Umenie lásky

Zistila som, že aj povrchnosť v literatúre sa člení:/ Rada si prečítam oddychovky-romániky, ale toto je, použijem autorkine slová, "too much". Preferujem asi "štandard" ako Lindsey, Cartland, Pilcher.. Po obsahovej stránke, teda aj námet je fajn, je romanca a tak, ale ten štýl a snaha filozofovať a dávať múdrosti a poznatky z fyziológie živočíchov, to je už silné emetikum. To si môžem rovno otvoriť časopis, lebo toto je vyslovene magazínový štýl autorky, zo skúseností vnímam, že to nespĺňa knižné ambície. A ďalšia vec k obsahu, je pravda, že hrdinovia v tomto druhu literatúry pravdepodobne nie sú presvedčiví, konanie nie je reálne, ale tieto postavy v príbehu, ich reakcie ako aj autorkina sprcha slov mi pripomenula kamarátku, ktorá trpí maniodepresiou. Táto kniha spĺňa všetky znaky manioderepsívneho človeka alebo človeka s vekom 14 rokov, stačí porovnať so štandard klasikou.. Alebo možno to tak vnímam preto, že nemusím tieto femini-power orientované publikácie, je to otravné čítanie..