Portréty komorských grófov a osobností baníctva a hutníctva na území Slovenska v 17.- 19. storočí

Stredoslovenské banské mestá – Banskú Štiavnicu, Kremnicu a Banskú Bystricu ( Španiu Dolinu) preslávila v minulosti ťažba a spracovanie drahých a farebných kovov. V dejinách týchto miest významnú úlohu zohrala existencia Hlavného komorskogrófskeho úradu (1550-1873), inštitúcie sídliacej v objekte Komorského dvora ( Kammerhofu) v Banskej Štiavnici a podkomorských úradov v Kremnici a Banskej Bystrici. Vznik úradov súvisí s centralizačnými snahami v oblasti baníctva zo strany panovníckeho rodu Habsburgovcov, keď rakúsky cisár Ferdinand I. prevzal v roku 1548 od uhorskej kráľovnej Márie vénny majetok a banské mestá podriadil Dolnorakúskej komore vo Viedni a táto inštitúcia na 350 rokov ovplyvnila hospodársku situáciu nielen na Slovensku, ale v rámci celej monarchie. Publikácia predstavuje najvýznamnejšiu banícku inštitúciu v bývalom Rakúsko-Uhorsku, ako aj ucelený súbor baníckeho portrétneho umenia a cezeň poukazuje na spoločné historické väzby medzi krajinami Európskej únie v minulosti ako odkazu a príkladu na zachovávanie kultúrneho dedičstva v súčasnosti.... celý text