Srdce a struny

V ľúbostnej lyrike je slovenská literatúra chudobná. I keď počiatky niektorých adeptov básnického pera nesú sa v znamení zvyčajného ľúbostného opojenia, nie je to skoro pravidelne to, v čom spočíva u hodnotných básnikov pravá tendencia ľúbostných básní, t. j. nie školácka usmrkanosť, neodôvodnený svetabôľ a prehnaný smútok. Týmto nedostatkom sa autor sbierky básní Srdce a struny”, Ilia J. Marko, vyhol a oslavuje, hodnotí, i pranieruje ľúbosť tak, ako sa ona vo svojich vytvárajúcich sa nemenlivých i menlivých fázach vyvíja. V tomto vlastne treba vítať a vidieť životný a priamy postoj k tej vždy večnej pravde — k láske a k jej dôsledkom v živote človeka. Túto tendenciu možno pozorovať i v sbierke básní „Srdce a struny”. Ilja Patúc... celý text