Sedemdesiat o láske
Ľubomír Feldek
https://www.databazeknih.cz/img/books/98_/98386/bmid_sedemdesiat-o-laske-oYF-98386.jpg
4
1
1
Básnika Ľubomíra Feldeka ani jeho manželku Oľgu netreba čitateľskej verejnosti nejako zvlášť predstavovať. Títo tvoriví ľudia sa v živote nezvyčajne dopĺňajú, no v tvorbe idú každý vlastnou cestou. Tentoraz sa ich zámery prekrížili, aby vytvorili knižku nádherných veršov a zároveň vtipných postrehov nielen z ich spoločného života. Oľga zo stoviek Ľubomírových veršov vybrala tie, ktoré jej najväčšmi prirástli k srdcu, a aby sa jej ľahšie komentovalo, rozdelila básne do desiatich celkov. Čitateľ sa takto ocitol v zázračnom svete poézie a zvláštneho humorného sveta. Kým básnik miluje, raz horúco, vášnivo, inokedy už s nostalgiou a smútkom, prozaička si vychutnáva každú scénku, každú rozmanitosť života. Výber sa začína týmito nádhernými veršami mladého básnika: Ach, neznámi! Tí vedia sa mať radi,/ keď na stanici stoja vlaky dva/ a cudzí cudzej do obloka hľadí,/pošle jej bozk a ona zakýva./Len chvíľa je to. Túžiť sa dá predsa./ No už sa hýbu rušne z nádražia/a ani vševedúci nedozvie sa, čo vlak tu vlaku navždy odváža./ Ku koncu knižky sa už zrelý muž vie so sebairóniou pozrieť na budúcu starobu: Keď budeš starenka a ešte budem živý,/zaujmem polohu s pomocou palice/a z kĺbov ozve sa mi vrzgot náruživý,/ aj keď ma po tvári šľahne bič z chrbtice.... celý text
Přidat komentář
Autorovy další knížky
| 1983 |  Zelená kniha rozprávok |
| 1987 | Medová žihadla |
| 1991 |  Modrá kniha pohádek |
| 1969 | Poklady Zorničky |
| 1989 | Hra pro tvoje modré oči |
Kniha Sedemdesiat o láske je v
| Přečtených | 1x |
| Knihotéce | 3x |
| Chystám se číst | 2x |
| Chci si koupit | 1x |
tvorbu pána Feldeka poznám skôr zbežne..knižku som dostala od babičky - milovníčk poézie...a ..niektoré sa mi páčili, iné menej...výber dopĺňali spomienky a komentáre pani Oľgy k jedotlivým "sadám" básní, čo som uvítala, priblížilo mi to ich spoločný a osobný život a podklady k tvorbe...
najlepšia (pre mňa) bola ôsma sedmička básní...tie, čo sa dajú spievať...
Sladká Katka
"máme sladkú Katku" v krčme Pod agátom
kamarátovi dnes vraví kamarát.
"na teba to padlo - ty budeš jej katom,
aj keď si mal slakú Katku rád."
"tak to vidíš, Katka, dobré časy zmizli.
Čo si chcela získať tými podrazmi ?
Zradila si bandu, rezali ti fízli,
budeme ťa teraz rezať my."
"Pochopte to, chlapci, nemala som fuka.
A ten fízel platil ako najatý."
"teraz vyplatí ťa, Katka, moja ruka.
Na drevo ťa guľka vyplatí."
"Hovorieval si mi, že so m taká sladká -
len ma miesto medu natrieť na chleba."
"Bývala si sladká, kašľať na to, Katka.
Vypijem so horkú za teba."
Na tom tmavom dvore krčmy Pod agátom
nik nepočul výstrel, z okna reval džez.
Padla sladká Katka. Ten, čo bol jej katom,
horkou slzou oplakal ju dnes.
.....a ešte jeden úryvok z prekladu Francoisa Villona - Náreky krásnej zbrojmajstrovej
...Dnes moje čelo - zhúžvané.
Niet rias. A hriva - bielovlasá.
V očiach už plameň neplanie
a zahľadieť už nevedia sa,
zbytočne dúfať , že by zasa
niekoho zviedli.... Načatá
zubom času moja krása,
včerty šlo čaro dievčaťa...
......
..Tak za mlados´tou skľúčene
my, uzimené staré šetky,
pri peci v kúte plačeme.
Len mráz k nám chodí na posiedky
Už len kôrka z našej striedky -
staroba každú pritisne.
Pochodili sme ako všetky...
A také krásne boli sme !