Príbeh Ľošku zlodeja

Udalosť, čo sa odohrala v Leningrade koncom tridsiatych rokov (z nápravného tábora ujde a po krátkom čase sa dobrovoľne prihlási bezpečnostným orgánom nenapraviteľný zlodej-vreckár), poskytla vďačnú a bohatú látku Germanovmu najnovšiemu románu. Autor vtesnal dej románu do obdobia jedného roku, od jesene 1938 do jesene 1939, a striedavo rozvíja dva dejové prúdy, osudy dvoch hrdinov: zlodeja Ľošku a pracovníka bezpečnosti Lapšina. Už prvé kapitoly sú majstrovskou expozíciou budúcej drámy. German opisuje celkom prosto, bez kriminálnych senzácií všedný život leningradských čekistov, udalosti plynú pokojne, až človek dakedy zabúda, že títo ľudia denne riskujú svoje životy. A teraz prichádza zpráva, že ušiel Ľoška Žmakin, je však celkom samozrejmé, že ho čoskoro chytia, lebo Lapšinovi chlapci si poradia so všetkým. Tu začína čitateľ sympatizovať so Žmakinom, ktorý uteká z tábora v riedko obývanej tundre, vzdialeného od železnice na stá kilometrov; vyčerpaný hladom a treskúcou zimou zdoláva svorku vyhladnutých vlkov, lebo Žmakin je smelý a húževnatý. Autor vášnivo hľadá ľudské hodnoty aj v tomto zlodejovi, ukazuje, že ho nespravodlivé odsúdenie pre pokus o vraždu dohnalo na túto šikmú plochu. Žmakin sa úporné, s obrovským vypätím vôle vymotáva zo sietí tak dôkladne zapletených za roky zlodejského života, pretože Žmakin, hoci to znie paradoxne, je statočný zlodej a to najhlavnejšie — chce statočným byť. Románom Jurija Germana dostáva sa čitateľovi do rúk talentované dielo rozprávača, ktorý majstrovsky ovláda umenie dramaticky nasýtiť a umocniť dielo.... celý text