Smutné komédie

Ak máme veriť rozhodnutiu Ľubomíra Feldeka nevenovať sa viac písaniu pre divadlo, predstavujú tri hry, zhrnuté v tomto zväzku, sumu jeho dramatickej tvorby. Tento zväzok predstavuje aj klasickú ukážku toho, že divadelná hraje zaujímavým zážitkom nie iba pre diváka, ale aj pre čitateľa. Feldekove texty možno považovať za tragikomické dramatické básne — metafory. A ako hovorí postava AUTORA v prvej hre: „A vy sa presvedčíte, že je metafora skutočnosťou vlastne. “ Meno Ľubomíra Feldeka samo osebe je zárukou atraktívnosti a kvality. Za hru Jánošík podľa Vivaldiho sa stal v roku 1982 nositeľom Ceny Zväzu slovenských spisovateľov. Za básnickú hru považujem každú hru, v ktorej vďaka súhre literárnych a divadelných prostriedkov vzniká veľká javisková metafora. Trebárs i bez jediného verša. Nemožno však tvrdiť, že Metaforu robia básnickou hrou práve verše. Naopak: tieto verše bolo možné do Metafory umiestniť, pretože to umožňoval celok, javisková metafora. Verše hovorí hlava, odtrhnutá od tela. Alebo muž s krídlami. Preto divákovi neprekáža to, že počuje verše a verše môžu byť vážne. Situácia je vlastne poetickejšia ako verše samotné, alebo aspoň taká poetická, alebo — ak chcete — dohromady je to poetické. Pokladám za veľký omyl súčasného divadla, že sa v ňom podceňuje text a ťažisko svojej práce mnohí divadelníci vidia v iných výrazových prostriedkoch. Táto vlna režisérizmu — lebo útlak dramatikov vychádza od režisérov — má chybičku krásy najmä v tom, že akokoľvek bravúrne narábame ostatnými výrazovými prostriedkami, ak nie je rovnako bravúrne použitý prostriedok reči, všetko ostatné sa mení na aranžmán. Historická hra, keď to vezmeme konzekventne, vôbec nejestvuje. Píšeme a hráme pre súčasníka a o súčasnosti. Historický námet je v dobrej „historickej“ hre iba zámienkou — asi práve takou ako vo zvieracej bájke námet zvierací.... celý text