Prachový mužíček

Prachový mužíček https://www.databazeknih.cz/img/books/42_/422127/bmid_prachovy-muzicek-Fes-422127.jpg 3 9 2

Autor Peter Gajdošík (1968) je dnes známy najmä ako autor obľúbených rozprávok pre deti. Tentoraz však zameral svoju fantáziu na poviedky plné napätia pre dospelých čitateľov. V dvanástich príbehoch sa do obrazu našej každodennej reality prelieva svet nečakanej hrôzy, tajomna, neobyčajných stvorení a bizarných osudov. Svet, v ktorom sa aj z milého suseda na dôchodku vykľuje šialenec,svet, ktorom sa pobyt v škole mení na životu nebezpečný zápas medzi učiteľmi a žiakmi. Svižné príbehy sú pretkáné čiernym humorom,no na jeho pozadí sa nenápadne odvíjajú ľudské drámy. Slnečné dni často delí od nočnej mory Iba tenká čiara. A čitateľ sa stáva svedkom toho,ako ju hrdinovia jednotlivých príbehov prekročia a sú nútení bojovať o záchranu zdravého rozumu,no neraz i o vlastný život....... celý text

Horory Povídky Literatura slovenská
Vydáno: , Artis Omnis
Originální název:

Prachový mužíček , 2019


více info...

Přidat komentář

smazenaryba
10.05.2020 4 z 5

Prvých pár poviedok je také pohrávanie sa so známymi žánrovými témami, nič ohurujúce, ale zasa dobre zvládnuté a príjemne čitateľné. S poviedkou Mačkač však začnú nastupovať o kus zaujímavejšie veci, ktoré dokážu prekvapiť dobrým twistom, ale aj zaujímavými nápadmi. Mimo mačko-kačky, domáceho maznáčika z Pripiaťu, ma zaujala aj dystópiou líznutá Škola života, či fajnová "Kingovka" Moja krv.

Zo zbierky som mal pocit, že autor s hororom zatiaľ len opatrne koketuje, no je cítiť, že to má nábeh na seriózny vzťah. So záujmom budem sledovať, ako sa teto vzťah rozvinie.

Ivan Kučera
01.12.2019 4 z 5

Peter Gajdošík píše priamočiaro, k veci a (v dobrom) jednoducho. Nepripájam sa k čitateľom tvrdiacim, že jednoduchší text je menej, ako text obsahujúci vety na celý odsek, pričom polovicu ich slov si musíte vyhľadať v slovníku cudzích slov. Skrátka, Eco nie je viac, ako Bukowski (ale ani naopak, proste virtuozita textu nie je v kvantite, ale v kvalite). Peťove hororové poviedky mi sadli možno o to viac, že som sa do nich začítal v období, kedy som bol dosť zasiahnutý a ovplyvnený literárnymi prácami Lairda Barrona, Philipa Fracassiho, Mariany Enriquez a Briana Evensona, ktorí píšu dosť komplikovane (ale skvele) a tak mi Petrova zbierka prišla vhod ako akési... zrelaxovanie? Možno mi na jeho poviedkach sem-tam vadila prítomnosť čierneho humoru, ale napokon ho bolo oveľa menej, než som pôvodne čakal, pričom niektoré poviedky sú fakt mrazivé a parádne (najmä famózna Princezná a skvelý Mačkač, ktorého by som chcel mať doma, ale kto nie?). Takže za mňa určite palec hore a ešte nejakú žánrovú zbierku by som si od Petra v budúcnosti dal bez debaty rád. Oceňujem aj kvalitnú vizuálnu stránku v čele so zaujímavo poňatou obálkou Petra Cwokyho Murína, ktorý v ten rok robil aj moje Prasa. Možnože by mi nevadili nejaké autorove dodatky, poznámky alebo informácie zo zákulisia o tom, ako tá-ktorá poviedka vznikla. Napriek tomu prevláda veľmi príjemná spokojnosť. A teraz sorry, ale musím nahnať Mačkača povysávať. Prach.