Toxická pozitivita
Whitney Goodman
https://www.databazeknih.cz/img/books/51_/511696/bmid_toxicka-pozitivita-g2M-511696.jpg
4
2
2
Zostaňte sami sebou vo svete posadnutom pozitívnym myslením. Vedeli ste, že aj pozitivita a dobre mienená rada môžu ublížiť? Všetci sme to zažili – smutnú udalosť. Keď sa cítime zraniteľní, nepochopení alebo sa nám stala krivda, spoliehame sa na pomoc, lásku a podporu od našich najbližších. Ibaže aj dobre mienená rada či slová útechy môžu za istých podmienok vyvolať skôr opačný efekt – cítime sa po nich ešte horšie. Prečo sa to deje? Ako dokážeme rozpoznať toxickú pozitivitu a brániť sa jej? Toxická pozitivita nás nabáda k tomu, aby sme ignorovali zlé pocity, znevažuje ťažkosti, ktorými si prechádzame, a predostiera nám obraz šťastného konca bez akýchkoľvek logických základov. Niektoré povzbudenia a rady môžu znieť pozitívne, no v skutočnosti v nás iba vyvolajú hanbu za to, že sa nedokážeme nad nepríjemné či smutné udalosti povzniesť. Máme právo byť nešťastní. Máme právo precítiť svoj žiaľ, ak sme prišli o blízkeho človeka, o vzťah či o zamestnanie a máme právo nevnímať niektoré udalosti ako príležitosti na niečo nové, skvelé. Toxické frázy, s ktorými ste sa stretli už viackrát v živote: - Sú aj horšie vzťahy. Buď vďačný/vďačná za to, čo pre teba robí. - Boh ti na plecia naloží iba toľko, koľko unesieš. - Ľudia v Afrike majú celkom iné problémy ako ty. - Každé dieťa je dar. - Máš toho toľko, za čo by si mala byť vďačná a šťastná. Zameraj sa na to. - Vieš, koľko ľudí na svete by chcelo byť v tvojej koži? - Len počkaj. Ešte budeš chcieť, aby sa tieto časy vrátili. Koľkokrát ste už tieto vety počuli? A koľkokrát ste ich použili vy sami? Whitney Goodman, psychoterapeutka a odborníčka na problematiku toxickej pozitivity, vo svojej knihe uvádza množstvo vhodnejších alternatív na to, čo povedať namiesto týchto zaužívaných toxických fráz. Zistite, ako by ste skutočne mohli pomôcť svojim blízkym, keď prežívajú ťažké chvíle. Keď si uvedomíte, ako toxická pozitivita funguje, a budete ju vedieť rozoznať, môžete sa smelo pustiť do boja proti nej.... celý text
Literatura světová Literatura naučná Sociologie, společnost
Vydáno: 2023 , Ikar (SK)Originální název:
Toxic Positivity
více info...
Přidat komentář
Toxická pozitivita
"Nemusíte milovať každú oblasť svojho života, a aj keby to tak bolo, aj tak môžete cítiť, že chcete a potrebujete niečo viac. Nemusíte sa zmieriť s málom alebo trpieť nepríjemné zaobchádzanie len preto, aby ste nevyzerali nevďačne. Dovoľte si byť vďační za to, čo máte, ale aj dúfať v niečo viac."
Dôležitá téma, dôležitá kniha. Najmä teda keď autorka ide na dreň a presvedčivo argumentuje, ako toxická pozitivita pomáha udržiavať rôzne nespravodlivé systémy, diskrimináciu, rasizmus, ableizmus a podobne. De facto je v svojej podstate toxická pozitivita gaslighting, teda forma manipulácie. A človek nemusí byť práve príslušníkom menšiny, aby s ňou prišiel do kontaktu. Veď si len spomeňte, koľkokrát ste počuli frázy (hlúposti) typu "všetko sa deje z nejakej príčiny" (čo je možno aj pravda, ale ak je to prvá reakcia iných napríklad na to, že ste vážne ochoreli, vôbec vám to nepomôže), "keď máš radosť z toho, čo máš, máš všetko, čo potrebuješ" (môžem mať radosť napríklad z deti, ale to neznamená, že nepotrebujem aj viac času na seba) alebo trebárs tie pohrebné klasiky typu "už je na lepšom mieste", "nechcel by, aby ste boli smutní", "učí vás to vážiť si, čo máte" (no comment, radšej). Čiže je fajn, keď autorka tieto perly ducha identifikuje, pranieruje a polopatisticky (aspoň v niektorých prípadoch) vysvetľuje, prečo sú v lepšom prípade nanič, v horšom škodlivé, a príjemným bonusom je, že k mnohým ponúka aj alternatívu, teda čo povedať v rôznych ťažkých situáciách typu potrat, úmrtie, rozvod, výpoveď.... Tieto časti sú skvelé a praktické.
Negatívom je, že často sa autorka opakuje, v niektorých prípadoch tému len načrtne a hneď beží ďalej, akoby ešte sama nemala poriadne domyslené, čo s danou vecou, v iných prípadoch až otravne ponúka modelové situácie svojich pacientov, ako keby jej vydavateľ podsunul, že tak sa to v podobných knihách robí a hotovo. Aj napriek tomu je však jej knižka veľmi príjemnou a dôležitou a bola by som rada, ak by sa dostala k čo najširšiemu spektru čitateľov (najmä z radov páchateľov dobra).
"My poznáme iba to, čo sami zažívame. Každý jeden z nás žije vo vlastnom svete. Ak by som povedala niekomu s poruchou príjmu potravy 'hej, na svete sú ľudia, čo nemajú čo jesť, buď vďačný, že máš čo do úst', bolo by to neskutočne nemiestne a hrozne by to tomu človekovi ublížilo. Je veľmi ťažké prepojiť dve reality a zápasy, ktoré v nich ľudia zvádzajú. Navyše, obe trápenia sú skutočné. Nikto nemôže znegovať jedno trápenie tým druhým."