfredaktor. Jozef Felix, zodpovedný redaktor.... celý text
Komentáře knihy Zakliata panna vo Váhu a divný Janko
Přidat komentář
Mňa táto krátka balada veľmi milo prekvapila. Štýl Janka Kráľa mi sadol - je to dobre napísane a výborne sa to rýmuje.
Čtenáři před vámi navštívili ještě tyto knihy:
Janko Kráľ také napsal(a)
| 1957 | Balady |
| 2007 | Jarná pieseň (najkrajšie básne) |
| 1952 | Moja pieseň |
| 2011 | Překlady III – Sedm romantiků |
| 2013 | Zakliata panna vo Váhu a divný Janko |

79 %
83 %



Divný Janko z Liptovského Sv. Mikuláša ma núti, prostredníctvom svojho Alter ega, opakovane sa vracať k tomuto skvostu slovenskej baladickej tvorby.