S Perúnom na štíte
Mária Kočanová
https://www.databazeknih.cz/img/books/32_/327548/bmid_s-perunom-na-stite-6cR-327548.jpg
1
1
1
Pätnásťročná dcéra chorvátskeho kniežaťa Ljudevita Sajava sa má vydať za Zvonimíra, syna moravského kniežaťa Mojmíra, aby sa tak upevnila jednota Slovanov. Skôr však ako dôjde k sobášu, unesie rozmarné a nezbedné dievča Baldrik, syn fuldského kniežaťa, ktorý sa do nej zaľúbil ako zajatec u jej otca. Zachráni ju práve ten, ktorého jej prisúdili – Zvonimír. U svojej nastávajúcej vzbudí tak nielen vďačnosť, ale aj vášnivú lásku, ktorá neostane neopätovaná. Ich šťastie však netrvá dlho. Zvonimír zahynie v bitke s Avarmi, Slovieni zvíťazia so značnými stratami na životoch... V panoramatickom obraze života na Veľkej Morave v 9. storočí, keď sa tu začalo šíriť kresťanstvo, vystupujú popri postavách, ktoré sú plodom autorskej fikcie, autentické osobnosti, veľkomoravské kniežatá Pribina, Mojmír, Rastislav aj budúci panovník Svätopluk. Z Ponitria a moravsko-slovenského pomedzia sa dej presúva k Jadranu i na dvor franského panovníka. Prvá, dejovo ucelená časť zamýšľanej trilógie – rukopis druhej časti s torzom tretej sa zničil počas vojny – vychádza z pozostalosti desaťročia od svojho vzniku.... celý text
Přidat komentář
Autorovy další knížky
| 2016 |  Mojmírov syn |
| 2014 | S Perúnom na štíte |
| 1941 |  Nemý mních |
| 1941 | Zlatá princezná : Rozprávky pre deti |
| 1938 |  Starý rok : Rozprávky pre deti |
Pôvodkynine knihy ako Nemý mních či Šarišské povesti (zberateľská práca) stoja za to, no jej romány dejovo zasadené do času postupného predierania sa kresťanstva u nás sú temer nečitateľné. Nemôžem to hodnotiť ako odpad, to nie, ale miestami človek stráca niť, čo je priama reč a čo hlas rozprávača. Na jednej strane je mŕtvy bojovník, na ďalšej strane sa ešte len blíži jeho smrť, a človek ani nepostrehol, kedy sa čas v knihe zmenil. Okrem toho sa ako červená niť prepletá cez celý príbeh hana pôvodnej viery a zvykov, ktoré MUSIA ustúpiť tzv. pravej viere, lebo samy sú už zastarané (nuž aj kresťanstvo je o pár storočí staršie ako islam, je teda zastarané? :D ). Záporné postavy sú, samozrejme, domáci žreci, zatiaľ čo tí, ktorí sa opičia po Frankoch odevom, zmýšľaním a vierou sú najlepší z najlepších. Prežil by som, že Mojmírova nevesta pochádza zo salaša, ktorý ešte pár storočí na Slovensku nikto nevidel, opis dobýjania avarskej pevnosti je na jednej strane zaujímavý, na druhej strane zmätočne a nepochopiteľne podaný (nedokázal som si slová rozprávača a celkovo dej predstaviť; kto čítal, vie o čom píšem). Určite chválim akožedobové piesne a uspávanky, to sa pani Kočanovej podarilo (hlavne ak si ich človek spieva precítene podľa deja). Posledných pár tuctov strán prečítaných so zaprením.
A namiesto Slovenov stretáme Slavianov, Slovienov, Slovanov a Slovač...