Zakliata panna vo Váhu a divný Janko
Janko Kráľ
„Často blúdim, táram sa cez celý boží deň, / hľadajúc kolenačky aspoň dáky kameň, / na ktorý by si oprel boľavú hlavičku / a zadriemal zmorený aspoň len trošíčku. / Ale čo je nemožnô, to ani nehľadaj, / pokoja mať nemôžeš, všetko kričí: hybaj!…“ Dedina i najbližší nechápu Janíka, ktorý je divný a ukrutný. Pre nepochopenie vyhľadáva samotu a prírodu. Janko sa raz v noci vybral z domu. Uprostred Váhu uvidel zakliatu pannu… Povinné čítanie. Klasika zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaný výbor z původní publikace: Janko Kráľ. Súborné dielo. Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry. Bratislava 1959. 742 s. Ondrej Mrlian, šéfredaktor. Jozef Felix, zodpovedný redaktor.... celý text
Přidat komentář
Mňa táto krátka balada veľmi milo prekvapila. Štýl Janka Kráľa mi sadol - je to dobre napísane a výborne sa to rýmuje.
Autorovy další knížky
1957 | Balady |
1952 | Moja pieseň |
2007 | Jarná pieseň (najkrajšie básne) |
2011 | Překlady III – Sedm romantiků |
2013 | Zakliata panna vo Váhu a divný Janko |
Divný Janko z Liptovského Sv. Mikuláša ma núti, prostredníctvom svojho Alter ega, opakovane sa vracať k tomuto skvostu slovenskej baladickej tvorby.