Titanus
Eberhardt Del’Antonio
Planéta je kolískou ľudstva, no nemožno žiť večne v kolíske - napísal ruský vedec K. E. Ciolkovskij, keď teoreticky pripravoval a vyzbrojoval budúceho astronauta na let do vesmíru. Zásluhou rozvoja pokrokovej vedy a pracovného úsilia sovietskych ľudí sa jeho túžba splnila. Kozmická loď Vostok na palube s prvým kozmonautom opustila Zem a vystúpila nakrátko do vesmíru. Ale čo čaká človeka, keď pristane na iných planétach slnečnej sústavy alebo keď zaletí ešte ďalej? Vedci vyslovujú o tom hypotézy a autori utopistických románov dopĺňajú ich výskum fantáziou. Prednosťou fantastického románu, ktorý napísal Eberhardt del'Antonio TITANUS je, že spája nielen výsledky vedy a spisovateľovej invencie, ale že veľmi prirodzene viaže technický rozvoj na pokrokovú premenu spoločnosti. Osobitá jasnosť motivácie príbehu vyrastá z autorovej viery v budúcnosť ľudstva. Nekompromisné riešenie všetkých konfliktov a sporných otázok svedčí zasa o autorovej dôvere v mravné hodnoty budúcej spoločnosti. Astronauti, ktorých vyslali na rakete Kozmos, aby preskúmali vesmír mimo hranice našej slnečnej sústavy, konajú ako ľudia s naozajstnými morálnymi kvalitami, ale nie sú pritom apriórni, nemenní. Autor vie nám túto zvláštnu pracovnú družinu, na desiatky rokov odlúčenú od Zeme, predstaviť aj ako váhajúcich, chybujúcich a rozporných ľudí. Na svojej výskumnej ceste vesmírom prežijú astronauti zaujímavé a nečakané dobrodružstvá na planéte Titanus dva. Obývajú ju bytosti podobné ľuďom, lenže svoju vysoko vyvinutú techniku používajú na vykorisťovanie pôvodného obyvateľstva a na prípravu útoku na svoju starú, materskú planétu. Tam už totiž zvíťazili "neurodzení", ktorí kedysi, podobne ako tomu bolo na Zemi, pracovali na svojich vykorisťovateľov. V tejto zrážke zvíťazia bytosti z pôvodnej planéty, ktoré veľmi priateľsky privítajú medzi sebou zachránených astronautov. Zoznámia ich so svojím životom. Jeho zásady a vysoký stupeň rozvoja techniky sú obdobou spoločnosti, ktorá už dosiahla komunizmus. Astronauti uzavrú s týmito Titanmi bratstvo a večné priateľstvo ako predobraz mierových vzťahov v celom vesmíre. Práve tieto nenásilné paralely medzi fantastickým svetom na planéte Titanus a ľudským snažením na našej Zemi robia z románu východonemeckého spisovateľa Eberhardta del'Antonia dielo, ktoré svojou fantastickou a dobrodružnou tematikou nielen vzbudzuje záujem čitateľa, ale zároveň slúži približovaniu veľkého diela komunizmu. (záložka knihy)... celý text
Literatura světová Romány Sci-fi
Vydáno: 1962 , Slovenský spisovateľOriginální název:
Titanus , 1959
více info...
Přidat komentář
Mne sa nahodou celkom pacila. Sice miestami trosku naivna, ale vzhladom na rok vydania celkom fajn. Najvtipnejsia mi prisla ta nekriticka oslava komunizmu a socialistického spolocenskeho zriadenia - ale to tiez zrejme zodpoveda duchu doby :).
Nemám ve zvyku nechávat nedočtenou knihu, ale tato kniha mi nic nepřinášela. Jako sci-fi je naprosto bezobsažná plná klišé, jako kniha špatně napsaná (možná, že se jedná o knihu pro mládež, ale napsáno to tam není). Téma zabývající se dlouholetým letem a průzkumem vesmíru mám rád, proto jsem po této knize i sáhl, ale ve skutečnosti je to pouze komunistický román.
Del´Antoniův Titanus je silně poznamenán dobou, v němž vznikal. V šedesátých létech minulého století se ještě věřilo v beztřídní společnost, marxisticko-leninské ideje „všechno všem“ i ve vládu lidu. Poválečné uspořádání světa ostatně myšlenku komunismu podporovalo a rozdělené Německo nezůstalo ničeho z toho ušetřeno. Eberhardt Del´Antonio proto uštědřil své futuristické utopii štulec, až po okraj narvaný proletářskou ideologií „světlých zítřků“. Trčí mu z toho na všechny strany jako ostny ježka, stočeného do klubíčka. Ať se vrtnete, kam se vrtnete, o některou z bodlin se prostě zachytíte a bolestně poraníte. A je to škoda, protože pokud si odmyslíte všechen ten zhovadilý, sociálně uvědomělý balast, vyloupne se z Del´Antoniova románu potenciálně zajímavý, dobrodružný příběh s jednoduchým morálním poselstvím.