The Paris Review - 50. roky
kolektiv autorů
https://www.databazeknih.cz/img/books/39_/390600/bmid_the-paris-review-50-roky-Aqa-390600.jpg
4
7
7
Sagan vedľa Hemingwaya a Faulknera? Samozrejme, predsa Francoise Saganová v knihe rozhovorov z The Paris Review. Desať svetových spisovateľských mien z 50. rokov spoznáte v krátkych medailónoch o ich tvorbe a živote. Capote, Eliot, Faulkner, Forster, Moravia a ďalší… sonda do literárneho sveta polovice 20. storočia.
Literatura naučná Biografie a memoáry O literatuře
Vydáno: 2018 , OZ BrakOriginální název:
The Paris Review Interviews: Anthology , 2017
více info...
Přidat komentář
Toto je skvelá vec. Nepatrím medzi ľudí, ktorí túžia po detailoch zo súkromia slávnych a je pravda, že mnoho hlúpych otázok obsiahnutých aj v týchto rozhovoroch mierilo práve týmto smerom, no o to zábavnejšie boli často krát vtipné, či nekompromisné odpovede.
Nejde tu ani tak o autorov samotných, ale o obraz doby a literatúry všeobecne, ktorý kniha vytvára. Hodnoty, ktoré stoja za tvorbou, priepastný rozdiel medzi pohľadom autora a kritiky, ale aj o zásadné diela, ktoré bez výnimky ovplyvnili literatúru ako takú. Prekvapilo ma ako jednohlasne sa tu skloňuje Joyce a Proust.
Ako kniha je to veľmi autentické, výpovedné a zaujímavé čítanie. Dúfam, že prídu pokračovania zhrňujúce ďalšie desaťročia.
Mám veľmi rád rozhovory. Fanúšik sa môže dozvedieť trošku intímnejšie informácie o svojich obľúbencoch. Nie len tie, čo sú uvedené na prebale ich diel. Spisovateľ sa stáva plastickejší, nie je to už len načančaná fotka. Ich nevýhodou je, že sa s ich aktuálnou odpoveďou nemusia ztotožňovať nasledujúci deň nie o desať rokov. Ale to nevadí aj rak sme radi, že nám umožnili nazrieť do ich sveta.
Niektoré rozhovory som zhltol, iné ma až tak neoslovili. Ale aspoň si človek spraví ako taký prehľad.
Dúfam, že nakladateľstvo bude pokračovať a postupne vydá rozhovory zo všetkých dekád. Určite sa je na čo tešiť.
50.roky, kopa známych mien, u ktorých som prišla na to, že som z 10 autorov čítala po jednom diele konkrétne od 3 autorov. Setsakra málo, keďže sa jedná často o veľmi cenených aj oceňovaných autorov (na základe udelených Nobelových cien, aj keď to nemusí byť vždy záruka, ako som minule čítala rozhovor s poľským spisovateľom Hubertom Klimkom-Dobrzanieckim, ale nie o tom som chcela).
Bavili ma autori, ktorých som poznala a o ktorých som mala práve už čo-to prečítané, a síce som napríklad od Moraviu nič nečítala, ale z hodín literatúry pamätala na jeho diela. Oproti nemu mi niektorí autori nehovorili vôbec nič, a taký Eliot alebo Forster a Greene šli úplne mimo mňa, pretože ich rozhovory ma nezaujali a pristihla som sa pri tom, že som ich časti preskákala viac-menej pohľadom.
Knihu hodnotím na 3,5* - niektoré otázky boli ako z prostoduchých časopisov, ale pri niektorých sa spisovatelia krásne vyfarbili a povedali veci, ktoré vo mne zarezonovali. Veľmi sa mi páčilo, že sa knihe podarilo vykresliť ducha doby 50. rokov. Budem zvedavá na ďalšie ročníky, ako sa to odrazí v rozhovoroch. Musím však podotknúť, že pri slovenskom preklade sa jedná o selektívny výber, predpokladám, že aj u nás známejších autorov. Originál The Paris Review mal ešte viac mien, počas tých 50.rokov.
Capote: "Rád počúvam a rád rozprávam. To nevidíte, že rád rozprávam?"
Faulkner: "Keby som tú istú otázku dostal zajtra (pri rozhovore), moja odpoveď by už mohla byť iná."
Hemingway: "Keď skončíte, ste taký prázdny, ale zároveň taký naplnený, ako by ste sa práve domilovali s niekým, koho milujete." (ako pracuje na svojich dielach)
Moravia: a jeho neustále poznámky, ako sa dištancuje od svojich postáv a jeho vehementné tvrdenia, že v jeho dielach žiadne biografické ani autobiografické črty nenájdeme (moja pozn.: rozhodne nájdeme)
Parkerová: o písaní pre Vogue: "Autorky popisov- to bola moja práca- vám odporúčali norkový obal na drevené konce golfových palíc za 75 dolárov, "pre priateľa, ktorý už má všetko". Vidíte, civilizácia smeruje k zániku. (moja pozn.: A to som si myslela, že tak "blbo" píšu len súčasné magazíny.)