Vládca času - Fantastické poviedky
Antoni Lange
Antoni Lange (1861-1929) – poľský modernistický lyrický básnik, dramatik, prozaik fantastickej literatúry, člen krakovskej bohémy, ľavicový publicista. Medzi jeho najznámejšie fantastické prózy patrí okultistický román Miranda (1924) a predovšetkým zbierka poviedok Vládca času z roku 1911. Táto zbierka sa ocitá na rozhraní medzi tajomnou metafyzicko-okultistickou fantastikou a zárodkami science fiction, keďže Lange invenčne tematicky využíva a domýšľa aj súveké vedecké objavy, ako napr. problém omladzovania, teóriu relativity, či najrôznejšie technické vynálezy. Na kompozičnej i tematicko-dejovej úrovni textu Lange často využíva postupy pozastavenia uplývajúceho času, cyklickosti, cesty v čase, obrátenie behu času a jeho relativitu. Zaujímajú ho tiež psychologické i parapsychologické fenomény – napr. motívy dvojníctva, hypnózy, telepatie, splynutia dvoch duší, a naopak aj psychopatologického rozštiepenia osobnosti, reinkarnácie: vďaka využívaniu týchto „nevšedných“ motívov je nezriedka dej v jeho prózach opradený tajomstvom. Osudy postáv často ovládajú tajomné sily, o ktorých ani netušia.... celý text
Povídky Sci-fi Fantasy
Vydáno: 2012 , EurópaOriginální název:
Władca czasu - Opowiadania fantastyczne , 1911
více info...
Přidat komentář
Na dobru, kedy bola kniha napísaná, je to vcelku fajn aj dneska...škoda, že ide zbierku poviedok, kde ich je pár lepších a pár je zas menej zaujímavejších, preto je hodnotenie také, aké je. Pokiaľ by som mal hodnotiť iba niektoré, ako sú Kométa, Almanzor alebo Memorandum doktora Čang-Fu-Liho, tak by to bolo za 5*, ale takto nie. Ale stojí to za prečítanie.
Autorovy další knížky
| 2012 |  Vládca času - Fantastické poviedky |
| 1936 | U poľských básnikov: Preklady |
| 1929 |  Nový Tarzan |
Kniha Vládca času - Fantastické poviedky je v
| Přečtených | 5x |
| Knihotéce | 3x |
| Chystám se číst | 1x |
Je normalne, ze v kazdej zbierke poviedok sa najdu slabsie aj lepsie kusy. Ale tu sa mi hodnoti ozaj tazko, pretoze tam bolo par dobrych, ale tie, co boli zle boli vskutku zle. Pre mna Rozaura a Lenora bol proste odpad (lubostna tvorba pisana tymto stylom ma proste irituje), Amor a Faun to som ani nedocitala. No pacili sa mi poviedky Babicka, Sen, Nový byt, ostatne tak priemerne. No ako pozitivum este dodam, ze poviedky sa velmi dobre citaju, su napisane lahkym a sviznym stylom. Kometa bola tiez fajn, mozno prave nou sa inspirovali tvorcovia filmu Happy end:)