Príbeh doktora Mechanicusa a jeho psa

Neďaleko nášho domu havarovalo zahraničné auto. Stalo sa to za neobyčajne záhadných okolností. V aute bol akýsi cudzinec a pes. Ťažko ranený muž podľahol zraneniu a ja som psa prichýlil. Všetkých prekvapoval svojou inteligenciou a správal sa vonkoncom "nepsovsky". Nereagoval na bežné rozkazy, ale rozumel ľudskej reči tak, ako som dosiaľ u žiadneho zvieraťa nevidel. Neraz som čakal, že už-už prehovorí. A táto príhoda nás v tom len utvrdila. Pozorovali sme Almu spolu s Klimenkom, vyšetrujúcim milicionárom. Keď sme ju raz zasa vyskúšali, spýtal sa jej milicionár láskavo: "Kto si? Človek, alebo zviera?" Alma sa pozorne podívala na Klimenka, potom odbehla k stolu, chytila ceruzku a vrátila sa k nám. Bokom sledovala koniec ceruzky, ktorý jej trčal z pysku, a prehryzla ju presne na polovicu, pustiac jednu polovicu Klimenkovi na dlaň. Rozumiete tomu? Prečo prehryzla ceruzku na polovicu? Vari len nechce povedať, že nie je ani zviera ani človek, ale..." "...poločlovek!" uniklo mi. "Poločlovek...!" opakoval Klimenko. A tu sa prihodilo čosi neuveriteľné: Alma prikývla. S Almou sme prežili veľa nezvyčajného. Ona nám podstatnou mierou pomohla odhaliť tragický osud chýrneho vynálezcu chemika - doktora Mechanicusa.... celý text