Pochovajte ma za lištu
Pavel Vladimirovič Sanajev
https://www.databazeknih.cz/img/books/20_/200676/bmid_pochovajte-ma-za-listu-7Mo-200676.jpg
4
153
64
Saša Saveliev má sedem rokov a žije v Moskve u babky a dedka. Celý jeho svet, to sú samé zákazy, babkin večný hnev a strašné kliatby, pichľavé vlnené pančuchy, pravidelné kúpanie a zvláštne liečebné procedúry, ba aj zlatý stafylokok, ktorý údajne prebýva v jeho malom tele. Saša je presvedčený, že život sa skončí šestnástimi narodeninami, a za jediné svetielko vo svojom krátkom a biednom bytí považuje svoju vzdialenú matku. Tá, hoci ho veľmi ľúbi, syna vymenila za upíra trpaslíka a ako ťažké krížisko zavesila na krk babke, ktorá je k chlapcovi hrubá, ale kdesi hlboko v srdci ho taktiež veľmi ľúbi. Saša verí, že jedného dňa si matka poňho príde, odvedie ho, a všetci budú šťastní.... celý text
Literatura světová Romány
Vydáno: 2014 , Slovart (SK)Originální název:
Похороните меня за плинтусом / Pochoronite menja za plintusom , 1996
více info...
Přidat komentář
Smutná ale výborná kniha...miestami mi bolo aj do smiechu. Zo začiatku som dosť dobre nechápala o čo tu ide že babka stále nadáva ale nakoniec som bola spokojná s knihou.
Aj takáto môže byť láska. Sanajev hovorí o jej možno až trochu bizarných, ale určite nie zriedkavých podobách. Láska je priam hmatateľná už od prvých stránok, pod zdanlivo humornou ľahkosťou celkového tónu rozprávania možno veľmi rýchlo vytušiť drámu. V predpokladoch sa čitateľ postupne už len utvrdzuje, keďže celkom postačí prelúskať pár úvodných strán na to, aby získal pomerne jasnú predstavu o povahe jednotlivých postáv, vzťahoch medzi nimi, o tom „kde je pravda“. Predvídateľnosť, jednoduchá línia rozprávania a mierna neautenticita Sašovho jazykového prejavu vzbudzuje zdanie priemerného textu, no tak to nie je - ani priemernosť, ani plytkosť. Napriek tomu ma upútal a ja som čítala stále ďalej a ďalej, prekvapená a milo potešená, s nie celkom logickou túžbou postavám pomôcť, poradiť, aby pochopili ako nezmyselne si ubližujú, niečo urobiť, zakročiť. Pretože to celé, tak ako je to napísané, je tak zvláštne, drsné a zároveň poetické, až je to čarovné a v istom zmysle rafinované. A mne sa to páčilo. Veľmi.
Spočiatku mi to išlo zťažka. Pochyboval som, či to vôbec dočítam, považoval som vzťah babky a vnuka za pretiahnutý aj na ruské literárne pomery. Ale potom sa človek do toho včítal a celkom zaujatý dočítal. Hoci záver mi prišiel trošku rozstrapkaný.
Štítky knihy
humor ruská literatura rodinné vztahy psychická traumata myšlení dítěte duševní poruchy, duševní nemoci
Pochovajte ma za lištu
Zvláštny spôsob lásky babky k chorému vnukovi. Veľa nadávok a vulgarizmov. Zaujímavý ruský príbeh.