Pochovejte mě pod podlahu

Pochovejte mě pod podlahu https://www.databazeknih.cz/img/books/44_/447986/bmid_pochovejte-me-pod-podlahu-ZoM-447986.jpeg 4 153 64

Jmenuji se Saša Saveljev. Chodím do druhé třídy a bydlím u babičky a dědečka. Maminka mě vyměnila za zakrslou pijavici a pověsila mě jako závaží na krk babičce. Tak jí na něm už od čtyř let visím. O příběhu osmiletého Saši a jeho babičky se často hovoří jako o jedné z nejvtipnějších knih, jaké kdy byly napsány. Kritici jej srovnávají s Forrestem Gumpem nebo se Spolčením hlupců, dramatický tón některých pasáží zároveň připomíná Charlese Dickense a F. M. Dostojevského. Za úspěchem Sanajevova díla zřejmě stojí právě neotřelá kombinace humoru a dramatických událostí. Příběh je částečně autobiografický, autor skutečně prožil část dětství u babičky a nesměl se přestěhovat k matce. Sanajev detailně rozebírá povahy jednotlivých členů domácnosti, přičemž je popisuje tak, jak je vnímal coby osmiletý chlapec.... celý text

Literatura světová Romány
Vydáno: , Host
Originální název:

Похороните меня за плинтусом / Pochoronite menja za plintusom , 1996


více info...

Přidat komentář

lima123
04.02.2018

Zvláštny spôsob lásky babky k chorému vnukovi. Veľa nadávok a vulgarizmov. Zaujímavý ruský príbeh.

MajaHA
24.01.2018 5 z 5

Smutná ale výborná kniha...miestami mi bolo aj do smiechu. Zo začiatku som dosť dobre nechápala o čo tu ide že babka stále nadáva ale nakoniec som bola spokojná s knihou.


cessy
18.10.2015 4 z 5

Aj takáto môže byť láska. Sanajev hovorí o jej možno až trochu bizarných, ale určite nie zriedkavých podobách. Láska je priam hmatateľná už od prvých stránok, pod zdanlivo humornou ľahkosťou celkového tónu rozprávania možno veľmi rýchlo vytušiť drámu. V predpokladoch sa čitateľ postupne už len utvrdzuje, keďže celkom postačí prelúskať pár úvodných strán na to, aby získal pomerne jasnú predstavu o povahe jednotlivých postáv, vzťahoch medzi nimi, o tom „kde je pravda“. Predvídateľnosť, jednoduchá línia rozprávania a mierna neautenticita Sašovho jazykového prejavu vzbudzuje zdanie priemerného textu, no tak to nie je - ani priemernosť, ani plytkosť. Napriek tomu ma upútal a ja som čítala stále ďalej a ďalej, prekvapená a milo potešená, s nie celkom logickou túžbou postavám pomôcť, poradiť, aby pochopili ako nezmyselne si ubližujú, niečo urobiť, zakročiť. Pretože to celé, tak ako je to napísané, je tak zvláštne, drsné a zároveň poetické, až je to čarovné a v istom zmysle rafinované. A mne sa to páčilo. Veľmi.

Koňadra
09.11.2014 3 z 5

Spočiatku mi to išlo zťažka. Pochyboval som, či to vôbec dočítam, považoval som vzťah babky a vnuka za pretiahnutý aj na ruské literárne pomery. Ale potom sa človek do toho včítal a celkom zaujatý dočítal. Hoci záver mi prišiel trošku rozstrapkaný.